Čistá podlaha môže byť parameter kvality

Čistá podlaha môže byť parameter kvality

Požiadavky a štandardy majú vplyv nielen na fungovanie technológií, ale aj menia obraz práve v odvetviach označovaných kedysi za „čierne remeslá“.

Ak by sme sa uspokojili s takými normami čistoty, aké majú operačné sály v nemocniciach, nemali by sme šancu dosiahnuť kvalitu, akú potrebujeme, hovorí technický riaditeľ vo výrobe polovodičových súčiastok. Ide o typ produkcie s mimoriadnymi požiadavkami na čistotu prostredia. Čoraz vyššie nároky na čistotu a klesajúce limity počtu nevhodných čiastočiek na kubický milimeter však pozná takmer každé priemyselné odvetvie.

 Význam starostlivo uprataných výrobných priestorov aj celej fabriky má niekoľko rovín. Prvá logicky mieri ku kvalite výroby – nie je ťažké prísť na to, že existuje súvislosť medzi nečistotami, zníženou kvalitou výrobkov či vyšším opotrebením strojov. Ďalšia rovina je bezpečnosť v skladových aj výrobných halách, dôraz na poriadok pomáha znižovať riziko úrazov, vzniku požiarov a iných ohrození.

 Ani tretí pohľad na čistotu a poriadok ako významné vplyvy na to, ako výrobné priestory pôsobia, netreba zanedbávať. Zďaleka nielen počas zákazníckeho auditu či návštevy z centrály firmy. Ak podnik úspešne zavedie alebo zvýši a udržiava kvalitu priemyselného čistenia, zlepší si obraz aj v očiach zamestnancov a verejnosti. To nemožno podceňovať.

 Nie náhodou sa dlhé roky označovala práca v mnohých typoch priemyselných tovární ako čierne alebo špinavé remeslá. Stačil na to obraz alebo predstava montérok s tmavými škvrnami od oleja. Aj keď priemyselné fabriky už dlhé roky vyzerajú inak, lebo musia, spomína sa to stále aj ako dôvod nižšieho záujmu mladých ľudí vybrať si prácu v priemysle.

 Bez vedra a mopu

 Ani priemyselnému čisteniu a upratovaniu sa, podobne ako iným podnikovým procesom, nevyhýba čoraz vyššie využitie techniky. Niežeby nebolo treba aj okolo moderných strojov čosi náhodne utrieť ručne, no predstava upratovacej armády s vedrami, metlami a mopmi už bledne. Zamestnanci upratovacích firiem, keďže ide tradične o outsourcovanú činnosť, obsluhujú techniku, ktorá zabezpečuje čistotu na základe štandardov.

shutterstock_1029299632.jpg

 Navyše, čistenie dostáva – podobne ako iné činnosti – aj cieľové ukazovatele nielen kvality, ale aj efektívnej prevádzky. A medzi požadované parametre začína pridávať aj znižovanie vplyvov na životné prostredie. Technicky ide pritom aj pri modernej technike o akúsi medzifázu. Priemyselné čistenie je totiž ukážkový typ firemných procesov, ktoré možno automatizovať.  

 Limity techniky

 Fakt, že až 95 percent nákladov na čistenie tvorila pracovná sila, je jeden z dôvodov, prečo firmy už nejaký čas prichádzajú s alternatívnymi riešeniami, ktorých súčasťou sú robotické zariadenia. Niekdajšie autonómne čistiace zariadenia boli schopné iba relatívne nekoordinovaných pohybov v rôznych smeroch.

 Efektívnejšiu činnosť majú priniesť upratovacie roboty, ktoré by mali byť medzi prvými plne automatizovanými systémami v priemysle. Slabinou začínajúcich samočistiacich robotov boli riadiace technológie. Slabé procesory a nízka kapacita operačných pamätí obmedzovali rozsah dát získavaných z kamier do centrálneho procesora.

 Aj v prípade prístroja, čiastočne ovládaného ľuďmi, bolo vyhýbanie sa niektorým prekážkam, napríklad regálom či ľuďom, stále nemožné. Neraz ostali priestory, ktoré mohol vyčistiť len človek.

 Technológia sa za posledných dvadsať rokov výrazne zlepšila. Senzory sú schopné detegovať aj zložitejšie prekážky, ako sú káble či koberčeky. Nové technológie však poskytujú efektívnejšie služby aj vďaka senzorom, ktoré dokážu zmapovať miestnosť a pohybovať sa organizovane. Pomáha im pri tom umelá inteligencia, ktorá umožňuje vytvoriť 3D mapu miestnosti.

 Aby robot dosiahol úplnú autonómiu, musí vedieť preskúmať svoje prostredie bez zásahu riadiaceho pracovníka, vytvoriť spoľahlivú mapu a musí sa dať lokalizovať. V prípade, že nie sú prístupné GPS údaje, robot musí sám zadefinovať záchytné body, na základe ktorých vytvorí mapu.

 K tomuto sa prax približuje aj vďaka algoritmu vSLAM (Visual simultaneaus localization and mapping), ktorý umožňuje lokalizáciu aj v osídlenom prostredí, respektíve v teréne s prekážkami bez potreby ukladania počiatočnej mapy.

 Postupná automatizácia

 Napriek pokroku i v moderných fabrikách upratujú aj ľudia. Hoci majú autonómne čistiace zariadenia senzory a svoje VIP uličky, po ktorých sa môžu prakticky slobodne pohybovať, o pár krokov ďalej stále vidieť mopy. Roboty majú predsa len stále bližšie k pomocným silám ako k dominantnej pracovnej sile.

 Technológia inteligentného čistenia pomocou rôznych zariadení môže pomôcť podnikom zároveň udržateľnejšie a efektívnejšie znížiť spotrebu vody a chemikálii spresnením chemického dávkovania, zefektívnením dodržiavania hygieny a zvýšením produktivity a bezpečnosti práce.

 V praxi to vyzerá tak, že použitie správneho stroja nielen že ušetrí množstvo vody aj chemického odpadu, ale predbežne zvýši produktivitu včasným plánovaním čistiacich trás. Kým typický čistiaci prostriedok by mohol vyčistiť podlahovú plochu takmer 30 štvorcových metrov za hodinu, robotický čistiaci stroj je schopný čistiť trikrát väčšiu plochu v rovnakom čase bez potreby prestávok.

FOTO Shutterstock

Inovácie v stratégii pripravujú firmu na budúcnosť

Inovácie v stratégii pripravujú firmu na budúcnosť

Model All Inclusive

Model All Inclusive