Hrozba pre globálne firmy sú aj nevyužité príležitosti

Hrozba pre globálne firmy sú aj nevyužité príležitosti

Lokálne prostredie pre biznis pomaly prestáva existovať. Účinky globálnych vplyvov čoraz rýchlejšie prenikajú do každého kúta Zeme. Pre nadnárodné firmy je však dôležité rozpoznať špecifiká ich lokálnej podoby a reagovať na ne. Preto závisí úspech od zrelosti manažmentu v krajine.

Dcérska spoločnosť globálnej skupiny je v hociktorej krajine do značnej miery lokálna firma. Musí sa vyrovnať s dosahmi globálnych vplyvov, so štýlom riadenia v skupine a s konfrontáciou s prostredím štátu, v ktorom podnik pôsobí. Miera, v akej sa to firmám darí na Slovensku, je dôležitá ďaleko za rámec ich vlastného biznisu. V tunajšej ekonomike majú dcérske spoločnosti veľkých nadnárodných spoločností dominantné postavenie v hospodárstve.

Mnohé patria medzi popredné výrobné jednotky vo svojich globálnych skupinách. Rôznorodosť vonkajších rizík, ktoré na ne pôsobia, vytvára nielen priamo ich zraniteľnosť, ale má dosah aj na hospodársky a sociálny rozvoj regiónov, kde pôsobia, rovnako ako na celú krajinu.

Slovensko je priemyselnou krajinou. Vyplýva to z vyše 20-percentného podielu priemyslu na výkonoch ekonomiky, čo je jeden z najvyšších ukazovateľov v Európskej únii. Vďaka priamym zahraničným investíciám do technológií Slovensko disponuje modernými technológiami avýznamne napreduje v znižovaní rozdielu v tvorbe hrubého domáceho produktu na obyvateľa. Ten v roku 2016 dosahoval 77 percent priemeru Únie, pričom ešte pred desiatimi rokmi to bolo len 59 percent, ukazuje analýza Poštovej banky.

Analýza Spracovateľský priemysel Slovenskej republiky: stav a perspektívy rozvoja, ktorú vlani predstavil výskumný tím Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave pod vedením dekana Mikuláša Luptáčika, uvádza, že význam slovenského priemyslu je najmä v tom, že generuje významnou mierou zamestnanosť. Priama zamestnanosť v priemysle dosahuje 23 percent, pričom konečný dopyt po výrobkoch spracovateľského priemyslu generuje viac ako tretinu všetkých pracovných miest v krajine. Každé šieste pracovné miesto na Slovensku je generované exportom automobilového a strojárskeho priemyslu.

Rozličné kompetencie a riziká

Miera, v akej tunajšie pobočky nadnárodných firiem aktívne reagujú na hrozby a využívajú príležitosti, je značne ovplyvnená mierou autonómnosti tunajšieho manažmentu. Podľa výskumu pod vedením ekonómky Sone Ferenčíkovej z roku 2013 vyplynuli štyri kategórie riadenia, ktoré sa odlišujú najmä mierou samostatnosti, ktorú dáva korporácia lokálnemu manažmentu:

  • globálne riadenie – 37 % pobočiek uviedlo, že majú minimálne rozhodovacie právomoci a všetky dôležité rozhodnutia prijíma centrála materskej spoločnosti,
  •  medzinárodné riadenie –  23 % pobočiek uviedlo, že niektoré rozhodnutia sú prijímané na úrovni pobočky,
  • multinárodná firma – 16 % pobočiek má právo na lokálne rozhodnutia, pričom materská spoločnosť pôsobí ako poradný orgán,
  • transnárodná firma – 24 % pobočiek uviedlo, že ich manažment má absolútnu lokálnu samostatnosť pri rozhodovaní.

Prieskum síce nespomínal mieru ziskovosti či pridanej hodnotypobočiek v jednotlivých kategóriách, no možno počítať s tým, že kategória A by mala zodpovedať nízkej miere rizika, a teda aj pridanej hodnoty, tvorenej pobočkou, a s mierou autonómnosti manažmentu sa riziká rozhodovania, ale aj využívania príležitostí a tvorby pridanej hodnoty zvyšujú.

Lokálna príležitosť brexitu

Slovenský priemysel má ako určujúci faktor prostredia európsky regulačný rámec. Ten cíti cez vplyv na podnikanie materských skupín, no aj lokálne. Spomedzi dlhodobých stratégií vyniká ochrana životného prostredia. Napríklad nosné odvetvie automobilového priemyslu v rámci nej cíti tlak regulácií tak na produkte, cez sprísňovanie noriem pre maximálne emisie oxidu uhličitého a ďalšie plyny, ako aj v samotnej výrobe cez znižovanie vplyvu priemyselnej produkcie na životné prostredie.

