Rast tržieb vyššie mzdy nezaplatí

Rast tržieb vyššie mzdy nezaplatí

PRIEMYSEL MÔŽE BEZ DIGITÁLNEHO ZEFEKTÍVŇOVANIA STRÁCAŤ PRODUKTIVITU, KTORÚ POTREBUJE V KONKURENČNOM BOJI, ALE AJ NA MOTIVÁCIU ZAMESTNANCOV. PODĽA ŠTRUKTÚRY REBRÍČKA INDUSTRIES 250, KTORÝ MAGAZÍN REVUE PRIEMYSLU PRIPRAVIL SO SPOLOČNOSŤOU FINSTAT, TO NEPOTREBUJE LEN AUTOMOBILOVÝ PRIEMYSEL

Silné obdobie rastu, po ktorom priemysel zaskočili zmeny na finančnom trhu a pokles dopytu natoľko, že sa roky zviechal zo strát, aj za cenu neúprosných škrtov a zefektívňovania prevádzky. Nejde o opis vzdialenej histórie.

Boom zo začiatku tisícročia ukončila finančná kríza len pred desiatimi rokmi. Priemysel na Slovensku, na ktorý udrela s oneskorením, sa však vrátil na rastovú trajektóriu pomerne rýchlo a už niekoľko rokov znovu rastie. Tento rok však hlavné centrálne banky zvýšením kľúčových sadzieb naznačili, že obdobiu rastu už vidieť na koniec. To dostáva otázku konkurencieschopnosti priemyselných podnikov na Slovensku znova do centra pozornosti.

Technologický pokrok a čísla ukazujú, že vnútornú efektivitu im prinesú iné nástroje – a mali by sa ich naučiť používať, aj keď majú plné ruky práce s vlastným rastom.

ČO PRINIESLO LIEČENIE A RAST

Rýchly pohľad na porovnanie vývoja základných ekonomických ukazovateľov vývoja slovenského priemyslu ukazuje, že lekcia z krízy neostala bez ohlasu. Že sa tržby podnikov s dvadsať a viac zamestnancami, ako ukazujú čísla Štatistického úradu SR, za pár rokov vrátili na úroveň spred krízy, bol len začiatok. Rástli ďalej – a v minulom roku sa vyšplhali takmer na úroveň 85 miliárd eur, čo je skoro o tridsať percent viac než v roku 2008. Tie vytvorilo takmer 2 800 podnikov s dvadsať a viac zamestnancami, ktoré aj po pokračujúcom poklese zisku vykázali agregovaný hospodársky výsledok pred zdanením nad úrovňou štyroch miliárd eur. Že sa po kríze vo slovenskom priemysle veľa rezalo a firmy hľadali cesty, ako zefektívniť prevádzku, ukazuje už vývoj počtu zamestnancov. Vlaňajších vyše 422-tisíc pracovných miest bolo stále o pár percent menej, než priemyselné firmy s 20 a viac firmami na Slovensku zamestnávali pred dekádou.

To podčiarkuje otázku, ako s takými číslami korešponduje situácia na trhu práce, ktorú charakterizujú ponosy podnikov z priemyslu a firiem a organizácií z každej časti spoločnosti na nedostatok ľudí. Je to preto, že organizácia priemyselnej výroby sa čoraz viac posúva k outsourcingu. To znamená, že postupná tvorba finálneho produktu sa rozkladá naprieč čoraz širšími dodávateľskými štruktúrami.

To presúva veľkú časť pracovných miest, ktoré v minulosti figurovali priamo vo výrobných podnikoch, k dodávateľom služieb. Typický príklad je logistika. V priemysle má čoraz častejšie na starosti nielen dodávky materiálu a komponentov do závodov a distribúciu hotových výrobkov zákazníkom. Jej pracovníci vstúpili medzi výrobné linky a s pomocou rôznej techniky posúvajú materiál, dielce a medzivýrobky doslova až k jednotlivým pracoviskám medzi nimi.

Časť logistických firiem dokonca zabezpečuje pre výrobných zákazníkov aj drobné čiastkové montážne operácie v predmontáži a aj finálnej úprave produktu podľa požiadaviek zákazníkov. Typický príklad je dopĺňanie výbavy auta pred odovzdaním zákazníkovi – v distribučnom centre logistickej firmy.

