Podnikový energetik ovplyvňuje investície aj kvalitu

Podnikový energetik ovplyvňuje investície aj kvalitu

ÚLOHA ENERGETICKÝCH MÉDIÍ PRE PRIEMYSELNÉ FIRMY UŽ DÁVNO PREKROČILA ROZMER NÁKLADOVEJ POLOŽKY ALEBO KOMODITY, KTOREJ TREBA LEN NAKÚPIŤ DOSTATOK, HOVORÍ RIADITEĽ ENGIE SERVICES PRE AKVIZÍCIE V STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPE PETER STRÝČEK.

Aký je význam energie pre firmy v priemysle okrem toho, že ide o pomerne významnú nákladovú položku?

Prechádza významnými zmenami. V minulosti prichádzali na Slovensko zahraniční investori najmä vďaka lacnej pracovnej sile. To sa ako komparatívna výhoda zmazáva. Podniky musia zvyšovať cenu práce, aby udržali kvalitu produkcie. Potom im však marže nevytvárajú nižšie náklady na prácu, ale pridaná hodnota. Na ziskoch musia pracovať v iných oblastiach. Jedným z faktorov je práve cena práce, ktorá dramaticky rastie, ďalej cena energií, ktorá nie je stabilná a v neposlednom rade tlak na efektívnu výrobu. Na tú má energetika vplyv. Jej podiel na celkových nákladoch sa podľa typu výroby rôzni, no v drvivej väčšine firiem je výrazný.

Mení to úlohu a dôležitosť energetiky pre priemyselné firmy?

V minulosti sa podniky zaoberali len tým, aby mali dostatok energie a mohli vo výrobe aj v iných priestoroch svietiť, chladiť, kúriť a, samozrejme, aby ju výhodne nakupovali pre samotnú výrobu. To sa zmenilo a firmy hľadajú vo svojej energetike priestor na úspory.

Postupujú sofistikovane?

Je to rôzne, no jednoznačne sa posunuli. V minulosti pristupovali firmy k úspore energií prostredníctvom dispečingov. Ich pracovníci sledovali pohyb v určitých priestoroch prostredníctvom monitorov a adekvátne tomu riadili vykurovanie či chladenie. Najväčšie zmeny však odštartovali v riadení energetických médií pre výrobné zariadenia. Tie obvykle spotrebúvajú najviac, v minulosti sa obvykle riešilo iba to, aby pre ne bolo dosť energie. Preto sa energie merali takpovediac na päte, teda pri vstupe do podniku. To je preč, mnoho firiem meria a sleduje energetickú náročnosť výrobných liniek, čerpadiel aj väčších technologických celkov. Veľmi tomu pomohli nové možnosti merania spotreby energií.

MNO_STRYCEK PETER_02_007.jpg

Merajú sa na počítačmi riadených strojoch v digitálnej podobe presnejšie?

Nielen to. Digitalizácia vniesla do energetiky úplne nový pohľad. V súčasnosti sa už používa senzorika a inteligentné systémy, ktoré vyhodnocujú obrovské množstvá dát. Človek v tom procese zohráva úplne inú úlohu. Tásúvisí priamo s fungovaním stroja, jeho nastavovaním alebo aj činnosťami údržby. V prípade, ak napríklad softvér signalizuje, že určité čerpadlo má problém, človek je tam na to, aby zorganizoval výmenu alebo opravu či prestavenie, obvykle už nerobí priame zásahy manuálne. Samozrejme – ak nejde o servisný zásah. No ten zabezpečuje v rámci služieb skôr výrobca stroja. Ak však energetici spozorujú problém a pomôžu ho vyriešiť, nejde len o prínos v ich práci. Zlepšujú fungovanie strojov a to má dosah na kvalitu a v konečnom dôsledku aj na ekonomiku prevádzky.

Dosť to zmenilo pozíciu podnikových energetikov. Kam sa posunuli?

Podnikový energetik býval niekto, kto, obrazne povedané, otáčal ventil alebo niečo púšťal. Potom pribudlo ako úloha sledovanie spotreby energetických médií. V moderných podnikoch patrí medzi odborníkov priemyselného inžinierstva. Energetici pomáhajú projektovať linky rovnako ako inžinieri, hovoria spolu o tom, aké budú dráhy, zapojenie strojov rôznej výkonnosti a ďalšie dôležité faktory. A potom ich s využitím rôznych digitálnych nástrojov sledujú, analyzujú a zlepšujú ich fungovanie.