Naopak, vplyvom aktívnej politiky sú opatrenia na ochranu vnútorného trhu Európskej únie. Európska komisia na konci februára 2017 potvrdila uvalenie trvalých ciel na dovoz plochých produktov z ocele vyrobených v Číne.  Odôvodnila to dumpingovými cenami čínskych výrobcov, ktoré ako nekalé praktiky poškodzovali európskych výrobcov ocele.  EÚ zaviedla 41 obranných obchodných opatrení pre dovoz oceliarskych výrobkov. Importu z Číny sa týka osemnásť z nich.

Geopolitickým opatrením sú viacročné sankcie, ktoré uvalila Európska únia v júli 2014 na viaceré sektory ekonomiky Ruska v reakcii na dianie na Ukrajine. Zameriavajú sa na sektor financií, energetiky a obrany, ako aj oblasť tovaru s dvojakým použitím.

Na slovenský priemysel bude mať nemalý dosah vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Od referenda o brexite v júni 2016 ovplyvňovala trhy najmä neistota týkajúca sa ďalšieho vývoja, znásobená určitosťou odchodu veľkej krajiny zo spoločenstva s voľným pohybom tovarov. Okrem vplyvov na predaje, ktorým čelila napríklad továreň juhokórejskej automobilky Kia Motors, pôsobí negatívne aj destabilizácia britskej politickej scény.

Naopak, istý pozitívny vplyv možno očakávať vzhľadom na aktivity britských firiem na území Únie. Významný rast vplyvu sa dá očakávať pre operácie slovenského závodu automobilky Jaguar Land Rover. Ten bude pre firmu jediný v európskom hospodárskom priestore, navyše s výrobnou kapacitou, ktorá je významná z hľadiska celej skupiny.

Miera, v akej nadnárodné firmy dokážu na lokálnej úrovni čeliť hrozbám, však závisí od viacerých obmedzení. Napríklad miery, v akej je dané, kontrolované a pod hrozbou odvolania manažmentu vynucované plnenie centrálou daných úloh. Vplyv má aj možnosť a schopnosť lokálnych pobočiek zabezpečovať si zdroje na rozvoj vzhľadom na príležitosti, a to v istej miere bez ohľadu na aktuálnu situáciu celej skupiny.

Dôležitý limit je odbornosť, skúsenosti a kompetencie manažmentu. Riadenie externých rizík je spravidla v kompetenciicentrály v oblastiach,ako je marketing, predaj, budovanie hodnoty značky, strategické aliancie či kybernetická bezpečnosť. Naopak, úlohou pobočky je spravidla najmä efektívne riadiť štíhlu výrobu. Do toho vznik špeciálneho útvaru pre riadenie externých rizík profesionálnym tímom nemusí zapadnúť. Ide však len o krátkodobý pohľad, ktorý náklady spojené s rizikovým manažmentom považuje za neefektívne. Vplyv na biznis z dlhodobého hľadiska ich však môže citeľne prevýšiť.

Príležitosti a hrozby 4.0

Rast a udržateľnosť podnikania firiem na Slovensku nezávisí len čisto od ekonomických faktorov. Pre udržateľný rast je potrebné zohľadniť požiadavky na životné prostredie. No aj rozvoj priemyselnej výroby a jej previazanosť s info-komunikačnými technológiami a ďalšími odvetviami priemyslu a služieb. Tá vytvorila kvalitatívny skok, ktorý dostal pomenovanie Priemysel 4.0. 

Tento fenomén, ktorý vychádza z využitia moderných technológií, je pre slovenský priemysel príležitosť na zabezpečenie dlhodobej konkurenčnej schopnosti v globálnom prostredí. Zároveň však inteligentný priemysel vytvára aj náročné požiadavky na vzdelávaciu sústavu a na aplikovaný výskum. Takže ako by sa s týmito neuralgickými bodmi rozvoja slovenskej spoločnosti nepodarilo pohnúť, vzniká aj nemalé riziko z nevyužitej príležitosti a hrozby straty konkurencieschopnosti. Je totiž zjavné, že ekonomika sa musí posunúť od konkurencieschopnosti živenej nízkymi nákladmi vstupov ku konkurencii poháňanej dynamickými schopnosťami, ako sú vzdelanie a inovácie.

Slovensko čelí jednému z najvážnejších globálnych rizík súčasnosti – nedostatku pracovnej sily v podobe štrukturálnej nezamestnanosti. Dlhodobo je nezamestnanýchviac ako 300-tisíc ľudí, no  hospodárstvo vykazuje nedostatok v objeme desiatok tisíc kvalifikovaných pracovníkov. Toto riziko je možné premeniť na príležitosť, ak Slovensko nájde efektívny spôsob zapojenia ľudí bez práce do ekonomiky a zvýši efektívnosť prípravy kvalifikovaných pracovníkov pre priemysel, služby a aj pre štátnu správu.

