Obrana je nielen politika a biznis

Obrana je nielen politika a biznis

NÁSTUP INTELIGENTNÝCH TECHNOLÓGIÍ MENÍ AJ OBRANNÝ PRIEMYSEL, V MEDZINÁRODNÝCH TENDROCH SA POPRI NADNÁRODNÝCH GIGANTOCH MÔŽU VO VÝROBE AJ VÝVOJI UPLATNIŤ AJ MENŠIE FIRMY.

Online fungujúci počítačový systém, počítačová myš, meteorologická družica, excimerový laser či GPS prijímač v príručnej veľkosti. To sú len niektoré produkty, ktoré vyvinuli vedci a vývojári na objednávku americkej armády.

Za vyše 62 rokov svojej existencie sa americká Agentúra pre projekty pokročilého obranného výskumu (Defense Advanced Research Projects Agency DARPA) podieľala na financovaní množ- stva výskumných projektov a príklady potvrdzujú, že výsledkom zďaleka neboli len zbrane.

Americká agentúra, ktorej rozpočet na financovanie výskumu a vývoja by mal na budúci rok prekročiť tri a pol miliardy dolárov, zďaleka nie je jediný dôkaz, že z pôvodne vojenského využitia sa mnoho produktov a technológií dostáva aj do civilnej praxe. Technologický pokrok, do- dávateľské biznis modely a ekonomické vplyvy vytvorili priestor na to, aby sa výroba, ale dokonca aj výskum a vývoj pre armádne využitie stali aj príležitosťou pre priemyselné firmy. Vrátane podnikov na Slovensku.

Screenshot 2019-09-12 at 20.56.55.png

Z ARMÁDNEJ AKTIVITY PRIEMYSEL

firmy.png

Posledné dve desaťročia však priniesli do konzervatívneho odvetvia obranného priemyslu, v strednej Európe kedysi známeho ako „špeciálna výroba,“ veľké zmeny. Po páde Berlín- skeho múru sa začal proces, počas ktoréhonsa vývoj a výroba armádnej techniky začali zo štátnej kontroly presúvať na štruktúry, blízke priemyslu.
O dôvodoch sa diskutuje, no najmenej jeden je prozaický a podobný ako vo firemnom sektore – nutnosť držať na uzde náklady. Aj keď to môže často vyzerať inak, ani ochota štátov míňať verejné financie na projekty pre obranu krajiny nie je neobmedzená. Preto došlo na tradične najväčšom americkom trhu a aj v Európe k intenzívnej konsolidácii.

Prepájanie firiem v obrannom priemysle v Európe a Južnej Amerike vychádzalo z privatizácie, keďže jednotlivé krajiny dovtedy chránili know-how, ale aj výrobu vojenských podnikov najmä tým, že ich držali priamo v štátnom vlastníctve.

Vyše desaťročie spájania a akvizícií firiem však prinieslo efekt. Kým v roku 1990 vykazovala desiatka najväčších svetových hráčov v sektore podľa analýzy konzultačnej firmy PwC 37 percent tržieb top stovky firiem brandže, v roku 2003 už držala 61,3 percenta. S výkonmi na úrovni vyše 150 miliárd dolárov.

Vyťažiť z fúzií a akvizícií pritom nebolo ľahké ani pre najväčších hráčov. Aj keď sa podniky pospájali, zákazníci – armády jednotlivých krajín sveta – ostali aj so svojimi odlišnými požiadavkami. Takže zjednocovanie výrobkov a úspory z rozsahu, ako tradičný spôsob úspor z konsolidácie, bolo možné využiť iba v limitovanej miere.

tabulka1.png

KONZORCIÁ SILNÝCH

Tlak na úspory však priniesol zmeny aj v zákazkách. Najmä pri najväčších a najdrahších projektoch výskumu, vývoja a výroby vojenskej techniky, najmä v letectve, začali v rámci obran<ných zoskupení vznikať aj spoločné objednávky. V nákupných konzorciách dvoch – troch európskych krajín postupne vznikli nielen nové produkty, ale aj platformy pre zbraňové systémy.

