Úvery podnikom ďalej rastú

Úvery podnikom ďalej rastú

ZADLŽENOSŤ SLOVENSKÝCH FIRIEM STÚPA, HOCI PODNIKY V EURÓPE VYKAZUJÚ OPAČNÝ VÝVOJ. DOBA ROZVOJU PRAJE, NO SLEDOVAŤ NÁVRATNOSŤ JE VZHĽADOM NA DYNAMIKU TRHOV ČORAZ DÔLEŽITEJŠIE.

Bez ohľadu na to, kedy a v akom meradle sa objaví budúca kríza, z čisto finančného hľadiska do nej Slovensko vstúpi v oveľa horšej pozícii ako do tej predchádzajúcej. To sú silné slová, no minimálne z hľadiska zadlženosti ide o fakt, ktorý možno exaktne doložiť.

Platí to nielen pre domácnosti, ktoré sa ostatné roky zadlžujú nadmerne a vedú rebríčky v raste úverov v celej Európe, čo dvíha zo stoličiek bankový dohľad. S oveľa väčším úverovým bremenom na chrbte v porovnaní v minulosťou budú poryvom na finančnom trhu čeliť aj tuzemské podniky.

Tiež sa totiž významne zadlžujú. V ich prípade Národná banka Slovenska (NBS), sledujúca finančnú stabilitu krajiny, nebije na poplach tak ako pri rastúcom dlhu obyvateľstva. No aj im posiela odkaz. Zadlžujú sa viac, ako rastie hrubý domáci produkt (HDP) krajiny, a aj viac, ako rastú ich tržby. A to vyvoláva nerovnováhu, ktorá sa v konečnom dôsledku týka dôležitého vstupu do každého podnikania.

Zdalo by sa, že vzhľadom na nižšiu celkovú zadlženosť, než s akou fungujú firmy v mnohých iných krajinách, majú podniky na Slovensku akúsi rezervu. Nižšie percento zadlženosti súviselo aj s tým, že mnohé, vzhľadom na históriu a výsledky, nemali ako v minulosti získať väčšie objemy úverov.

Ak však popri tom prešli aj ťažšími časmi aj vďaka nižšej záťaži dlhmi a úverovou službou, o túto výhodu prichádzajú. Preto je viac než kedykoľvek predtým dôležité kvalitné finančné riadenie a rozumné, doslova šetrné vkladanie investícií do starostlivo pripravených projektov.

Engine_Automatic_storage_system_FOTO Kia Motors Slovakia.jpg

POMALŠIE

Zadlženosť, meraná veľkosťou podnikového dlhu v pomere k HDP, rastie takmer nepretržite od roku 2014. Podniky žijú v pretrvávajúcom období stabilného hospodárskeho rastu, celú ekonomickú situáciu vnímajú pozitívne. V podstate sa tak ani nemožno čudovať, že to ovplyvňuje ich dopyt po úverových peniazoch.

Navyše napriek tomu, že pribúdajú správy o možných faktoroch, ktoré môžu spustiť v budúcnosti korekcie, označované ako kríza finančného trhu, sú aj banky stále optimistické a úverujú, koho môžu. V prostredí nízkych úrokových mier je pre ne rast úverového portfólia cesta, ako si poradiť s klesajúcimi čistými úrokovými výnosmi.

Podľa bankového dohľadu síce z úverových štandardov nepovoľujú, výsledkom je však prudký rast objemu poskytnutých úverov. Treba povedať, že to platí pre celý sektor nefinančných podnikov, nielen priemysel. Rozvojové potreby však jednoznačne vytvárajú tlak, pričom finančná náročnosť podnikových investícií v priemysle nie je vôbec malá.

Minulý rok ešte rástli úvery podnikom tak silno, že slovenské banky viedli v medzinárodných rebríčkoch nielen v úverovaní retailových klientov, ale pútali pozornosť aj rastom úverov firmám.

V tomto roku sa zatiaľ dynamika rastu podnikových úverov zmiernila, a to pomerne výrazne. Kým vlani narástli úvery podnikom medziročne o desať percent, tento rok je tempo zhruba polovičné. To, podľa údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska, platilo od začiatku roku do konca augusta.