Stav školstva a otázka sfunkčnenia systému celokariérneho vzdelávania vytvárajú riziko nezvládnutia zapojenia dlhodobo nezamestnaných a sociálne vylúčených skupín do prípravy na zamestnanie. Spolu so stagnujúcim rozvojom spolupráce priemyslu s lokálnymi vedcami sa pridáva riziko, že Slovensko nedokáže ukotviť globálnych hráčov v tunajšej ekonomike.

Nielen samostatný manažment

Schopnosť firiem reagovať na ohrozenia a využívať príležitosti vychádza zo sily manažmentu. To cítiť aj v pobočkách nadnárodných firiem v slovenskom priemysle. Ako dôležité kritérium možno vyhodnotiť pozíciu, akú má tunajšia pobočka v materskej skupine. Tú z veľkej časti determinuje vplyv manažmentu slovenskej dcérskej spoločnosti.

Evidentne udržateľnejší prínos skupinám, ale pevnú pozíciu v domácom priemysle majú aj podniky, ktoré vstupujú do stratégií skupiny nielen realizáciou zverených úloh. Typický príklad je účasť na inovačnej stratégii. Ak skupina využíva moderné nástroje, môže využiť vedomosti a poznatky širokého okruhu odborníkov spomedzi zamestnancov a vytvára vysoko efektívne fungujúci systém. Systematický inovačný manažment dáva zamestnancom na rôznych úrovniach riadenia dostatok priestoru na tvorivosť. To znižuje riziká opomenutia dôležitých noviniek či poznatkov vrátane technologického zaostávania a nevyužitých príležitostí. Naopak, taký systém motivuje ľudí, aby nové poznatky využívali vo firemnej praxi. Firmy s vysokým stupňom decentralizácie umožňujú zbierať podnety z rôznych útvarov firmy, a to nielen z inžinierskych a iných odborných kapacít, ale napríklad aj od vzťahových manažérov a ich interakcie so zákazníkmi. Taký štýl riadenia prináša aj cennú spätnú väzbu ako samostatný faktor podpory inovácií.

Opakom sú firmy, v ktorých aj môže fungovať istá forma autonómnosti lokálneho manažmentu, no nie ako participácia na stratégii skupiny, ale ako nutnosť poradiť si vlastnými silami. Aj podniky, ktoré sú v priemysle pomerne veľkými zamestnávateľmi, tak nemajú ako využívať strategické benefity príslušnosti ku globálnej skupine. To rôzne záujmové skupiny, teda stakeholderi, intenzívne cítia a podniku to oslabuje pozíciu. Aj preto, že cítiť, že aj dobré výsledky lokálneho manažmentu nemajú zvláštny vplyv na budúcnosť podniku. Súčasťou je aj nechuť či neschopnosť manažérov komunikovať s verejnosťou cez médiá ako dôsledok úzkeho rámca kompetencií. Výsledkom je obraz firmy, ktorej materská skupina sa možno snaží žmýkať zo slovenskej dcéry finančné zdroje, no nerozvíja ju a s otáznou konkurencieschopnosťou jej dlhodobo hrozí útlm alebo predaj.

Potešiteľné je, že sa objavujú manažéri, ktorých príklad môžu iné podniky nasledovať a ktorí posilňujú pozíciu slovenských priemyselných podnikov na medzinárodnej scéne. Ukazuje sa, že vo firmách postupne vyrástol manažment, ktorý je schopný nielen viesť tunajšie pobočky a plniť zadania centrál, ale aj postúpiť v štruktúrach skupiny a riadiť firmy v iných krajinách a následne prebrať regionálne riadenie či dokonca pozíciu v materskej skupine.

Riadenie externých podnikateľských rizík, identifikácia a využívanieexterných príležitostí si od manažérov vyžaduje istú mieru skúseností, ktorú jemožné prirovnať k dospelosti. V náročných podmienkach globálneho podnikania je možné predpokladať, že dospelosť  môže byť aj „predčasná“, ak sa medzinárodné skúseností kumulovali príliš rýchlo. Vďaka mnohým manažérom a vyše dvadsaťročnému pôsobeniu zahraničných investícií v ekonomike už však nemálo podnikov v slovenskom priemysle naozaj dospelo.

 

Autor je výkonný sekretár Asociácie priemyselných zväzov SR. 

Štrajk vo Volkswagene ovplyvní celý priemysel

Štrajk vo Volkswagene ovplyvní celý priemysel

MH SR odovzdalo ceny za najlepšie inovatívne riešenia

MH SR odovzdalo ceny za najlepšie inovatívne riešenia