Typický príklad bol vývoj viacúčelovej bojovej stíhačky Eurofighter Typhoon. Tá začala vznikať po dohode Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, Španielska a Talianska. Cieľom bolo zdieľať mnohomiliardové náklady na vývoj drahej techniky. Vo vývojových konzorciách, ktorých objednávky však napokon plnia firmy, si podobu finálneho produktu určujú jednotlivé armády, no technický základ , v priemysle nazývaný platforma, je jednotný.

Európsku stíhačku tak napokon, aj po odchode Francúzska z konzorcia začal vyrábať spoločný podnik európskeho výrobcu lietadiel Airbus, britského BAE Systems a talianskeho Leonardo. Ako produkt sa modifikuje aj do výzbroje armád ďalších krajín. Model spolupráce funguje ďalej. „Reálne je na svete len niekoľko krajín, ktoré majú dosť peňazí na vývoj vyspelých technológií, v niektorých prípadoch aj v kon- zorciách,“ hovorí Juraj Krúpa, riaditeľ programu Bezpečnosť a obrana Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku.

HISTORICKY VEĽKÝ TRH

Ukazujú to aj armádne výdavky, ktoré každoročne porovnáva Štokholmský medzinárodný inštitút pre mierový výskum (Stockholm International Peace Research Institute – SIPRI). Za minulý rok podľa jeho správy globálne armádne výdavky po 2,6-percentnom medzi- ročnom náraste dosiahli 1,82 bilióna dolárov. To je podľa vyhlásenia SIPRI najvyššia úroveň od roku 1988, keď sa začalo s konzistentnou evidenciou.

Geografickú konsolidáciu potvrdzuje to, že 60 percent tejto sumy vynaložilo iba päť štátov – USA, Čína, Saudská Arábia, India a Francúz- sko. Výdavky americkej armády stúpli po prvý raz od roku 2010. Naopak, Čína vykázala rast dvadsiaty štvrtý rok po sebe.

Spolu s opätovným nárastom výdavkov v USA ide podľa analytika SIPRI Nan Tiana o hlavný dôvod rastu výdavkov na globálnej úrovni. „Ide dôsledok toho, že v roku 2018 tieto dve krajiny míňali na armádu výrazne viac než rok predtým,“ dodáva N. Tian.

Naopak, Európa zohráva podľa J. Krúpu o niečo menej významnú úlohu než v minulosti, vplyv na to majú aj krajiny strednej a východnej Európy ako novší členovia Európskej únie, ale najmä Severoatlantickej aliancie (NATO) ako vojenského zoskupenia. Netýka sa to len objemu výdavkov, ale aj prístupu k technológiám. Najmä USA totiž potrebujú vnímať partnera aj na veľké projekty v nových oblastiach, podotýka J. Krúpa.

Jedným z indikátorov je aj plnenie záväzkov v rámci NATO. Členské krajiny sa zaviazali dlhodobo vynakladať na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Merané vlaňajšími štátnymi rozpočtami, však záväzok okrem USA dodržali len Grécko, Estónsko, Veľká Británia a Lotyšsko.

Screenshot 2019-09-12 at 21.02.01.png

Väčšina zvyšných krajín hovorí o pláne dosiahnuť dohodnutý podiel zhruba o päť rokov. Týka sa to aj Slovenska, ktoré malo vlani v rozpočte výdavky na obranu v rozsahu 1,2 percenta. Na globálnej úrovni pritom tečie armádam viac, vlani to podľa SIPRI bolo 2,1 percenta svetového HDP. Vplyv USA, s podielom okolo triapol percenta, a Číny je evidentný.