To zrejme rozšírilo ich zodpovednosť, pribúdajú im oblasti, ktorým musia rozumieť, s vyšším využitím automatickej techniky...

Je to podobné ako priemyselná automatizácia, vlastne je to jej súčasť. Výroba smeruje k robotizácii, ktorá prináša vyššiu rýchlosť a nižšiu chybovosť, je presnejšie ovládateľná a predvídateľná. Jednoducho povedané, môžete ovládať čokoľvek, na čo si spomeniete, ak to meriate a máte ovládacie prvky. Robotizácii však chýba jeden moment: robot vám nedá spätnú väzbu. Múdre firmy preto budujú napríklad tri robotizované výrobné linky, ale štvrtá bude vždy vyrábať s ľuďmi. Je to preto, že ľudia sú faktor, ktorý prináša zlepšenia a zdokonaľuje výrobu – spolu s technologickými firmami. Takisto energetici vo firmách musia mať stále ruky na technológiách. Sú to vyspelí ľudia s rozhľadom, inžinieri a partneri dodávateľov technológií a energetických služieb, teda aj takých firiem, ako sme my.

Energetika je tradičná oblasť, v ktorej môžu firmy rôzne meniť mieru toho, koľko činností outsourcujú. Dá sa v budúcnosti očakávať vyššia miera outsourcingu energetických služieb?

Z môjho pohľadu očakávam skôr mix, teda kombináciu. Je to preto, že je zbytočné prezentovať alebo predávať podnikovému zákazníkovi energetické služby, keď nemáte vo firme relevantného partnera, ktorý danej problematike rozumie. Firmy ako je Engie Services môžu vyvíjať toľko sofistikovaných postupov a služieb, koľko chcú, ak nebudú vo firmách, teda na strane zákazníka, odborníci, ktorým moderné prístupy dokážu pomôcť – pretože ich dokážu využívať. Okrem iného aj preto, že si tak dokážu obhájiť vo vnútropodnikových súťažiach o zdroje na investície alebo nákup služieb. Ak dokážu pracovať s efektmi moderných energetických postupov, majú v rukách veľmi presné kalkulácie s potenciálne zaujímavými finančnými prínosmi.

Aké vzdelanie by mali mať odborníci v energetike, vo firmách aj v službách, prípadne skúsenosti z akých oblastí sa im hodia?

Najlepšie výsledky dosahujú odborníci s rozsiahlou praxou a rozhľadom, ktorí prešli od výrobnej linky až k energetike. Táto pozícia si nevyhnutne nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie, dôležité sú skúsenosti. Istý problém je, že takto skúsení odborníci majú väčšinou po päťdesiatke. Vo firmách, kde pracujú, budú ešte dlho užitoční, no bude dôležité, aby ich generácia mala komu odovzdať skúsenosti a know-how. My máme ako poskytovateľ odborných služieb súvisiacich s energetikou, podobné požiadavky na ľudí. Oddelenie, ktoré v tejto oblasti radí firmám, má desať ľudí, z toho päť seniorov a päť juniorov. Každý senior dostane k sebe juniora a musí ho vychovať. Takýto postup považujem za správny, pretože udrží vo firme znalosti.

Ako sa mení úloha energetických firiem a celkovo podoba biznisu v energetike?

Podstatu nášho biznisu tvorili v minulosti dodávky plynu a elektrickej energie. V súčasnosti sú to čoraz viac energetické služby. Už vieme, že predaj komodít beží čoraz viac vo veľkých objemoch, no s limitovanou maržou. Kto chce byť relevantný hráč na trhu, musí zákazníkovi priniesť pridanú hodnotu. Nová výkonná riaditeľka Engie Services Engie, Isabelle Kocher, ohlásila prístup, ktorý kombinuje zelené riešenia a digitálne technológie. Podporuje aj rôzne start-upy so zameraním na energetiku. Firma sa dokonca zbavila biznisu priamo v prevádzke tradičných elektrární a dodávok tuhých palív. Niekto si môže povedať, že predčasne. No my vidíme moderné služby v energetike takto.

