Ako pozdvihnúť priemysel v meste

Ako pozdvihnúť priemysel v meste

V NIEKTORÝCH ČASTIACH KRAJINY NIE JE PRIORITOU TVORBA PRACOVNÝCH MIEST, ALE DOSLOVA UPGRADE PRÁCE. TÉMY ROZVOJA MESTA URČUJE INTERAKCIA S PODNIKMI, ŠKOLAMI A VEDCAMI.

V mestách so silnou industriálnou stopou majú priemyselné firmy vplyv na lokálnu ekonomiku a život obyvateľov nielen ako zamestnávatelia. Sú aj kľúčový prvok, na ktorý sa môže zamerať široké spektrum organizácií, čo vytvoria výraznú konkurenčnú výhodu mesta a jeho okolia.

Prvkami inteligentnej špecializácie mesta môžu byť vysoko sofistikované činnosti, ktoré zmenia pracovné miesta na pozície s vysokou pridanou hodnotou. Pre takú transformáciu je však nutné viac než aktivita priemyslu, ide o výsledok spolupráce firiem so školami, s vedeckými inštitúciami, ale aj so samotným mestom.

PRIEMYSELNÝ KRAJ (PRACOVNÉ MIESTA V TRNAVSKOM KRAJI, 2017, %)  Prameň: Štatistický úrad SR

PRIEMYSELNÝ KRAJ (PRACOVNÉ MIESTA V TRNAVSKOM KRAJI, 2017, %)

Prameň: Štatistický úrad SR

TOP PRIEMYSELNÉ SÍDLO

Mestá v centre krajov bývajú sídlom viacerých veľkých priemyselných podnikov – tak finálnych výrobcov, ako aj dodávateľov širokého spektra produktov a služieb. Okrem toho v nich funguje silná komunita menších firiem. Tie chcú pracovať na svojej konkurencieschopnosti, hľadajú cesty, ako na to. Toto bola jedna z tém nedávnej odbornej konferencie Tech Town Conference, ktorá sa s odborným partnerstvom Revue priemyslu uskutočnila v Trnave. Zapájanie slovenských firiem do dodávateľských reťazcov medzinárodných korporácií – zahraničných investorov – je dôležitou časťou rozvoja ekonomiky, zdôraznil na podujatí štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Rastislav Chovanec. Trnava nehostila expertné fórum iba vzhľadom na svoju bohatú priemyselnú tradíciu.

Dôležitosť priemyslu v Trnave možno označiť ako výnimočnú. Podľa analýzy, predstavenej na podujatí, leží toto mesto uprostred regiónu, ktorý vykazuje najvyššiu mieru regionálnej hrubej pridanej hodnoty zo strany priemyslu v celej krajine. Je preto prirodzené, že ide o vhodný región pre cielené pozdvihnutie miery sofistikovanosti priemyslu.

INTELIGENTNÉ STROJE AKO NÁSTROJ

Vo svetle výsledkov slovenského priemyslu je zjavné, že jedným z kľúčových cieľov priemyselnej transformácie je intenzívne zvyšovanie pridanej hodnoty, ktorú s využitím technológií tvoria zamestnanci priemyslu. To značí nemalú kvalitatívnu zmenu, ktorú by malo priniesť inteligentné riadenie, vyjadrené princípmi megatrendu Industry 4.0.

„Táto štvrtá priemyselná revolúcia stavia pred náš priemysel výzvu, ako správne využiť digitalizáciu, automatizáciu a robotizáciu výroby tak, aby priniesla zvýšenie efektivity a ziskovosti,“ zdôraznil R. Chovanec.

Trnava je pre také zmeny prirodzený cieľ aj preto, že je – vzhľadom na rozvinutý priemysel, ktorý pomáha vysokej zamestnanosti – medzi mestami, v ktorých plánuje vláda SR podporovať rozvoj technológií. Popri novej stratégii podpory investícií ide aj ďalšie dedikované politiky. Medzi modernými stratégiami je aj Akčný plánu inteligentného priemyslu, ktorý má akcelerovať transformáciu tejto časti hospodárstva.

„Úloha štátu spočíva v tvorbe infraštruktúry a nástrojov na rozvoj priemyslu. Aj preto sme akčný plán tvorili spoločne s jeho zástupcami, ale aj odborníkmi z technologických firiem,“ doplnila generálna riaditeľka sekcie podnikateľského prostredia a inovácií ministerstva hospodárstva Miriam Letašiová.


Akčný plán Smart Industry sme tvorili spoločne so zástupcami priemyslu a technologických firiem, a dopĺňame konkrétne nástroje.   Miriam Letašiová   Ministerstvo hospodárstva SR

Akčný plán Smart Industry sme tvorili spoločne so zástupcami priemyslu a technologických firiem, a dopĺňame konkrétne nástroje.

Miriam Letašiová

Ministerstvo hospodárstva SR

PRÍPRAVA ĽUDÍ NA INOVÁCIE

Akčný plán inteligentného priemyslu obsahuje 35 opatrení v rôznych oblastiach – výskum, vývoj a inovácie, základné princípy IT bezpečnosti, trh práce a vzdelávanie, referenčná architektúra, štandardizácia a tvorba technických noriem, informovanie a propagácia.

Spôsob, akým môžu firmy, ale aj iné inštitúcie vybrať vhodné nástroje a správne ich použiť na rozvoj v konkrétnom prostredí, je však otázka praxe. „Práve to je priestor na otestovanie, ale aj nasadenie nových nástrojov, ktoré môžu pomôcť rozvoju konkrétnych firiem v konkrétnych mestách,“ zdôrazňuje M. Letašiová.