Čína pritom zďaleka nerozvíja len konvenčnú výzbroj, dodáva J. Krúpa, ale vynakladá veľké úsilie a prostriedky aj na vývoj a využitie moderných technológií. Na reakciách ďalších veľkých štátov, USA aj európskych krajín, cítiť, že vnímajú nielen čínsky vplyv, ale aj možné hrozby.

PRVOK OBCHODNEJ VOJNY

Po výhradách a podozreniach voči čínskym výrobcom telekomunikačných zariadení, najmä značke Huawei, prišli v USA a aj niektorých európskych krajinách snahy obmedzovať ich použitie aj v civilnej oblasti, najmä vo verejnej správe. Okrem toho sa mobilné telefóny a ďalšia elektronika stala prvkom nevyhlásenej obchodnej vojny USA a Číny. Tá dostáva podobu zákazov a dodatočných ciel v exporte. Nasledovala však po krokoch americkej strany, ktoré prišli na základe obvinení práve z bezpečnostnej oblasti a týkali sa možného zneužívania dát z techniky.

Riziká súvisia najmä s využívaním informačných a telekomunikačných technológií, a to nielen na vojenské účely. Na rozdiel od konvenčnej techniky, pri ktorej stačí fyzické zabezpečenie armádnych zariadení, sa totiž infoko- munikačné technológie týkajú aj verejnosti.

Nástup inteligentnej elektroniky vytvoril celkom nový lukratívny trh – s digitálnymi dátami. Možno ich využívať ako cenný informačný zdroj, ktorý mnoho prezrádza o jednotlivcoch aj o organizáciách, ale aj ako nástroj, napríklad na ovplyvňovanie verejnej mienky. „Ide o nový priestor vedenia boja, ktorý posúva potenci- álne konflikty do kybernetického priestoru,“ vysvetľuje J. Krúpa.

Využitie inteligentných zariadení, ktoré generujú cenné dáta a komunikujú v rámci Internetu vecí výrazne zvýšilo zapojenie firiem elektronicko – informačných korporácií do armádnych záležitostí. Cítiť to napríklad aj na spájaní firiem. Ako upozornila spoločná správa armádneho magazínu Jane’s Defence a analytického portálu IHS Markit, júnová fúzia amerických spoločností Raytheon a United Technologies Corporation nielen vytvorila rekord hodnotou 121 miliárd dolárov.

tabulka2.png

Vytvorila tiež silnú dvojku svetovej zbrojárskej brandže. Pred novou firmou Raytheon Techno- logies Corporation je v tržbách z dodávok pre armády, ktoré sa vlani spolu blížili 35 miliardám dolárov, len globálny gigant Lockheed Martin, ktorý od vojakov utŕžil vyše 50 miliárd. Aj keď je dosiaľ druhý Boeing s vyše stomiiardovými tržbami omnoho väčšia firma, má tento letecký koncern z vojenských dodávok iba tretinu tržieb.

Pri ohlásení fúzie hovorila väčšina informácií o spoločnom vývoji za osem miliárd dolárov ročne. Obe firmy pritom zdôraznili, že popri budúcich systémoch hypersonických striel budú investovať aj do energetických zbraní, sledovacích systémov, prepojených lietajúcich zariadení a ich kybernetickej o ochrany. Spomenuli tiež systémy umelej inteligencie pre komerčné letectvo, no podľa názoru odborníkov ide o jednu z kľúčových oblastí aj pre armádny výskum.

OBCHODNÁ PRÍLEŽITOSŤ NIELEN PRE VÝROBU

Technologický pokrok na jednej strane zvyšuje náklady na vývoj, ktoré musí obranný priemy- sel vynakladať aj v nových oblastiach, no keďže sa dopyt zvyšuje, značí preň aj dobré výsledky. A podobne ako v iných odvetviach, šancu do- stávajú aj dodávatelia technológií, modulov a komponentov.

