Človek 4.0 v centre pozornosti technológií

Človek 4.0 v centre pozornosti technológií

PRI UVÁDZANÍ RIEŠENÍ INTELIGENTNÉHO PRIEMYSLU DO PRAXE BUDE DÔLEŽITOU TÉMOU ČORAZ INTENZÍVNEJŠIA INTERAKCIA ĽUDÍ A TECHNIKY NA PRACOVISKU

Mohlo by sa zdať, že uvádzanie princípov Industry 4.0 do praxe je najmä otázka technologických riešení. Firma však ľubovoľnú novinku naozaj používa až vtedy, keď si ju osvoja ľudia, ktorí s ňou pracujú. Aj preto rastúca digitalizácia prináša so sebou aj nové aspekty v riadení ľudí. 

Súvisia nielen s meniacimi sa požiadavkami na pracovné profesie a so zručnosťami, ktoré má priniesť vzdelávací systém, ale najmä s novým prístupom k zamestnancom. To všetko dostáva do centra pozornosti pri využívaní noviniek človeka.

NOVÝ POHĽAD NA ČLOVEKA

Azda najväčšou zmenou by mohlo byť nové vnímanie riadenia ľudských zdrojov. Z takého, ako ho poznáme v súčasnosti, by sa malo zmeniť na rozvoj ľudí, ich poznatkov, kvalifikácie a potenciálu. Pre niekoho to môže byť iba „slovná hračka“ či filozofická podobnosť slov, no zmysel je hlbší a v budúcnosti môže byť kľúčový pre spokojnosť zamestnanca na pracovisku. 
Ten totiž príde do firmy s balíkom vedomostí, zručností a kvalifikácie, ktoré získal v škole či v predchádzajúcej praxi. Pri rastúcej digitalizácii v priemysle a službách však dôjde k jeho interakcii s robotmi a technológiami na dennej báze a pri činnostiach, na ktoré sa nedá vopred pripraviť. To je výzva pre personálnych manažérov. 

 Urobme z ľudí vo firmách angažovaných zamestnancov. Musia cítiť podporu zo strany nadriadených a lídrov. Zoltán Demján kouč  

Urobme z ľudí vo firmách angažovaných zamestnancov. Musia cítiť podporu zo strany nadriadených a lídrov.
Zoltán Demján kouč
 

Potreba získať nové zručnosti v riadení ľudí sa ich dotkne podobne ako nutnosť neustále obnovovať technické zručnosti zamestnancov výrobne a inžiniersky orientovaných profesií. 
Miera interakcie človeka s technikou bola témou júnového podujatia Industry4UM, ktoré organizuje technologická firma Sova Digital spolu s Revue priemyslu. Nosná téma „Môj kolega robot, hrozba alebo príležitosť“ poukázala na nutnosť posunúť prax spolupráce ľudí s technikou na novú úroveň.

Odlišný spôsob využitia moderných digitálnych technológií nebude možné uskutočniť bez zmeny firemnej kultúry, zdôrazňuje Zoltán Demján, niekdajší špičkový horolezec, bývalý topmanažér v spoločnosti Holcim a súčasný kouč a konzultant v oblasti rozvoja firiem. 
Odporúča vnímať princípy Priemyslu 4.0 ako zmenu, ktorá je tu a treba ju jednoducho prijať. A s ňou aj vnímanie robotizácie ako pomocníka pre ľudí. Pričom nemenej dôležité je, aby to firemní lídri dokázali takto vysvetliť svojim pracovníkom. Oni sa totiž stávajú jednou z investícií každej úspešnej firmy, nie jej „ekonomickým nákladom“.

 Po entuziazme môže prísť frustrácia z toho, že ľudia nedokážu obsluhovať modernú továreň. Ján Dugáček Manz Slovakia  

Po entuziazme môže prísť frustrácia z toho, že ľudia nedokážu obsluhovať modernú továreň.
Ján Dugáček Manz Slovakia
 

NIELEN TECHNOLOGICKÉ ZRUČNOSTI

Svetové ekonomické fórum nedávno zverejnilo globálny prieskum meniacich sa požiadaviek na zručnosti pracovníkov, v rámci ktorých je zreteľný nárast požiadaviek na kreativitu zamestnancov, tímovú spoluprácu pri plnení čoraz náročnejších potrieb zákazníkov, ale aj emocionálnej inteligencie zamestnancov. 