Preto je dobrou správou záujem nielen rôzne veľkých firiem, ale aj škôl a výskumných organizácií v meste a regióne, konštatuje odborník na celoživotné vzdelávanie Jaroslav Juriga.

Reaguje tak na záujem množstva firiem, ktoré počas príprav podkladových analýz a aj priamo na podujatí zdôraznili potrebu vzniku platformy, ktorá by zastrešila interakciu priemyslu s ďalšími organizáciami, najmä strednými a vysokými školami, výskumníkmi, ale aj mestom. „Typický príklad oblasti, v ktorej sa diskusiou začal dôležitý dialóg, je nastavovanie prostredia pre spoluprácu firiem so školami, a to nielen vo vzdelávaní, ale čoraz viac aj v oblasti inovácií,“ dodáva J. Juriga.

Lokálne potreby si vyžadujú zvyčajne aj lokálne riešenia. Mesto je zriaďovateľom základných škôl, ktoré významne vplývajú na budúcu kariéru žiakov, zároveň sa na jeho území nachádza široké spektrum odborných škôl, gymnázií a aj vysoké školy.

Vytvorením vhodnej komunikačnej platformy a s podporou samosprávneho kraja vie umožniť firmám, aby detailnejšie definovali svoje potreby a požiadavky na vzdelávanie, systematicky vzájomne formovali postoje mladých ľudí smerom ku kariére uplatniteľnej na území mesta.

Zároveň môžu poskytovať dostatok informácií pre rodičov, ktorí pomáhajú svojim deťom pri výbere profesijného zamerania, a vytvárať podmienky na rekvalifikáciu svojich obyvateľov v produktívnom veku smerom k pracovným pozíciám s vyššou pridanou hodnotou.

KARIÉRA PRE MLADÝCH

Plnohodnotné a efektívne využitie potenciálu svojich obyvateľov môže mesto aktívne podporovať. Nevyhnutnou potrebou v tomto smere je poznať ich talent a potenciál. Vhodným obdobím na formovanie ľudského potenciálu je vzdelávanie na základnej škole. Prostredníctvom centier kariérnej orientácie vie mesto zmapovať nadanie a záujmy žiakov a odporučiť im a rodičom vhodný smer profesijného a osobného rozvoja mladých ľudí.

Na zvyšovanie povedomia obyvateľov a primárne rodičov školopovinných detí sú užitočné aj technické a remeselné centrá, ktoré primeraným spôsobom približujú výrobné činnosti firiem na území mesta a zároveň rozvíjajú manuálne a technické zručnosti. Kombináciou týchto nástrojov je možné docieliť postupné zvyšovanie kariérneho uplatnenia mladých ľudí na území mesta a eliminovať pravidelné dochádzanie za prácou do iných regiónov.

Na slovenskom trhu práce je nízka mobilita pracovnej sily. Jedným z dôvodom je aj neochota presťahovať sa za prácou. V okrese je výrazne nižšia miera nezamestnanosti ako v iných regiónoch Slovenska a túto situáciu môže mesto využiť vo svoj prospech.

TECHNOLÓGIE NASLEDUJÚ BIZNIS

Vhodnou motivačnou kampaňou a kvalitnými podmienkami pre život môže prilákať obyvateľov z iných regiónov Slovenska, vytvoriť podmienky na ich usídlenie v meste. Prílev kva

lifikovanej pracovnej sily zvyšuje príjmy mesta, ktoré môže samospráva investovať do ďalšieho zvyšovania kvality života. To isté platí pre pracovníkov zo zahraničia.

Ako ukazujú príklady z vyspelých priemyselných ekonomík, no aj prípadové štúdie z niektorých miest v okolitých krajinách, efektom inteligentnej špecializácie mesta, jeho priemyslu a vzdelávaco-výskumných organizácií je intenzívna transformácia práce obyvateľov na výrazne sofistikovanejšiu úroveň. Forma sa môže líšiť.

Systém však funguje. Príkladom v susednom Česku je napríklad Ostrava, kde za desať rokov zmizlo v meste a okolí viac než stotisíc pracovných miest v tradičných sektoroch, najmä baníctve a kovovýrobe. Vďaka kooperácii vznikli v meste tisíce nových pracovných miest, napojených nielen na priemyselnú výrobu, ale aj výskum a vývoj a zdieľané služby.

Silný sektor sú informačné technológie, ktoré v súčasnosti, ako pre portál info,cz konštatoval primátor Ostravy Tomáš Macura, spolu s centrami zdieľaných služieb zamestnávajú v meste viac ľudí než tradičné hutníctvo a ťažký priemysel. Nezamestnanosť pritom začiatkom jesene klesla pod šesť percent.

Rozvoj v mestách ako Ostrava či Brno v Českej republike ukazuje, že základom zvýšenia úrovne priemyslu je vznik funkčného ekosystému, v ktorom môžu firmy komunikovať s jeho ďalšími členmi a v ktorom môžu v prostredí mesta vznikať spolupráce, čo zvyšujú nielen inovačnú schopnosť firiem. Výsledkom je napríklad tohtoročné umiestnenie Ostravy a Brna na prvej a tretej priečke v rebríčku miest pre biznis v Česku.

Priemyselným mestám nestačia fabriky

Priemyselným mestám nestačia fabriky

Úspory energie sú strategický koncept

Úspory energie sú strategický koncept