Niektoré energetické firmy však riadia svoj biznis tým, že nie všade pobeží prechod na obnoviteľné zdroje a útlm tradičných ľahko a rýchlo.

Veľkí hráči museli vykročiť na zelenú cestu, inak by vypadli z koláča lídrov na trhu. Preto sme sa do toho pustili a vidíme tam dostatok biznisu. Vnímame aj ďalších hráčov, ktorí ostali pri tradičných zdrojoch alebo v nich dokonca rastú, ako napríklad Energetický a průmyslový holding. Ten využil situáciu na trhu a dobre nakúpil. Podľa môjho názoru je na trhu potrebný aj takýto hráč. Aj preto, že niekde ten prechod naozaj nepôjde ľahko. Napríklad v Poľsku môže byť ťažké odučiť ľudí od závislosti od kúrenia uhlím. Nemecká vláda sa zasa rozhodla ísť cestou zelených zdrojov, no ešte nie je isté, ako dobre je krajina pripravená. Skokové zmeny sú ťažké a aj pri postupných je dôležité, aby v prechodných obdobiach mali ľudia aj firmy dostatok energie.

Ktoré odvetvia sú v súčasnosti viac otvorené novým prístupom a zároveň kladú dostatočný dôraz na riadenie energetiky?

Automobilový priemysel prechádza významnými zmenami a jednoznačne má taký prístup. To je dôležité aj preto, že v tomto sektore fungujú firmy z viacerých tradičných odvetví, od strojárstva cez elektroniku po výrobu plastov a ďalšie. Veľký dôraz na energetické témy kladie aj sofistikované odvetvie informačných technológií, ktoré navyše bude čoraz dôležitejšie pre všetky priemyselné odvetvia. No v zásade môžem povedať, že každý rozumný investor, zďaleka nielen v priemysle, venuje energetike projektu alebo prevádzky veľkú pozornosť.

A čo nové biznisy, ako rýchlo vstúpia do energetiky ako relevantný činiteľ napríklad autá na elektrický pohon?

Elektromobilita je obrovská téma. Netreba sa na ňu pozerať len v zmysle elektromobilov, patria sem i kolobežky, bicykle, manipulačná technika. Mnohé veľké mestá prechádzajú na kombináciu týchto dopravných prostriedkov. Všetky tieto dopravné prostriedky a zariadenia bude treba niekde nabíjať. To vo vnútornej logistike začalo fungovať, no mestá absolútne nie sú pripravené. A dôležitý je aj prístup prevádzkovateľov rôznych veľkých stavieb. Napríklad ak vo veľkom bizniscentre vybudujete jednu nabíjaciu stanicu, zrejme nebude pokrývať potreby ľudí, ktorí sa v ňom pohybujú. Ak ich vybudujete dvesto, môže byť ich odber potenciálne riziko pre prevádzku centra a treba ho riešiť už pri projektovaní. Aj preto je elektromobilita komplexná téma.

Znamená to, že pre energetikov bude aj elektromobilita najmä otázka distribúcie elektriny a služieb, napríklad prevádzkovania nabíjacích staníc?

Do značnej miery áno. Aj Engie rieši také projekty v rámci konceptu inteligentným miest Smart City. Budúcnosť je postavená na tom, že mobilita nebude závisieť len od elektriny, vždy to bude kombinácia rôznych pohonov dopravných prostriedkov. A nielen v súkromnom alebo firemnom vlastníctve. Napríklad Kodaň a Singapur uvalili sto percentnú daň na autá, v Singapure ešte navyše rovnako vysokú daň na licenciu. Čiže vozidlo, ktoré stojí v Európe napríklad 40-tisíc eur, je v Singapure trikrát drahšie. Zároveň však má Singapur veľmi lacné taxíky, ktoré majú jednotnú sadzbu. V Kodani je zasa perfektne nastavená lodná doprava.

Znamená to, že aj takéto koncepty a nové prístupy, napríklad k mobilite v mestách, môžu fungovať najmä vtedy, ak sa cielene obmedzuje napríklad niektorý druh dopravy, no bez obmedzenia obslužnosti a komfortu?