S nárastom technicky vyspelej výroby zároveň klesá potreba manuálnej interakcie s výrobnými zariadeniami či potreba neustáleho sledovania kvality výstupov prostredníctvom ľudských zmyslov.

Ako ďalej spresňuje poradenská spoločnosť McKinsey Global, pomery jednotlivých pracovných činností v celkovom objeme odpracovaných hodín zamestnancov sa výrazne priklonia na stranu aktivít, na ktoré sú potrebné vyššie technologické a kognitívne zručnosti (72 percent), pričom takmer o pätinu klesnú všeobecné a manuálne zručnosti (16 percent).

Tento tlak na výsledky vzdelávania sa prejavuje už v súčasnosti. V slovenských podmienkach ide o jednu z azda najviac diskutovaných tém. Otázkou je, ako sa bude adaptovať vzdelávanie. Podľa riaditeľa Národného centra robotiky Františka Duchoňa majú školy v tomto smere veľkú zotrvačnosť a zavedenie zmien je zdĺhavé. Vyžaduje si to podľa neho zvýšenú kreativitu učiteľov, budovanie dôvery medzi ním a žiakom či študentom, lebo bez nej nemôže dôjsť k plnohodnotnému procesu učenia. 

Užšiu spoluprácu štátu ako garanta teoretickej prípravy a výchovy ľudí treba posilňovať vzťahom so zamestnávateľmi. Podniky budú musieť prijať čoraz väčšiu mieru zodpovednosti za praktickú stránku vzdelávacieho procesu. Tento prístup bude mať významný vplyv na konkurencieschopnosť, zdôrazňuje aj Ján Dugáček, manažér výskumu a vývoja výrobcu automatizovaných liniek Manz Slovakia. 

Nový prístup si podľa neho vyžiada od firiem aj iné postupy než len zameranie sa na individuálne a krátkodobé ciele a profit. Vplyv technológií na zamestnanosť a prácu ľudí bude mať podľa neho dosah aj na to, ako budú podniky schopné reagovať s využitím technológií na požiadavky zákazníkov. Teda či uspejú.

ČAKÁ SA NA POŽIADAVKY

Tlak na nové zručnosti a rekvalifikáciu zamestnancov je pritom zrejmý. V tomto smere odhaduje McKinsey Global, že šesť z desiatich detí, čo sú v súčasnosti žiakmi základných škôl, bude v dospelosti pracovať na pozíciách, ktoré teraz nikto nepozná. 

Omnoho akútnejšia je však rekvalifikácia pracovníkov v aktívnom veku, pričom v priemyselne najvyspelejších krajinách sveta – Japonsku, Nemecku a USA – sa odhaduje potreba zmien zručností pri tridsiatich až päťdesiatich percentách súčasných zamestnancov. 

Zmeny na poli zručností prinesú so sebou aj úpravu pomerov medzi výrobnými a nevýrobnými pracovnými pozíciami. Predpokladá sa presun najmä do oblasti služieb, ďalšou z možností je aj znižovanie pracovných úväzkov. To vytvorí priestor na vznik a rozvoj zdieľanej ekonomiky a v raste outsourcingu činností, ktoré priemyselné podniky v súčasnosti bežne zabezpečujú svojimi silami.

Ako dodáva J. Dugáček, zvýšený tlak na kvalifikáciu ľudí sa môže prejaviť v znižovaní počtu špecialistov, ale aj ďalších pracovníkov. Súčasné náročné manuálne činnosti sa budú automatizovať a robotizovať. Vo výrobných halách vznikne prevaha automatických a programovateľných strojov. 