Hoci sa objem úverov vyvíja ako v časoch boomu, doba je náročnejšia, a tak pôsobí varovne. Navyše otázniky vyvoláva aj ich štruktúra. Podľa správy o finančnej stabilite, ktorú centrálna banka zverejnila na jar, sa výrazne spomalilo úverovanie malých a stredných podnikov.

Ich tempo rastu úverov kleslo z viac než deväťpercentnej úrovne rok predtým, na necelé štyri percentá. Keďže práve menšie firmy môžu byť zdrojom zaujímavých inovácií a ich rast možno považovať za dôležitý faktor prípravy na budúcnosť a diverzifikáciu podnikového sektora, nie je to potešujúca správa.

Výrazný vplyv na rast si zachovali úvery, ktoré pokrývajú investičné potreby podnikov. Slovensko tak v konečnom dôsledku postupne ustúpilo z popredných priečok v raste úverov. Avšak ako vo svojej správe upozorňuje regulátor, stále je to výrazne nad európskym priemerom.

ĎALŠIE ZÁVÄZKY CEZ DLHOPISY

Čoraz väčší záujem je aj o ďalší zdroj peňazí pre podnikový sektor. V štruktúre financovania sa v bilanciách tuzemských podnikov čoraz častejšie objavuje popri úveroch od domácich bánk aj emisia cenných papierov. Objem emitovaných cenných papierov zaznamenal v posledných troch rokoch podľa centrálnej banky výraznú dynamiku.

Napríklad vlani bol medziročný prírastok objemu podnikových úverov od domácich bánk len tretím najvýznamnejším zdrojom rastu podnikového dlhu. Výraznejší nárast objemu dosiahli zahraničné úvery aj emisia podnikových dlhopisov.

„Dôležité je, že aj v prípade zahrnutia ostatných zložiek podnikového dlhu, by tempo rastu zadlženosti domáceho podnikového sektora zotrvalo na popredných priečkach v rámci krajín EÚ,“ upozorňovala ešte na jar slovenská centrálna banka.

Ako pripomenul bankový regulátor podnikovým manažérom, „rýchly rast podnikového dlhu tak výrazne zvyšuje citlivosť podnikového sektora na prípadný nepriaznivý ekonomický vývoj“.

tabulka.png

PROTI TRENDU A DRAHO

Paradoxom je, že slovenský podnikový sektor sa svojím dopytom a postojom k braniu nových úverov v posledných troch rokoch uberá presne opačným smerom ako firmy vo väčšine iných krajín. Kým zadlženosť domácich firiem rástla, mediánová hodnota zadlženosti v celej Európskej únii, rovnako ako v regióne strednej a východnej Európy, podľa NBS v priebehu posledných troch rokov takmer nepretržite klesala.

NBS si všimla aj to, že podniky už vlani dosahovali historické maximá nielen v pomere dlhu k vlastným zdrojom, ale aj v pomere dlhu k HDP či ročným tržbám. Podobne ako v prípade obyvateľstva pritom nie je ani tak alarmujúca celková zadlženosť domáceho

podnikového sektora. Je totiž stále jedna z najnižších v rámci EÚ.

V regióne strednej a východnej Európy patrí tesne pod mediánovú úroveň. Podnikový sektor sa len zadlžuje rýchlejším tempom, než akým rastie ekonomická aktivita.

Ani v tomto roku sa zatiaľ podľa štatistík NBS nič nezmenilo na cene nových úverov. Tak ako obvykle, aj tentoraz v niektorých mesiacoch poskočili, no väčšinou sa držali slabo nad dvomi percentami. Naďalej tak platí, že sú jedny z najvyšších v Európskej únii.

Ako poznamenáva NBS, vyššie sadzby majú len Lotyšsko a krajiny, ktoré zaznamenali výrazné kreditné straty v krízových rokoch ako Írsko, Portugalsko, Malta, Cyprus a Grécko.

Dobrú spoluprácu  nezdržiavajú papiere

Dobrú spoluprácu nezdržiavajú papiere

Priemyselným mestám nestačia fabriky

Priemyselným mestám nestačia fabriky