POZITÍVNE AJ HROZIVÉ MZDY

Veľmi zmiešané pocity vzbudzuje pri pohľade na čísla priemyslu vývoj miezd. Že nosný prvok slovenskej ekonomiky, ktorý dáva popri vlastných zamestnancoch prácu aj čoraz viac pracovníkom dodávateľských firiem, popri tom aj dobre platí, je pre ekonomiku dobrá správa. Zároveň potvrdzuje, že označenie Slovenska ako priemyselnej krajiny sa netýka len výsledkov firiem, ale pozitívne ovplyvňuje aj ľudí, ktorí v tejto časti hospodárstva pracujú. Pretože ich zárobok rastie.

Ukazuje to priemerná mesačná mzda, ktorá v roku 2017 stúpla medziročne o vyše päť percent na 1 144 eur a citeľne presahuje priemerný zárobok v ekonomike. Že nejde o matematicko- štatistické hry, potvrdzuje aj medziročný rast celkových mzdových nákladov firiem s vyše 20 zamestnancami, ktorý presiahol desať percent. To značí ešte o dva percentné body rýchlejší rast než rok predtým.

Práca v priemysle sa tak stáva z roka na rok atraktívnejšou a platí to nielen pre najväčšie

podniky, ale aj čoraz viac firiem prinajmenej na najviac rozvinutom západe a severe krajiny. Rýchlosť rastu však prestáva mať už len rozmer nástroja na motiváciu zamestnancov, ktorým priemysel reaguje na dobré časy – a nedostatok ľudí. Pretože okrem snahy firiem udržať si skúsených pracovníkov a zaujať nových zvyšuje platy aj rastúci tlak odborov a regulatívne zásahy vlády. Odbory už štrajkmi nielen hrozili.

Politici zasa posunuli z plagátov do praxe aj nápady, ktoré mali ostať skôr motivačným nástrojom podľa výberu manažérov než právne opatrením. Najvýraznejším príkladom bolo povinné zavedenie trinásteho a štrnásteho platu. Niežeby ho mnoho firiem aj tak nevyužívalo. Keď ho však dostali príkazom aj podniky, ktoré sa dovtedy buď spoliehali na iné motivačné faktory, alebo naň majú problém zarobiť, zmenil sa na hrozbu a nemálo firmám zvýšil mzdové náklady takmer o pätinu. To je veľa.

Dosah rastu miezd a celkovo personálnych nákladov sa navyše zišiel s ešte jedným nevítaným javom. Po rokoch rastov vykázal priemysel v roku 2017 medziročné zníženie ukazovateľa, ktorý najlepšie ukazuje, ako dokážu podniky na rastúce mzdy zarobiť – produktivity práce. Tá, meraná pridanou hodnotou na zamestnanca, vlani klesla takmer o percento. Výsledných 36 787 eur bolo dokonca menej, než priemysel vykázal pred dvoma rokmi.

Potvrdzuje dlhodobý trend – aj keď ide o takmer tretinu vyššiu hodnotu, než priemysel vykázal v roku 2008, je to vyše desať percentuálnych bodov nižšie, než zaznamenal rast priemernej mzdy. Ide pritom o ukazovateľ, na ktorý stojí za to cieliť – pretože zreálňuje schopnosť firmy vytvárať pridanú hodnotu.

odve.jpg

Prax napríklad zo západnej Európy ukazuje, že jej úroveň sa bude v budúcnosti čoraz viac merať intenzitou zapojenia technológií. Nielen priamo vo výrobnom procese ako dosiaľ. Schopnosť naplno využiť kapacity moderných výrobných strojov, čiže priepustnosť, totiž v súčasnosti viac než kedykoľvek predtým limituje ľudská obsluha. Preto sa na jej zvyšovanie čoraz viac využívajú automatické stroje, ktoré buď jednoduchšie a často opakované úkony vykonávajú namiesto človeka, alebo mu ich uľahčia nielen manuálne, ale napríklad aj rôznymi spôsobmi navádzania na správny postup. Príkladom je buď plne automatický regálový zakladač, alebo bezdrôtovo riadené navádzanie obsluhy vysokozdvižného vozíka svetlom.

