Tango globalizácie

Tango globalizácie

Nedávne voľby vo Francúzsku boli aj pre priemysel zrkadlom globálnych problémov. Potvrdili, že rozvoj celosvetového obchodu nejde iba jedným smerom, no spomalenie nemusí znamenať izoláciu.

Prezidentské voľby vo Francúzsku sa v zásade zvlášť nelíšili od otázok, ktoré si na jar 2016 kládli Briti, keď hlasovali o brexite, či Američania vo vlastných prezidentských voľbách na jeseň. Francúzske voľby boli najmä výsledkom osviežením kľúčových tém súčasnosti. V konečnom dôsledku sa však líšia iba lídri, ktorí do volieb vstupujú, a riešenia, ktoré sú schopní ponúknuť voličom. A, čo je dôležité, aj podnikom, ktoré voličov zamestnávajú a pre ktoré politici tvoria prostredie.

Rukavica izolacionistom

Nový prezident Emmanuel Macron po zvolení vyhlásil, že chce brániť Francúzsko a Európsku úniu. „Francúzsko je súčasťou civilizácie, ktorú EÚ predstavuje, a preto treba posilňovať väzby medzi občanmi a EÚ.“  V tomto vyhlásení sa skrýva niekoľko posolstiev. Predovšetkým, E. Macron reaguje na citlivosť ochrany národných záujmov, no inak ako americký prezident Donald Trump svojím „America First“.  Francúzsko dávali na prvé miesto aj oponenti E. Macrona, no neponúkali riešenia. Nový francúzsky prezident vidí problematiku v širších súvislostiach – Francúzsko je v nich súčasťou európskej civilizácie. Tá sa stretáva v globálnom súperení s ďalšími, predovšetkým s americkou, ktorá je starému kontinentu najbližšie, a potom ázijskou, ktorá pod vedením Číny prevzala globálne líderstvo.

USA boli motorom globalizácie od konca druhej svetovej vojny. Čína sa im v posledných rokoch ekonomicky čoraz viac približovala a v období rokov 2015 až 2017 dosiahla ich úroveň. Svetové ekonomické fórum v Davose otváral v januári 2017 po prvýkrát čínsky prezident Si Ťin-Pching. Išlo aj o politické vyjadrenie aktuálneho stavu a odpoveď na otázku, či bude mať  Čína  ambície na globálne líderstvo.

Výzvou pre E. Macrona je, aby dokázal, že riešenia, ktoré ponúka, prinesú Francúzom zlepšenie ich sociálneho postavenia v dôsledku efektívnejšieho fungovania štátu a rozvoja ekonomiky. Ako investičný bankár vie, že ziskovosť francúzskych firiem neustále klesá a v roku 2013 bola historicky najnižšia. Ak neponúkne zlepšenie podnikateľského prostredia, nasledujúce voľby vyhrajú predstavitelia opozície – izolacionisti.

Kým v minulosti bol symbolom izolacionizmu Veľký čínsky múr, v súčasnosti sú to politickí predstavitelia, ktorí nedokážu ponúknuť recept na úspech svojich krajín v globálnej súťaži. Namiesto toho apelujú na pocity ohrozenia, aby svoje krajiny od globálnej súťaže izolovali. História však ukázala, že izolacionizmus vedie len k ďalšiemu zaostávaniu. Čínsky múr už dávno neizoluje krajinu od okolitého sveta. Naopak, je jednou z najväčších svetových turistických atrakcií – a paradoxne láka ľudí z iných krajín, aby navštívili Čínu.

Globalizácia je krehká

Ukazuje sa, že globalizácia je nezvratná, no nie vždy a trvale postupuje. Donedávna sa mohlo zdať, že ide o jednosmerný proces. Začiatkom globálnej finančnej krízy v roku 2008 však vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan poznamenal: „Som veľmi prekvapený, aká je globalizácia krehká.“ Ani nie o desať rokov neskôr odhlasovali Briti odchod z Európskej únie a voliči v USA schválili štart politiky izolacionizmu.

