Inovácie v stratégii pripravujú firmu na budúcnosť

Inovácie v stratégii pripravujú firmu na budúcnosť

Ak topmanažéri dobre naformulujú dlhodobé ciele a zarátajú do nich vývoj a inovácie, môžu zvýšiť pozíciu podniku v skupine, pretože získajú cez dosah na produkt aj kontakt so zákazníkmi.

Technologický pokrok a súťaž o zákazníkov sa nielen zintenzívňujú, ale aj rozširujú naprieč krajinami či dokonca kontinentmi. V takomto konkurenčnom prostredí priemyselné firmy nemajú šancu uspieť, ak sa spoliehajú len na to, že dokážu svoje produkty vyrábať kvalitne a v nákupnom tendri ponúknu dostatočne nízku cenu.

Pružne a efektívne dokážu podniky reagovať na vývoj na trhu, iba ak sa im podarí dostať do každej oblasti fungovania inovácie. Len tak dokážu neustále pružne zlepšovať spôsoby a procesy, akými plniť požiadavky zákazníkov. Tie sa menia rýchlo.

Slovenský priemysel sa nedávno dokázal vzácne zjednotiť a spoločným vyhlásením všetkých zamestnávateľských organizácií označil inovácie v súvislosti s vedou, výskumom, vývojom a prípravou vysoko kvalifikovaných odborníkov za kľúčovú tému svojej budúcej konkurencieschopnosti. Označil požiadavky voči štátu, vysokým školám aj vedeckým organizáciám.

Čo musia zmeniť firmy v priemysle

Priemysel na Slovensku sa za tridsať rokov po transformácii dostal vo viacerých odvetviach na vysokú úroveň technologicky dobre vybavenej výroby. Závody nadnárodných skupín a omnoho menej početných slovenských firiem ňou napĺňajú požiadavky náročných zákazníkov. Či už firmy fungujú v dodávateľských reťazcoch, alebo vyrábajú finálne produkty, zrejme sa nezaobídu bez zmeny prístupu.

Od kontraktnej výroby či produkcii priamo pre značky finálnych výrobkov alebo medzinárodné skupiny ich dodávateľov by sa mali posunúť ku komplexnejšiemu modelu, v ktorom hrá úlohu konkurenčnej výhody výskum a vývoj. To neznamená len potrebu zriadiť nové oddelenie alebo získať od skupiny investíciu do vývojového centra.

Podniky, či už patria do domácich alebo medzinárodných skupín, sa musia výrazne viac napojiť na podnikanie materských skupín. V ňom zohráva aj výskum a vývoj úlohu špeciálnej starostlivosti o zákazníka. Keďže tú majú vo firmách na starosti obchodné úseky, púšťa sa časť vývojárov aj do spolupráce s nimi.

Takáto zmena kladie vysoké nároky na celý podnik a v prípade výrobného závodu sa nemôže uskutočniť bez iniciatívy vrcholového vedenia vrátane výkonného šéfa. Pri výrobných firmách, dlhodobo zovretých požiadavkami prevádzkovej efektívnosti, však v praxi často nie je priestor ani na vyčlenenie ľudí a ich času na bežné inovácie.

Zásadné zlepšenia alebo vytváranie nových foriem pridanej hodnoty pre zákazníka si však vyžadujú celkom iný spôsob sústredenia a aj odbornosti. Než sa k nim firma dostane a potrebuje rozvíjať kreativitu zamestnancov, musí prísť iný druh zmeny. Ten prináša v prvej fáze stratégia, ktorá je úlohou výkonných šéfov, a v ďalšej odlišný prístup ďalších členov topmanažmentu, zodpovedných za jednotlivé úseky podniku.

Cieľ pomôcť manažérom podnikov modernými poznatkami z riadenia a využitím skúseností šéfov a majiteľov špičkových firiem je misia vzdelávacieho cyklu Smart Innovation Forum. Ten vytvoril magazín Revue priemyslu a Zväz strojárskeho priemyslu SR pod záštitou Asociácie priemyselných zväzov.