VÝROBA RÁSTLA ROVNOMERNE

Výkony priemyslu ťahali v roku 2017 všetky tradičné odvetvia s výnimkou elektrotechniky. V tej zaznamenal pokles tržieb nosný podnik, továreň juhokórejského Samsung Electronics. Firma vyrába na Slovensku po zatvorení voderadského závodu už len v hlavnej fabrike v Galante a aj tá musí o svoju budúcnosť tuho zápasiť.

Rovnomerný vývoj v ostatných tradičných odvetviach, strojárstve, chemickom či hutníckom priemysle, potvrdzuje aj pohľad na čísla pododvetví priemyselnej výroby. Že kraľuje výroba osobných áut, nie je nijak prekvapivé. Tržby vyše 26,6 miliardy stále dosahujú viac než 30-percentný podiel na výkonoch celého priemyslu.

Vlaňajšok priniesol pozitívum v ich štruktúre, keďže štvorpercentný rast obratu automobilového priemyslu ťahali vyše jedenásťmiliardovými tržbami dodávatelia. Trojica finalizačných závodov automobiliek udržala dokopy vyše miliónovú výrobu a na rozhraní minulého a tohto roku zaznamenala značné „prezbrojenie“, keď každý z nich pripravil do výroby najmenej jeden nový model.

Bude zaujímavé sledovať, ako zmení výkony aj štruktúru automobilového priemyslu rozbeh výroby štvrtého finalizačného závodu. Keďže ostrá výroba v nitrianskom závode Jaguar Land Rover má štartovať až koncom tohto roku, v číslach sa zrejme extra neprejaví. Po nábehu výroby prvého modelu Land Rover Discovery by mal prísť ďalší model.

Keď sa štvrté centrum slovenskej automobilovej výroby priblíži k plnému využitiu kapacít a nové modely o niečo zvýšia aj produkciu ďalších troch, môže sa výroba podľa odhadov priblížiť k hranici 1,3 milióna áut za rok, čo by pri súčasných objemoch značilo takmer jeden a pol percenta svetovej produkcie osobných áut.

Aj keď má autovýroba neprehliadnuteľnú stopu aj v iných odvetviach priemyslu, čo ilustrujú nielen sektorové čísla, ale aj odvetvové zloženie rebríčka najväčších podnikovo slovenského priemyslu Industries 250, ktorý každoročne zostavuje Revue priemyslu, v tomto roku so spoločnosťou FinStat, je dobrou správou aj sila ďalších odvetví.

Pestrá paleta firiem potiahla aj tržby celej dvestopäťdesiatky, ktoré boli medziročne vyššie o päť percent. Tvorila 73 a pol percenta tržieb všetkých firiem s 20 a viac zamestnancami. Menej ako rok predtým, čo potvrdzuje pozitívny rast menších firiem. Firmy v rebríčku za rok 2017 mali pritom celkové tržby o pol druha miliardy vyššie než dve a pol stovky podnikov v rebríčku, zostavenom podľa čísiel roku 2016.

Typický príklad je neautomobilové strojárstvo, ktoré je po automotive najpočetnejšou skupinou aj v rebríčku Industries 250. To je dobrá správa, pretože či výroba rôznych strojov, či iných dopravných prostriedkov vykazuje veľmi zaujímavé miery tvorby pridanej hodnoty. Obvykle vyššiu než finálna výroba automobilov, pričom aj v automotive ťahá skôr výroba zložitejších komponentov. Má navyše aj viacerých výrobcov finálnych produktov s lokálnymi vlastníkmi a silným vývojom. Dopyt technických odvetví a vývoj na trhoch rudných komodít potiahli aj tržby hutníckeho priemyslu.

Tradične vysoký rast výkonov vykázali firmy v energetike. Rast ich pritom čaká aj v tomto a budúcom roku, keďže popri raste cien energetických komodít pôjdu nahor aj regulované ceny. Pre priemyselné podniky to značí o dôvod viac, aby intenzívne optimalizovali každú časť svojej prevádzky. S priemyselnou produkciou a jej efektívnym fungovaním tak budú čoraz viac previazané tak pomocné činnosti, ako je výrobná logistika, ako aj rozumné hospodárenie s energiami.


Asociácia priemyselných zväzov sa stala členom tripartity

Asociácia priemyselných zväzov sa stala členom tripartity

Rozpočet 4.0 sa musí  vrátiť cez inovácie

Rozpočet 4.0 sa musí vrátiť cez inovácie