Úloha človeka sa presunie na riadiace a kontrolné pracoviská s prevahou intelektuálne náročnejších činností. Pretože človek bude schopný učiť stroje novým činnostiam a zjednodušovať spôsoby, ako ich bude možné prestaviť. Bude sa to totiž robiť omnoho častejšie než kedykoľvek predtým – a preto bude nutné nájsť jednoduchšie spôsoby. Jednoducho povedané, bude nutné naučiť ľudí, ako učiť stroje – aby za nich urobili ťažkú prácu, glosuje predseda predstavenstva spoločnosti Sova Digital Martin Morháč, 

BEZ STRESU Z POKROKU

S takými zmenami sa ľudia nebudú vyrovnávať ľahko, očakáva J. Dugáček. Tlak neustáleho vzdelávania sa podľa neho môže prejaviť v podobe stresu a frustrácie, či dokážu pracovné úlohy zvládnuť v požadovanej kvalite. „Pretože po prvotnom entuziazme môže prísť frustrácia z toho, že firma postavila modernú továreň, no ľudia ju nedokážu obsluhovať,“ upozorňuje.
Paradoxne, pracovníci v priemysle zatiaľ také obavy nemajú. Podľa F. Duchoňa to ilustrujú výsledky nedávneho prieskumu Eurobarometra, v ktorom slovenskí pracovníci vyjadrili minimálne obavy zo straty práce pri automatizácii procesov. Pokiaľ ide o optimizmus v tomto smere – patrí im popredné miesto medzi krajinami Európskej únie. 

 Ak človek nestíha sledovať tempo rozvoja, klesá jeho schopnosť zvládnuť tlak František Duchoň Národné centrum robotiky  

Ak človek nestíha sledovať tempo rozvoja, klesá jeho schopnosť zvládnuť tlak
František Duchoň Národné centrum robotiky
 

Podľa F. Duchoňa však uspokojenie nie je namieste. Je potrebné vnímať terajší názor
s ohľadom na súčasný a pretrvávajúci nedostatok zamestnancov pre potreby priemyslu. 
Vysvetľuje to tiež na príklade neustáleho vývoja nových technológií a ich sofistikovanosti. „Také tempo rozvoja človek prestáva stíhať sledovať a klesá jeho schopnosť zvládnuť tento tlak,“ hovorí.

Technológie budú vplývať aj na potrebu efektívnej komunikácie. Na príklade spoločnosti Manz Slovakia uvádza J. Dugáček nutnosť, aby zamestnancovi lepšie vysvetlili, čo výroba potrebuje. „Musí mať schopnosť opísať problém a navrhnúť opatrenia. V prípade medzinárodných tímov, ktoré sú dnes bežnou súčasťou globálneho biznisu, je potrebné vziať do úvahy aj kultúrne rozdiely pracovníkov na rôznych kontinentoch,“ komentuje manažér.

AKO ZVLÁDNUŤ ZMENU

Pri zavádzaní digitalizácie procesov sú spomínané aspekty integrálnou súčasťou zmeny, dodáva M. Morháč. Považuje za nutné vyskladať pracovné tímy z ľudí, ktorí dobre rozumejú podnikovým procesom, sú zapálení pre inovácie a dosahovanie výsledkov a cítia sa primerane angažovaní vo firme. 

Týmto krokom sa zároveň rozvíja firemná kultúra firmy, v ktorej je človek na prvom mieste a uvedomuje si svoju úlohu pri napĺňaní podnikateľskej vízie.

„Urobme z ľudí vo firmách angažovaných zamestnancov. Musia chápať, prečo to firmy robia, a cítiť podporu vo svojom snažení zo strany svojich nadriadených a lídrov,“ nabáda Z. Demján. 
Ako príklad hodný nasledovania uvádza firmu z potravinárskeho sektora, v ktorej si manažment nastavil dlhodobý cieľ – byť 40 percent svojho pracovného času medzi zamestnancami, a to vrátane výroby. Postupujú, sú už za polovicou tohto cieľa, dodáva  Z. Demján.
 

Tu môže byť vaša tlačová správa

Tu môže byť vaša tlačová správa