Vzdelávací program sa primárne zameriava na topmanažérov z priemyslu. Jeho súčasťou sú aj technologické firmy, vzdelávacie, vedecké a výskumné inštitúcie s potenciálom spolupráce s priemyslom. Pilotné podujatie na májovom Medzinárodnom strojárskom veľtrhu v Nitre sa zameralo na prvý dôležitý krok podnikov k inováciám – strategické riadenie.

Nástroj manažérov

Výrobné podniky majú v časoch silnej konjunktúry, ktorá v slovenskom priemysle ešte doznieva, plne vyťažené kapacity a starajú sa najmä o to, aby naplnili všetky objednávky, či ich dostali priamo od zákazníkov alebo cez sieťové kontrakty materských skupín. Na začiatku úvah o strategickom riadení by mali manažéri podľa výkonného riaditeľa slovenského závodu strojárskeho koncernu thyssenkrupp rothe erde Ľudovít Francla prihliadať aj na ekonomický cyklus.

Mnoho firiem investuje podľa neho aj v obdobiach útlmu či dokonca krízy do vývoja a pripravuje uvedenie nových produktov na trh, hoci to môže pôsobiť paradoxne. „Ak získate komparatívnu výhodu, môžete z nej ťažiť. Ak kopírujete existujúci produkt, môžete uspieť, iba ak ho vyrobíte lacnejšie ako konkurencia,“ dodáva Ľ. Francl.

Firma, ktorú vedie, mala vývoj produktov v stratégii, ešte keď sa volala Považské strojárne ložiská. Udržať si riadenie a vývoj produktov a aj tradičnú značku PSL však dokázala, aj keď do nej v deväťdesiatych rokoch vstúpil nemecký investor. Podieľa sa aj na vývoji v skupine a pre niektoré typy ložísk a ich komponentov je kompetenčným centrom.

Prvok rizika

Ako zdôrazňuje Ľ. Francl, nejde o vplyv tradície, ale dôležitý dosah vývojových aktivít podniku v Považskej Bystrici na biznis globálnej skupiny. „Pri plánovaní rozpočtu máme stanovenú mieru nákladov na výskum a vývoj. Ide o vyslovene rizikový kapitál, pretože úspešný produkt z vývoja sa môže a nemusí podariť,“ konštatuje. Bez toho, aby firma prinášala na trh inovácie a nové výrobky, by ju však v globálnej konkurencii čakala podľa Ľ. Francla stagnácia a problémy.

Tie sa však nemusia automaticky vyhnúť ani podnikom, ktoré majú v stratégii napísané vyššie kompetencie a podieľajú sa nielen na výrobe, ale aj na vývoji produktov. Ide o jedno z podnikateľských rizík, ktoré musia brať firmy do úvahy, či majú vlastníkov na Slovensku alebo centrály inde vo svete.

„Pri inováciách je potrebné počítať s prehrami. Projekt sa niekedy zvrtne zo dňa na deň a firma príde o kopu peňazí. Vždy sa treba pozerať na inovácie z viacerých uhlov pohľadu, no najmä z dlhodobého hľadiska,“ zdôrazňuje z pozície akcionára viacerých priemyselných firiem vrátane výrobcu vagónov Tatravagónka Alexej Beljajev, prezident Asociácie priemyselných zväzov. „Netreba zabúdať na to, že zisk musí dosiahnuť firma ako celok, nie konkrétny projekt,“ dodáva Ľ. Francl.

Patent je tovar s najvyššou pridanou hodnotou. Preto sú patenty pre priemysel základom pokroku a inovácií.  Ľubomír Šooš  Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

Patent je tovar s najvyššou pridanou hodnotou. Preto sú patenty pre priemysel základom pokroku a inovácií.

