Bezpečná práca je benefit

Bezpečná práca je benefit

AK SA ZAMESTNANCOM NA PRACOVISKU STANE ÚRAZ, NEMUSÍ ÍSŤ Z HĽADISKA PODNIKU LEN O NEPRÍJEMNÚ UDALOSŤ A PRERUŠENIE VÝROBY. AK SA AJ NEDOTKNE ÚČTOV FIRMY, TRPÍ POVESŤ.

Najnovšie metódy ochrany zdravia pri práci a ergonómie nie sú len spôsob, ako zvyšovať bezpečnosť práce. Využitie modernej techniky pomáha aj znižovať výskyt chorôb z povolania a zvyšuje komfort pri práci. To nie je len prvok riadenia podniku. Ide aj o faktor, podľa ktorého sa posudzuje atraktívnosť zamestnávateľa.

S postupujúcim vývojom technológií, ktoré znižujú zaťaženie ľudí monotónnymi, ale aj pre zdravie a život nebezpečných prác, sa z nutných bezpečnostných predpisov stal praktický nástroj personálneho marketingu. Záujemcom o miesto totiž už nejde len o financie.

Rovnako si uvedomujú, že nie je na zahodenie možnosť si ich aj v zdraví užiť. Šance sa zvyšujú priamoúmerne s kvalitou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) u zamestnávateľa.

Celosvetovo príde denne o život následkom pracovného úrazu 6 300 pracovníkov, čo predstavuje ročne vyše dva milióny úmrtí. Na Slovensku bolo v roku 2017 registrovaných celkovo 9 328 pracovných úrazov. Z toho bolo 41 smrteľných a 118 závažných, s ťažkou ujmou na zdraví.

Podľa nových celosvetových odhadov Medzinárodnej organizácie práce stoja pracovné úrazy a zranenia EÚ každoročne 476 miliárd eur. Na celom svete vedú k strate 3,9 percenta HDP pri ročných nákladoch približne 2 680 miliárd eur.

Veľkej časti by sa dalo predísť pomocou správnych stratégií, politík a postupov v bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Čo je v kombinácii vytvárania bezpečného pracovného prostredia a školení zamestnancov najmä úloha podnikov.


VÄČŠÍ PODNIK – MENEJ ÚRAZOV

S každým človekom prichádzajú na pracovisko individuálne potreby tak po fyzickej, ako aj po psychickej stránke. S bezpečným a pre zamestnanca príjemným prostredím sa teda nespája už len dobre navrhnuté pracovisko a ergonomické prostredie. Napriek tomu však naň netreba zabúdať.

Peniaze investované do ergonómie sa firmám vrátia v podobe úspor zo znižovania nedostatku ľudí vo výrobe – teda menej chýbajúcich pracovníkov. Ďalšie pozitívne efekty prináša rast kvality výroby zo strany ľudí, vyššia výkonnosť, nižšia úrazovosť a zníženie nákladov na starostlivosť o ľudí s chorobami z povolania. Na pracovnú pohodu zamestnancov majú vplyv aj iné faktory, ktoré priamo nesúvisia s vykonávanou činnosťou, ale zlepšujú postoj k práci a tým aj ku kvalite výsledkov.

Výsledky výskumov dokazujú, že k väčším podnikom sa viažu menšie problémy v systéme BOZP. K 82 percentám pracovných úrazov došlo u malých a stredných zamestnávateľov. Zo všetkých smrteľných pracovných úrazov sa malých a stredných podnikov týka až 90 percent prípadov. Výnimku tvoria malí a strední zamestnávatelia, ktorí sú viazaní na väčších zamestnávateľov, ako napríklad z pozície subdodávateľov. Tí svoje systémy a zásady BOZP často musia aspoň do nejakej miery prispôsobiť.

Jedným z riešení, ako výrazne zvýšiť bezpečnosť zamestnancov na pracovisku, je zavedenie automatizácie. Podľa viceprezidenta RIA (Robotic Industries Association) Roberta Doyla sa priemyselné roboty zvyčajne používajú pri úlohách, ktoré sa považujú za nevhodné pre ľudské pracovné sily. Tie sa podľa neho dajú opísať tromi vlastnosťami ako „nudné, špinavé a nebezpečné pracovné miesta“. Ako uviedlo Svetové ekonomické fórum, roboty sú ideálne na fyzicky náročné alebo nebezpečné úlohy, ktoré treba vykonávať, a z hospodárskeho hľadiska môžu pracovať nepretržite s nižšími nákladmi ako ľudskí pracovníci.

Automatizácia monotónnych úloh prinesie to, že pracovníci nebudú plniť zaťažujúce úlohy. Podľa výkonného riaditeľa GX Solutions Juraja Kozicu pribúdajú spôsoby ako digitálne riadenie zvyšuje bezpečnosť.

Digitálne technika a automatizácia monotónnych úloh zvýši bezpečnosť práce.   Juraj Kozica , GX Solutions

Digitálne technika a automatizácia monotónnych úloh zvýši bezpečnosť práce.

Juraj Kozica, GX Solutions


RIZIKOM MÔŽE BYŤ AJ CHÉMIA

V roku 2017 bolo chemickým látkam na pracovisku vystavených 27 592 pracovníkov, čím sa stali druhým najrizikovejším faktorom v danom roku. Podľa prieskumu Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) sú biologické a chemické látky prítomné v 38 percentách podnikov.

Medzi najrizikovejšie odvetvia v riziku poškodenia zdravia vplyvom chemických látok patria poľnohospodárstvo (62 %), výroba (52 %) a stavebný priemysel (51 %). Najčastejšie šlo

o vystavenie sa pevným aerosólom, dráždivým látkam a chemickým karcinogénom alebo mutagénom.

Podľa Laurencie Jančurovej z Národného inšpektorátu práce je pre úspešnú prevenciu nevyhnutné pre zamestnávateľov „dôsledné posúdenie rizík na pracovisku“. Obzvlášť riziková skupina pracovníkov, na ktorú je nutné sa špecificky zamerať, sú pracovníci zraniteľnejší v dôsledku nedostatočnej informovanosti, resp. mimoriadnej citlivosti.

Ide napríklad o sezónnych pracovníkov, pracovníkov v zácviku, ženy či mladistvých. Podľa hlavného inšpektora práce Mariána Foltína „je nevyhnutné zvyšovať informovanosť tak, aby si každý zamestnanec a zamestnávateľ uvedomoval riziká spojené s manipuláciou s chemickými a biologickými látkami na pracovisku.“

Za mimoriadne dôležité považuje cielené šírenie osvety medzi žiakmi odborných stredných a vysokých škôl. „V praxi sa ukazuje, že zvyšovanie povedomia už počas výučbového procesu má pozitívny vplyv na znižovanie úrazovosti u skupín, ktoré sú v rámci odbornosti a pracovných skúseností považované za rizikové,“ hovorí.


Robot chráni človeka pred jeho vlastnými chybami

Robot chráni človeka pred jeho vlastnými chybami

Svet sám pre seba

Svet sám pre seba