Smart City koncept, ktorý má byť výsledkom evolučného procesu, sa nevybuduje zo dňa na deň. Napriek tomu, že som nikdy nepracoval v priemysle, dovolím si tvrdiť, že veľké fabriky a industriálne parky budú v budúcnosti samotné nejakou formou inteligentného sídla s vlastnou infraštruktúrou a dopravou. Ľudia už nebudú riešiť, ako sa dostanú z bodu A do bodu B – bude to automatická služba.

Vzniknú v energetike a správe budov a iných aktív, teda facility managemente, nové firmy?

Myslím si, že v tejto oblasti vzniká obrovský priestor pre podnikateľské príležitosti. Ak robíte služby dobre, nemajú hranice. Prevádzkovanie klasického facility managementu, teda správy napríklad jednej budovy, nemá budúcnosť. Facility management prechádza postupne na decentralizáciu. Napríklad jedna firma rieši energie od kúrenia po osvetlenie, no úplne iná firma zabezpečuje upratovacie služby. Zákazník však potrebuje pridanú hodnotu: jednak partnera, ktorý mu to zastreší, aby nemusel hľadať na každú činnosť iného dodávateľa, ale mal všetko takpovediac na jednu zmluvu. Plus pridaná hodnota znamená aj poradenstvo, hľadanie možností energetických úspor, ale tiež ponuku riešení a modelov pre efektívne investície.

Firmy lákajú zamestnancov na rôzne služby, ktoré nesúvisia priamo s prácou, ale spríjemňujú im život, napríklad športoviská či škôlky. Čo všetko by mohlo byť v budúcnosti súčasťou správy budov?

Najmä mladá generácia bude čoraz viac rozmýšľať, koľko času strávi na pracovisku, ale aj dopravou. Mestá neustále rastú. Tak sa bude ponuka pre ľudí uberať ku komplexným službám. Nezáleží na tom, či sa to bude nazývať facility manažment alebo úplne inak.

Môže popri službách, ktoré umožnia lepšie skĺbiť prácu a súkromný život, obsahovať aj dopravné služby, zdieľanie áut či iných dopravných prostriedkov. Vzhľadom na situáciu v mestách bude ambícia ľudí vlastniť napríklad auto klesať. No služby, ktoré s tým súvisia, budú pribúdať, aj keď možno ešte nik nevie aké.

Môžu sa teda budovy v budúcnosti stať sčasti nejakým modulárnym systémom, ktorý sa bude prepájať s dopravnými prostriedkami, a v ktorých budú ľudia nielen pracovať a tráviť čas, ale možno využívať aj mobilné prvky prepojené so službami?

Akokoľvek to znie trochu ako sci-fi, vôbec to nemusí byť nemožné. Už preto, a to už sa deje, že napríklad zamestnanci nebudú mať presne určené miesto alebo vlastné kancelárie. Jednoducho prídu do zamestnania a niekam si sadnú. Možno aj na iné miesto.

PETER STRÝČEK je absolventom Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Kariéru začal ako asistent na svojej alma mater. V roku 1993 zakladal slovenskú pobočku amerického koncernu Johnson Controls International, ktoré potom roky viedol z pozície country manažéra a neskôr aj šéfa východoeurópskeho servisného centra. V roku 2005 prijal ponuku majiteľov Prvej ružinovskej správcovskej spoločnosti, Ružinovskej teplárenskej. Podľa jeho stratégie vznikol spojením viacerých firiem v komunálnej energetike a AB Správcovskej holding Hetech Services, ktorý niekoľko rokov viedol a pracoval na jeho konsolidácii a rozširovaní. Skupinu neskôr kúpil energetický gigant GDF Suez a P. Strýček ostal na základe kupujúceho na jej čele. Po zmenách štruktúry koncernu zmenila firma názov na Cofely a v roku 2015 sa ako veľký dodávateľ energie, energetických služieb a komplexnej správy nehnuteľností premenoval na ENGIE Services. P. Strýček bol vtedy jej šéfom pre Slovensko a Českú republiku. Neskôr prebral vedenie širšieho regiónu a v súčasnosti je riaditeľom pre akvizície v strednej a východnej Európe a Rusku.

Ako pomôže Smart Industry biznisu

Ako pomôže Smart Industry biznisu

Dobrú spoluprácu  nezdržiavajú papiere

Dobrú spoluprácu nezdržiavajú papiere