V obehovej ekonomike je zatiaľ priveľa papierov

V obehovej ekonomike je zatiaľ priveľa papierov

MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA PRESADILO ZMENY V ZÁKONE O ODPADOCH. V PRAXI SÚ OD JANUÁRA. 

Hľadanie rovnováhy nielen v bilancii vyrobených a vyzbieraných odpadov, ale aj v záujmoch zainteresovaných strán. Tak sa dá popísať vývoj a vplyv odpadovej legislatívy na priemyselné firmy na Slovensku. Záujmom štátu, teda najmä Ministerstva životného prostredia SR, je dostať čo najviac výrobkov a odpadov z nich do režimu takzvanej obehovej ekonomiky. Čiže znižovať objem tých, ktoré skončia na skládkach a presúvať ich do rôznych foriem viacnásobného použitia, najmä recyklácie.

Záujem miest a obcí mať na uliciach poriadok a zamedzovať vzniku a rozširovaniu skládok necieli len na pocit občanov – komunálnych voličov. Samosprávy potrebujú aj bezproblémové prefinancovanie jeho zberu, čo zabezpečujú kontrakty s Organizáciami zodpovednosti výrobcov (OZV). Tie sú podľa novej koncepcie odpadovej legislatívy už tretí rok sprostredkovateľ, cez ktorého majú výrobcovia – ako producenti vybraných odpadov – zabezpečiť ich zber a spracovanie. 

Samotné priemyselné firmy pocítili v podstate od prechodu na nový systém výrazné zvýšenie výdavkov na spracovanie odpadov, no priame náklady sa snažia znižovať ako každú inú položku – racionálnym riadením. Najviac sa však zaujímajú o to, aby pre ne nebola extra záťažou administratíva a aby sa vyhli prípadným pokutám za nedodržanie predpisov. Znižovanie množstva odpadu je v priemysle prirodzený cieľ – pretože ekonomický prínos má podnik obvykle zo suroviny, ktorú využije na produkt, ktorý predá zákazníkovi. Počítajú s ním manažérske systémy ako je Lean Management, ale aj moderné koncepty zodpovedného podnikania. 

shutterstock_114871753.jpg

NEVÝRAZNÉ VÝSLEDKY KOMUNÁLU

Aj keď o trhu spracovania odpadu na Slovensku exaktné informácie chýbajú, aj správy Eurostatu podľa informácií Štatistického úradu SR a ministerstva ukazujú, že pri nakladaní s komunálnym odpadom je pokrok len pozvoľný. Podľa v apríli zverejnených čísiel sa na Slovensku v roku 2016 podarilo recyklovať 23 percent komunálneho odpadu, kým čísla roku 2015 hovorili len o 14,9 percentnom podiele. Aj tak však Slovensko ostalo medzi šestkou najmenej recyklujúcich krajín Európskej únie. 

Ambície pritom nechýbali. V pláne na roky 2014 až 2020 rátajú eurofondy na odpadové hospodárstvo s výdavkami vyše štyristo miliónov eur. Slovenské štatistiky pritom hovoria o jednej z najnižších produkcií komunálneho odpadu, ktorá bola v roku 2016 len na 72 percentách európskeho priemeru, ktorý bol 482 kilogramov. 

Nakladanie s komunálnym odpadom zaberá veľkú väčšinu činností v spracovaní celkového odpadu a mieria naň priebežné legislatívne úpravy, pričom v celkovom objeme odpadu má podiel zhruba desatinu. „Objemovo priemyselný odpad výrazne dominuje, no nakladanie s ním nepredstavuje vzhľadom na systematický prístup firiem žiadny vážnejší problém,“ hovorí dekan Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Ľubomír Šoóš, ktorý má zároveň ako viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR na starosti oblasť a legislatívu odpadov. 

NÁROČNÉ OBALY

Vysporiadal sa aj so zaradením obalov do sledovaného odpadu. Zákon o odpadoch určil rozsah povinností výrobcov cez zavedenie takzvaného zberového podielu výrobcu. Výrobca musí podľa normy financovať vyzbieranie a spracovanie odpadu, vrátane komunálneho odpadu, podľa svojho podielu na celkovej produkcii odpadu z obalov na Slovensku. Na základe zmlúv s výrobcami, ale zároveň aj kontraktov s obcami sa priamo o nakladanie s odpadmi starajú OZV. Jedna z praktických výhrad, ktorú firmy riešia, je rozsah kontraktov vzhľadom na zmeny v produkcii odpadov, najmä z obalov. 

Podľa Ľ. Šoóša sa ukazuje, že nebolo dobré zaradiť všeobecné odpady a obaly bez triedenia do rovnakej kategórie – práve kvôli priemyselnej praxi. „Napríklad paleta je po použití stále obal a napríklad fľaša sa po vyprázdnení stáva odpadom, čo v praxi spôsobuje komplikácie“ dodáva. 

shutterstock_81745279.jpg

VÝPOVEDE Z NOVELY

Od začiatku roka platí novela zákona o odpadoch, ktorá mierne upravila vzťahy firiem s OZV. Podniky dostali po novom viac možností vypovedať zmluvu. To mohli do januára 2018 urobiť len ak OZV porušila svoje zákonné povinnosti. Medzi dôvody sa dostalo aj porušenie pravidiel použitia prípadného zisku z nakladania s odpadmi. 