Ľubomír Šooš

Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

Ocenením rizika, ktoré firmy podstupujú pri novátorskom prístupe, sú, pochopiteľne, vyššie zisky. Ochota riskovať však nie je vysoká, čo sčasti súvisí s faktom, že mnoho firiem má centrály s hlavnými rozhodovacími právomocami v zahraničí. „Veľmi odlišné to však nie je ani pri slovenských firmách,“ konštatuje na základe skúseností slovenských vedcov dekan Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity Ľubomír Šooš.

Ako držiteľ pol stovky patentov to hovorí aj z vlastnej skúsenosti. Záujem o výsledky výskumu slovenských vedcov majú skôr firmy zo zahraničia, napríklad z Nemecka. „Patent je tovar s najvyššou pridanou hodnotou, pretože výskumník predáva vlastnú myšlienku. Preto sú patenty podľa môjho názoru základom pokroku a inovácií aj pre priemysel,“ dodáva Ľ. Šooš.

Využitie patentov je však podľa neho riziko, ktoré sa firmám často vypláca, ak sa neboja ho podstúpiť. Dôležitá je aj ponuka, ktorá ukazuje tvorbu inovatívnych ideí, čo podľa Ľ. Šooša ilustrujú aj čísla. Napríklad vo Švajčiarsku pripadá na milión obyvateľov 700 žiadostí o patent za rok, v Nemecku 550. Na Slovensku je to 25 až 30 patentov na milión obyvateľov.

Či ide o  transfer poznatkov z vedy do priemyslu alebo priamo firemný výskum a vývoj, je dôležité, aby vznikol ekosystém, v ktorom budú združení všetci relevantní stakeholderi. „Je jasné, že ak má fungovať partnerstvo medzi podnikateľmi, akademickou obcou, univerzitami a štátom, je to štát, ktorý má vytvárať priestor a podmienky,“ konštatuje generálna riaditeľka Sekcie podnikateľského prostredia a inovácií Ministerstva hospodárstva SR Miriam Letašiová.

Neistota je jedným zo základných kritérií, aby sme mohli projekt označiť ako výskumno-vývojový.  Martin Gondár  SmarTech Solutions SK

Neistota je jedným zo základných kritérií, aby sme mohli projekt označiť ako výskumno-vývojový.

Martin Gondár

SmarTech Solutions SK

Jednou z podôb, ako to štát môže robiť, sú nielen stratégie, ale najmä akčné plány konkrétnych opatrení. Ministerstvo taký pripravilo pre rozvoj inteligentného priemyslu, no ako M. Letašiová zdôrazňuje, nevytvorili ho úradníci od stola, ale expertné skupiny, v ktorých pracovali aj odborníci z priemyslu.

Dôležité dáta

Inovácie sú s neistotou späté už vo svojej podstate. Ide dokonca o jedno zo základných kritérií, na ktorého základe možno prideliť prívlastok výskumno-vývojový akémukoľvek projektu, poznamenáva Martin Gondár, technický konzultant poradenskej firmy SmarTech Solutions SK.

Ide podľa neho o dôležitý prvok definície výskumu a vývoja, ktorá vychádza z medzinárodných dokumentov a kontroluje sa napríklad pri všetkých formách štátnej podpory. Vtedy firmy napríklad aj daňovým kontrolám predkladajú typické dokumenty, ktoré aj vo firme ukazujú, či inovácia vyšla alebo nie – napríklad výsledky testov, skúškové protokoly či archivované nepodarky.

Moderný priemyselný vývoj posúva dôležitosť informácií, ktoré majú podobu digitálnych dát, omnoho ďalej než kedykoľvek predtým. Nielen na vnútorné použitie výrobcu, ale aj ako základ kalkulácie ceny a ešte viac, celkových nákladov produktu. Rovnako ako obstarávacie náklady preto podnik sleduje nároky, ale aj náklady na údržbu, opravy či modernizáciu, ktoré musia dokázať vyvážiť úžitkové vlastnosti a prínos biznisu zákazníka.