Potvrdzuje to detailná analýza výsledkov svetového obranného a kozmického priemyslu za rok 2017 od konzultačnej spoločnosti Deloitte. Najvyššiu dynamiku tržieb, nad úrovňou piatich percent, podľa nej v roku 2017 vykázali firmy druhej dodávateľskej úrovne (Tier 2) a výrobcovia elektroniky.

Tradične priemyselné fungovanie v dodávateľ skom reťazci dáva priestor aj podnikom v menších krajinách, v pozícii dodávateľov.

Nemálo krajín skúša popri vysokých výdavkoch na obranu, hlavne pri veľkých nákupoch techniky, získať aj ďalšie benefity. Kedysi populárne offsety, teda sprievodné investície do krajiny, ktorá nakupuje vojenskú techniku, obvykle do infraštruktúry, čoraz viac ustupujú subdodávateľským kontraktom.

Koncom roku 2017 objavili informácie o veľkom tendri na nákup bojových obrnených vozidiel 8x8 pre Ozbrojené sily SR a potenciálnej úlohe slovenských firiem v ich výrobe a čiastočne vývoji. Na otázku Revue priemyslu o význame angažovania domácich firiem v dodávkach pre slovenskú armádu vtedy vysokí manažéri z priemyslu zareagovali kladne.

Podľa prezidenta Asociácia priemyselných zväzov Alexeja Beljajeva ponúka zapojenie domáceho priemyslu okrem ekonomického prínosu pre slovenské podniky aj veľmi dôležitú referenciu. „Takýto model by mohol prispieť k postupnej integrácii obranného priemyslu do štruktúr NATO a Európskej únie,“ doplnil A. Beljajev.

rozpad trhov.png

Zatiaľ však domáce firmy referencie nezískavajú, pretože projekty sa zdržiavajú. V prípade vyše štyristo miliónovej zákazky na osemkolesové obrnené vozidlá ohlásilo Ministerstvo obrany ešte koncom roku 2017, že základom bude platforma fínskej firmy Patria. Za Slovensko mala ako hlavný dodávateľ vystupovať Konštrukta-Defence, hlavná výrobná firma, cez ktorú si štát uchoval priamy akcionársky vplyv v obrannom priemysle. Pre vývoj vežového kompletu má byť dodávateľom projektu dubnická EVPÚ.

Podľa informácií od predstaviteľov viacerých fi- riem z brandže ide o pomerne často používaný postup, keď vlády kupujú od veľkých firiem základnú platformu vrátane vývojového prispôso- benia a ak sa vo vývoji angažujú lokálne firmy, býva to napríklad pri navrhovaní špecifikácií pre rôzne verzie techniky. Napríklad pre bojové účely, ako veliteľské vozidlá či pre iné použitie.

V rámci prvej časti projektu vznikol prototyp vozidla na podvozku Patria s bojovou špeci- fikáciou. Hlavná časť projektu je však zatiaľ pozastavená a obchod stále nie je definitívne schválený. Jednou z otáznych častí je práve podoba slovenskej účasti na projekte. V nej sa rozchádzali reakcie zástupcov obranného priemyslu.

Vyhlásenie tradičnej stavovskej organizácie Združenie bezpečnostného a obranného priemyslu SR poprelo , že sa rokovalo o účasti slovenských podnikov na projekte. Podstatne novšia Sekcia výrobcov obranného priemyslu, ktorá vznikla v rámci Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, projekt bránila. Časť firiem pritom funguje v oboch organizáciách.

Zatiaľ bez pokroku je aj druhý tender na obrnené vozidlá, so štyrmi kolesami. V tom prípade armáda vyskúšala vyše desiatky produktov od rôznych výrobcov. Vybrala štyri, z ktorých sa mala ďalšími skúškami vyberať finálna verzia. Napokon sa tender začal nanovo, no s inými špecifikáciami.

Pokrok generuje objednávky pre vývoj aj mimo priemyslu

Pokrok generuje objednávky pre vývoj aj mimo priemyslu

Jedna armáda žiadnu firmu neuživí

Jedna armáda žiadnu firmu neuživí