Zmenil sa tiež termín, dokedy môže firma vypovedať zmluvu s organizáciou bez toho, aby svoj krok nejakým spôsobom zdôvodnila. Bude tak môcť urobiť do konca septembra v roku, keď sa má zmluva skončiť. Do vlani to mohla urobiť do dvoch mesiacov pred ukončením zmluvy, teda do 1. novembra príslušného roka. 

„Vnímame pozitívne, že štát má záujem sledovať rozšírenú zodpovednosť výrobcov, ktorí zodpovedajú od dizajnu produktu, jeho výrobu až po recykláciu, avšak robí to podľa nás nešťastným spôsobom - najmä v organizáciách zodpovednosti výrobcov,“ hovorí Peter Valent, člen pracovnej komisie Životné prostredie a energetika Asociácie priemyselných zväzov.

UBRAŤ ADMINISTRATÍVU

Nejde o jedinú zmenu v zákone, ktorá je už niekoľko mesiacov v praxi. Podľa ministerstva mala novela odbúrať zbytočnú administratívu – predovšetkým odbremeniť tisícky podnikateľov a živnostníkov. „Pre podnikateľov, ktorí na trh uvedú menej ako sto kilogramov obalov či neobalových výrobkov po novom odpadá väčšina povinností ustanovených v zákone vrátane povinnosti uzatvárať zmluvu s OZV,“ hovorí hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák. 

Odborníci však poukazujú na to, že aj malí výrobcovia sa musia jednorazovo zaregistrovať, oznamovať zmeny v registrovaných údajoch, viesť si evidenciu, aby potvrdili, či naozaj dodali na trh menej ako sto kilogramov obalov alebo neobalových výrobkov ročne, a tieto údaje každý rok nahlasovať. Podľa pripomienky k zákonu jedného z najväčších hráčov v nakladaní a zhodnocovaní odpadov, firmy Naturpack, administratíva malým podnikateľom neubudne, skôr naopak. „Aj za malých výrobcov všetky tieto úkony robila OZV,“ pokračuje pripomienka firmy. 
Pre veľkých výrobcov s produkciou vyše sto kíl odpadov ročne sa nič nezmení. Podľa ďalšieho silného odpadového hráča, firmy Envi-Pak, sa tak môže stať, firmy v prípade výpadku určitého objemu výrobcov počas roka budú musieť čeliť vyššiemu finančnému zaťaženiu. 

Stokilová hranica vyvolala v pripomienkovom konaní k návrhu búrlivé reakcie. Nepáčila sa ani ZAP SR, ktorý žiadal o navýšenie hranice aspoň na jednu tonu. Dôvodili tým, že sto kilogramov nevyrieši administratívnu záťaž malých podnikateľov a organizácie. Zladili sa tak so strešnou Asociáciou priemyselných zväzov SR, proti stokilogramovému limitu bola aj Asociácia zamestnávateľských zväzov združení. Ministerstvo pripomienke nevyhovelo. 

shutterstock_216712942.jpg

ZNOVU AKO RECYKLAČNÝ FOND

Podľa viacerých odborníkov z oblasti odpadov už ministerstvo pripravuje ďalšiu novelu zákona o odpadoch. Aj keď sa konkrétne informácie ešte neobjavili, v úvahách má byť vznik centrálnej agentúry, ktorá by v celej krajine prevzala právomoci OZV. Výrobcovia takú úvahu nevítajú. Podľa Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie (SLICPEN), ktoré napísalo na ministerstvo list, by taký krok ohrozil rozšírenú zodpovednosť výrobcov. 

Podobne ako viacerí predstavitelia priemyslu, varuje aj SLICPEN pred návratom k monopolnému systému, ktorý v minulosti predstavovala činnosť Recyklačného fondu SR. Aj keď sa aj dosiaľ objavovali na trhu kritické názory na veľkosť vplyvu najväčších hráčov medzi OZV, aj tieto firmy centralizáciu odmietajú. 

Podľa ich argumentácie by na rozdiel od súčasnosti zanikla konkurencia, čo by ohrozovalo zmysluplné zacielenie investícií do nakladania s odpadmi a recykláciou. Odborníci netaja ani obavy z toho, že ak by vznikla centrálna organizácia, hrozilo by jej ovládanie po politickej línii alebo rôznymi záujmovými skupinami. To boli, spolu s netransparentným hospodárením, v minulosti najčastejšie výhrady voči fungovaniu Recyklačného fondu. 

Autor je ekonomický reportér denníka SME.

Obehová ekonomika má funkčný biznis model

Obehová ekonomika má funkčný biznis model

Systémové nastavenie prevádzky zvýšilo jej efektívnosť

Systémové nastavenie prevádzky zvýšilo jej efektívnosť