„Pre nášho zákazníka nie je dôležitá cena vagóna, ale to, koľko ho bude stáť počas celého životného cyklu, a zaujíma ho aj rozdiel 300 kilogramov hmotnosti vagóna. Prečo? Vagón má priemernú životnosť 30 až 40 rokov. Rozdiel 300 kilogramov v hmotnosti prinesie za ten čas rozdiel v miliónoch eur ušetrených nákladov,“ vysvetľuje A. Beljajev.

S dátami sa pracuje pri vývoji vagóna, cez ladenie jazdných vlastností, činnosť vlastníka aj používateľa, servis až po jeho zošrotovanie po konci používania.  Alexej Beljajev  Tatravagónka

S dátami sa pracuje pri vývoji vagóna, cez ladenie jazdných vlastností, činnosť vlastníka aj používateľa, servis až po jeho zošrotovanie po konci používania.

Alexej Beljajev

Tatravagónka

Podobne ako mechanické či úžitkové vlastnosti sú už pre zákazníka dôležité aj informácie o fungovaní produktu v podobe dát. Preto chce dopravca, pokračuje A. Beljajev, vedieť aj to, kde sa vagón nachádza, čo a ako rovnomerne je na ňom naložené, či je správne zatvorený a kedy dorazí od cieľa. „S dátami sa už pracuje od vývoja, cez ladenie jazdných vlastností, činnosť vlastníka aj používateľa, servis až po jeho zošrotovanie po konci používania,“ dopĺňa.

Test požiadavkami zákazníka

Kľúčový je systematický prístup, aby firma prinášala na trh nové produkty. Softvér potom uľahčí prácu s veľkými množstvami dát, umožní analyzovať rôzne aspekty tvorby a fungovania produktu a na základe výsledkov pripravovať zlepšenia.  Peter Mravčák  SAP Slovensko

Kľúčový je systematický prístup, aby firma prinášala na trh nové produkty. Softvér potom uľahčí prácu s veľkými množstvami dát, umožní analyzovať rôzne aspekty tvorby a fungovania produktu a na základe výsledkov pripravovať zlepšenia.

Peter Mravčák

SAP Slovensko

Digitálne dáta pritom nemusia slúžiť len na opisovanie alebo kontrolu vlastností a fungovania produktu, ale aj na jeho tvorbu s využitím poznatkov disciplíny Dizajn Thinking, upozorňuje Solution Architect zo spoločnosti SAP Slovensko Peter Mravčák. „Pritom nejde o dizajn v zmysle tvorby vzhľadu projektu alebo ako má produkt vyzerať, ale štruktúrovaný proces, ktorý umožňuje nastaviť, čo má spĺňať, pričom umožňuje doslova pozrieť sa na produkt očami zákazníka,“ pokračuje.

Ako zdôrazňuje, softvérové nástroje sú pri takomto postupe len prostriedok. „Kľúčový je systematický prístup, aby firma prinášala na trh nové produkty. Softvér potom uľahčí prácu s veľkými množstvami dát, umožní analyzovať rôzne aspekty tvorby a fungovania produktu a na základe výsledkov pripravovať zlepšenia,“ popisuje P. Mravčák.

Digitalizácia, analýza dát a sofistikovaná práca s dátami majú podľa M. Gondára praktické výhody aj pre efektívne fungovanie oddelení firmy mimo vývoja či výroby. „Ak spoločnosť správne opisuje svoje výskumno-vývojové projekty, pomáha to manažérom pri ich finančnom riadení.

To má význam tak pri získavaní rozpočtu od materských firiem, ako aj podkladov pre štátnu podporu, či ide o daňový odpočet nákladov na výskum a vývoj či dotácie, a jej obhájenie napríklad pri daňovej kontrole. Umožňuje jej to formalizovať aj podklady pre vyčíslenie účtovnej aj biznisovej hodnoty podniku, napríklad pri rokovaniach s investormi,“ vysvetľuje ďalej.