Ďalšia z veľkých krajín sveta, Rusko, pozná pozíciu v izolácii už niekoľko rokov. Každý z týchto štátov hľadá svoju cestu v globálnom súperení civilizácií. Z približne 170 štátov sveta, ak neberieme do úvahy niektoré ostrovné a mestské štáty, profitujú z globalizácie približne dve tretiny. Ako už dlhšie konštatujú vplyvní ekonómovia, zvyšná tretina krajín nie je schopná vyrovnať sa s globálnou súťažou. Tieto štáty sú prameňom globálnych rizík v podobe hlbokej sociálnej a politickej nestability, úpadku a vynútenej masovej migrácie. V bezpečí však nie sú ani aktívne dve tretiny krajín a príklady Francúzska, Spojeného kráľovstva, USA a Ruska sú dôkazom, že aj bývalé mocnosti zápasia s problémami konkurencieschopnosti a udržaním životného štandardu obyvateľov.

Globalizáciu ťahá rozvoj poznania a technológií, ktoré svet čoraz viac prepájajú a robia ho tak „menším“. Tento proces je nezvratný – pokiaľ ho ľudstvo nezničí samo v globálnom konflikte, prípadne zamorením planéty. Ak by sa vyjadril ako pohyb, boli by to dva kroky dopredu a jeden dozadu, medzitým mierne obraty – niečo ako keď sa tancuje tango.

Globálny vlak však nemá iba jednu lokomotívu. Má ich na oboch stranách a voliči v demokratických štátoch si z času na čas kupujú lístky domov, ak im globálne súťaženie neprináša úspech alebo sa menia podmienky v krajinách pôsobenia. Aktuálne si také lístky domov kupujú mnohí občania Európskej únie, ktorí pracujú v Spojenom kráľovstve. Z Ruska odišlicudzinci už pred niekoľkými rokmi, keď sa ukázalo, že krajina nezvládla zapojenie do globálnej ekonomiky.

Slovensko v globalizácii

Mnohí ľudia na Slovensku sa zatiaľ tvária, že návštevníkov z iných krajín nevítajú. Boja sa ich. Pritom by sa aj malá krajina v strede Európy mala radšej poučiť od štátov podobnej veľkosti, ba aj menších, ktorým úspech dodal sebavedomie, schopnosť využiť globálne príležitosti a čeliť hrozbám.

Aj malé krajiny totiž môžu v globálnej konkurencii uspieť. Najmä ak sa nezapodievajú primárne samy sebou namiesto toho, aby vo svete našli to, v čom sú dobrí, a tam sústredili svoje úsilie. Tento princíp obhajoval už anglický filozof a ekonóm Adam Smith v legendárnej práci Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov v roku 1776. Platí dodnes.

Prečo sa Slovensko nesnaží viac? Má problém s prioritami. Ani ako malá krajina nedokáže nájsť recept na konsenzus v národných záujmoch. Namiesto spolupráce stráca čas v presadzovaní často osobných a egoistických záujmov. To má za dôsledok, že mu uniká celkový obraz o svete a o tom, čo by bolo vhodné robiť.  A čas beží a trestuhodne  sa míňa.

Najväčší globálny problém súčasnosti je štrukturálna nezamestnanosť. Kvalifikačné predpoklady na to, aby sa ľudia zamestnali, s rozvojom technológií a poznania rastú a rovnako rastie počet nezamestnateľných či ťažko zamestnateľnýchľudí. Ide najmä o dôsledok zaostávania vzdelávacích systémov. Ani na Slovensku to nie je inak.  Neefektívnosť vzdelávacieho systému krajinu v budúcnosti dobehne a cena za meškanie bude vysoká. Pomalým a rozpačitým reformovaním vzdelávania ohrozuje krajina nielen svoju súčasnosť, ale aj budúce generácie svojich občanov.

Efektívne fungovanie štátu je pre udržanie sociálnych štandardov kľúčové. Slovensko je podľa svojej ústavy sociálny štát. Ide o štandard, ktorý môžu obyvatelia menej rozvinutých krajín Slovákom závidieť. Otázka je, či je udržateľný a za akých podmienok. Štáty, ktoré sú úspešné v globalizácii, fungujú efektívne a sú konkurencieschopné. Takéto štáty získali prívlastok „štáty konkurencie“.  Sociálny štát a štát konkurencie nemusí znamenať protiklad, ak sú vlády v krajine vo svojom počínaní zodpovedné, neprijímajú riešenia na úkor budúcnosti a nechávajú krajinu svojim nástupcom v lepšom stave, ako ju zdedili.

 

Autor je výkonný sekretár Asociácie priemyselných zväzov SR. 

MH SR odovzdalo ceny za najlepšie inovatívne riešenia

MH SR odovzdalo ceny za najlepšie inovatívne riešenia

Ťažkými kovmi možno hýbať bezpečne a efektívne

Ťažkými kovmi možno hýbať bezpečne a efektívne