Prínos dát pre získavanie dokumentov na ochranu patentmi je pomerne logický. Dobre nastavená dokumentácia však podľa M. Gondára uľahčuje manažérom prácu aj v menej formálnej oblasti. „Je dôležitá pre uchovanie know-how firmy, všetko, čo vymysleli jej zamestnanci. Ak z  podniku odíde dôležitý technológ alebo vývojár, know-how ostáva a celý tím sa nemusí vrátiť o krok či dva späť, ale plynulo pokračuje vo vývoji. Rovnako noví zamestnanci môžu nadviazať na prácu kolegov,“ odporúča.

Nová úroveň spolupráce so zákazníkom

Podporné dáta začínajú byť dôležitou súčasťou ponuky zákazníkovi najmä pri komplikovaných výrobkoch, podotýka Dušan Vasilišin, výkonný riaditeľ Spinea Technologies, ktorá vyrába mechatronické sústavy s využitím unikátnych robotických reduktorov z vývoja svojej materskej firmy Spinea. „Väčšina zákazníkov má v súčasnosti svoje vlastné požiadavky na parametre výrobku, záťažové cykly a vyžadujú k produktu alebo riešeniu množstvo dát. Ak chceme obstáť v konkurencii, musíme byť schopní tieto dáta poskytnúť,“ dopĺňa D. Vasilišin.

Vzájomnú výmenu dát medzi dodávateľom a zákazníkom označuje P. Mravčák ako veľmi prospešnú. Výrobca môže podľa neho ešte počas vývoja produktu konfrontovať svoje inovácie nielen s požiadavkami zákazníka, ale aj s výsledkami analýzy dát z toho, ako podobné zariadenia u zákazníka fungujú „Samozrejme, produkty, ktoré ešte neexistujú, možno testovať ťažko, no vždy sa oplatí vtiahnuť do inovačných procesov zákazníkov a definovať očakávania,“ odporúča. Funguje to aj pri produktoch pre retailový trh, kde možno pracovať s výsledkami zákazníckych prieskumov.

Prínosom práce s digitálnou podobou dát z komunikácie so zákazníkmi je nielen výrazné zrýchlenie ich spracovania a analýzy. Informačno-komunikačné riešenia umožňujú aj nadnárodným firmám, aby výsledky analýz zdieľali a zapracovali do činnosti vývojových tímov. „Predstavte si, ako môže zrýchliť prácu, ak sa výsledky práce na vývoji priebežne overujú a zdieľajú medzi technologickými centrami priemyselnej skupiny vo viacerých časových pásmach. Takýto kolaboratívny vývoj môže napredovať v podstate nepretržite,“ poznamenáva P. Mravčák. Technológie neustále rozširujú aj možnosti simulácie, čo prináša ďalšie zrýchlenie.

Digitalizácia tak umožňuje podľa Ľ. Šooša zrýchľovať reakcie vývoja na požiadavky zákazníkov z rôznych oblastí. Možnosť kresliť, konštruovať a aj testovať vo virtuálnom prostredí. „Pred dvadsiatimi rokmi sa projekty kreslili ručne, vyrobil sa prototyp, testovalo sa, upravovala sa výkresová dokumentácia, ďalšie prototypy a až potom prišla výroba,“ dáva Ľ. Šooš do kontrastu postupy z minulosti so súčasnými možnosťami, ktoré umožňujú do nejakej miery testovať aj využitie rôznych materiálov.

„Vo výrobe sa prechádza od kovových materiálov k nekovovým vrátane kompozitov, hľadajú sa ľahké pevné materiály. No pridáva sa požiadavka na ľahkú recykláciu. Preto je nutné pokračovať a zvládnuť celý životný cyklus výrobku aj tento aspekt výberu materiálov,“ očakáva Ľ. Šooš.

Rozšíriť výnosový model

Strojárstvo patrí medzi odvetvia s najväčším záujmom o rozšírenie obchodných modelov z predaja samotných technológií, strojov či ich funkčných komponentov a modulov do podoby predaja technologických služieb.

Zaujímavá forma je predaj strojohodín bezchybného fungovania zariadenia, stroja alebo aj celej linky. To však zvyšuje nielen nároky na vývoj samotného zariadenia tak, aby čo najlepšie fungovalo, ale pridáva aj nutnosť vytvoriť a priebežne poskytovať neomylnú servisnú podporu.

Dostatok informácií o záujmoch zákazníka pomáha nielen aj pri vývoji samotných produktov, ale aj pri tvorbe kalkulácie fungovania nových biznisových modelov vrátane podporných služieb. To je priestor, kde môže firma zapojiť odborníkov z vývoja aj do podpory predaja. Pri predaji zložitých nákladných zariadení máločo zaváži viac ako spoľahlivé kalkulácie nákladov na fungovanie stroja. Ľ. Francl uvádza ako príklad veľkorozmerové ložiská pre veterné elektrárne, ktoré fungujú v mori.

Ak sa také ložisko pokazí, rátajú sa podľa neho len náklady na prácu špeciálneho žeriavu aj na desiatky tisíc eur denne. „Pri takom produkte pre zákazníka nie je dôležité, či je obstarávacia cena 30-tisíc alebo 35-tisíc eur. Ide o to, aké poskytuje záruky,“ odkrýva L. Francl princípy rozhodovania aj predaja.

Dátové zázemie služieb

Kontrola, ovládanie, ale aj zmeny fungovania moderných strojov cez diaľkové komunikačné nástroje a riadiace softvéry majú rôznu podobu. Aktualizácia manuálov pre obsluhu alebo priebežné odporúčania sú len začiatok, rovnako ako upozornenia na plánovaný servis alebo jeho vykonanie. „Cieľom je, aby zariadenia samy zvládli odhaliť abnormálne správanie a predikovali jeho možné následky a akútnosť problému aj spôsob riešenia. Teda či ho dokáže vykonať systém sám, alebo je nutný aktívny zásah odborníkov,“ vyratúva P. Mravčák.

Analýza dát z fungovania s využitím rôznych foriem umelej inteligencie, ktorá odhaduje ďalší vývoj priebežnou kontrolou prevádzky, sa využíva nielen pre potreby prediktívnej údržby. Pomáha aj pri zefektívňovaní fungovania zariadení – no aj tieto funkcionality musí výrobca zaradiť do vývoja a prípravy svojich služieb.

Ľ. Francl uvádza ako príklad fungovanie ložísk, ktoré boli v minulosti typický komponent, ktorý sa menil na základe počtu odpracovaných hodín. Na zložitých zariadeniach, ako sú veterné elektrárne alebo satelitné antény pre vesmírny výskum, je však výmena ložiska veľmi drahá.

„Tým, že máme množstvo dát o jeho fungovaní, môžeme odporučiť alebo rovno vykonať výmenu ložiska na základe reálneho stavu. To niekedy znamená, že môže fungovať dlhšie, čo sa zákazníkovi vyplatí. No môže sa spoľahnúť, že ak treba, naplánujeme výmenu a nebude treba riešiť neplánovanú poruchu,“ hovorí Ľ. Francl o činnostiach, ktoré podľa neho firme prinášajú zaujímavé zisky.

Z praxe viacerých firiem sa ukazuje, že ak zákazníkovi ukážu svoje technologické schopnosti, často si objednáva natoľko sofistikované produkty, že sa z vývoja stane samostatný biznis. Potom dokonca dokážu do svojej ponuky zaradiť aj hodiny práce vývojárov, inžinierov či konštruktérov. Ide o činnosť, na ktorú sa dá dokonca využiť aj odpočet nákladov na výskum a vývoj zo základu dane z príjmov. „Super odpočet sa dá použiť aj na zákazkový vývoj. Akurát je dôležité v projektovej dokumentácii od začiatku zaznamenať, že ide práve o zákaznícky vývoj,“ podotýka M. Gondár.

FOTO Miro Nôta


Obaly v dodávateľskom reťazci sa menia na ekologickejšie

Obaly v dodávateľskom reťazci sa menia na ekologickejšie

Čistá podlaha môže byť parameter kvality

Čistá podlaha môže byť parameter kvality