Rozpočet 4.0 sa musí  vrátiť cez inovácie

Rozpočet 4.0 sa musí vrátiť cez inovácie

TECHNOLÓGIE, KTORÉ PRINÁŠA RIADENIE  S VYUŽITÍM DIGITÁLNYCH DÁT V PREPOJENÝCH SYSTÉMOCH, PRINIESLI PODNIKOM TAKMER NEKONEČNÉ MOŽNOSTI INVESTOVAŤ A ZVÝŠILI TLAK NA RACIONÁLNE ROZHODOVANIE.

Nekupujte hype, ale realitu. Inak povedané, premyslite si, akú časť technológií a riešení, ktoré sa na trhu ponúkajú pod marketingovo páčivým pojmom Industry 4.0, váš podnik potrebuje. A najmä, ktoré z nich mu naozaj niečo prinesú. Tak by sa dali v extra instantnej forme vyjadriť odporúčania odborníkov na riadenie investícií do využitia princípov Industry 4.0, budovania digitálneho podniku či digitálnej transformácie. 

Aj ide len o niektoré pojmy, ktorými sa označuje zmena riadenia podnikov, ktorá prináša výrazne vyššie využitie digitálnych dát. No výsledok musí byť rovnaký – investičný rozpočet, ktorý nielen uspeje v podnikovej súťaži o financie, ale najmä sa firme vráti.

NESTAVIA SA NOVÁ FABRIKA

Aj keď neexistuje jednoznačná definícia toho, ktoré technológie sa majú zaratúvať do využitia princípov Industry 4.0, existujú odhady s vysokými sumami o investíciách do ich využitia. Pre ilustráciu, jeden z najnovších odhadov poradenskej spoločnosti IDC hovorí, že celosvetové investície do digitálnej transformácie firiem a podobných organizácií presiahnu tento rok 1,1 bilióna dolárov. O takmer 17 percent viac než vlani. 

Najväčší podiel v týchto investíciách má hrať podľa IDC výrobný priemysel. Diskrétna – teda kusová – ako aj spojitá výroba, má s 333-miliardovými investíciami, ale aj vplyvom na určovanie priorít a stratégií kľúčovú pozíciu. 

Najviac peňazí má tiecť do riešení v podnikoch, ktoré budujú svoju digitálnu platformu, ďalej do služieb v prepájaní zariadení a prevádzok, a aj do podporných IT služieb. 

obr. 1.png

Hlavné ciele sú inteligentné riadenie výroby, čiže materiálové úspory a návratnosť investícií do strojov, a automatizácia. Zhruba po 30 miliárd má priemysel investovať aj do zrýchlenia inovácií a do optimalizácie dodávateľského reťazca. 

K týmto vysokým číslam sa obvykle pridávajú odhady dosahov na svetovú ekonomiku v pomerne dohľadnom čase. Prognóza konzultačnej spoločnosti PwC odhadla, že do roku 2030 by malo zhruba 14 percent medziročného rastu globálneho HDP závisieť od digitalizácie a inteligentnej automatizácie. 

Pri záplave takých vysokých čísiel sa nebolo možné čudovať, že ešte pred pár rokmi vnímali mnohí manažéri tento megatrend ako budúcu nutnosť investovať do veľkých zmien vo fabrikách, či dokonca ich výrazne meniť. „Reakcie podnikov na zmeny, ktoré súvisia  s Industry 4.0, sa spájali s predstavou vysokých investícií,“ zakladateľ platformy Industry4UM, predseda predstavenstva technologickej firmy Sova Digital Martin Morháč.

Výsledky vlaňajšieho prieskumu platformy Industry4UM, ktorej spoluzakladateľom je aj Revue priemyslu, potvrdzujú, že búranie mýtov začalo posúvať ľudí vo firmách k reálnejším pohľadom. Podľa prieskumu sú tri štvrtiny respondentov presvedčených o investičnej zvládnuteľnosti zmien. Zhruba 40 percent firiem prejavilo názor, podľa ktorého nemusí ísť vždy o nákladnú investíciu. 

Aj tak si však manažéri takmer desatiny podnikov v prieskume myslia, že implementácia Industry 4.0 si vyžaduje vysoké investície, ktoré si môžu dovoliť len veľké firmy. Zhruba 20 percent hovorí, investovať treba tak, aby bola zabezpečená rýchla návratnosť investícií. 
Na druhej strane však firmy s investíciami rátajú a investujú. Podľa tohtoročného prieskumu PwC, Zväzu automobilového priemyslu SR a Slovenského automobilového inštitútu prisudzujú firmy v autobrandži robotike, digitalizácii výroby a analýze dát strategický význam. 

Pätina firiem v prieskume investovala do projektov, týkajúcich sa Industry 4.0 v minulom roku, tretina dodávateľov počíta s tým, že do nich bude investovať do dvoch rokov. „Firmy odhadli aj výšku investícií. Štvrtina očakáva, že investície to týchto riešení sa budú pohybovať na úrovni do jedného percenta tržieb, 30 percent tvrdí, že túto hranicu prekročia,“ konštatuje direktor PwC Peter Mrnka. 

obr.2.png

ČO POČÍTAŤ

Odborníci sa zhodujú, že na vyčíslenie prínosov investícií do inteligentných riešení nebude treba zavádzať žiadne špeciálne ukazovatele. Aj keď nejde o projekty, ktorých výsledkom sú priamo dodatočné tržby, ich prínos ziskovosti firmy je merateľný ako pri iných investíciách do racionalizácie. 

To znamená, že ak býva prvá úloha prípravy projektu stanovenie cieľa, bude to úspora nákladov, zvýšenie ziskovosti, znižovanie množstva odpadu, zvyšovanie kvality, možnosť zvýšiť produktivitu práce cez zrýchlenie výroby. Najmä však schopnosťou reagovať na požiadavky zákazníkov, v objeme aj špecifikáciách výrobkov, no nestratiť pritom parametre efektívnej a úspornej prevádzky s vysokou kvalitou.

Na to je dôležité a špecifické vybrať vhodné parametre prevádzkovej efektívnosti. Ide obvykle o manažérske ukazovatele, ktoré však je možné interpretovať aj vo finančnej podobe. Typický príklad je celková priepustnosť výroby. Ide o veľmi vhodný ukazovateľ. Zjednodušene povedané, hovorí o tom, počas akej časti celkového času prevádzky stroja, linky alebo iného technologického celku, sa vyrábali produkty, ktoré možno predať zákazníkovi. Čiže majú aj bezproblémovú kvalitu. Tú zabezpečuje aj bezporuchové fungovanie stroja, ktoré umožňuje plánovanie údržby a predvídanie porúch – na základe metód parametrov prediktívnej údržby. 

Vzhľadom na čoraz širšie možnosti prispôsobenia výrobku požiadavkám zákazníka je nutné vyrábať aj pri čoraz menších sériách tak efektívne, ako sa kedysi ladila hromadná výroba. Tá bežala „od štartu výroby až po celozávodnú dovolenku“. Aby však firma nestrácala čas pri prestavovaní strojov na nový produkt alebo inú špecifikáciu a tým nevyrábala menej efektívne, musí merať čas prechodu na ostrú výrobu z jedného produktu na druhý, a na základe digitálnych dát ho čoraz viac skracovať. 

Na požiadavky na zvyšovanie rýchlosti výroby, teda vlastne počtu štandardne kvalitných a rovnakých úkonov za rovnaký čas, už ľudské sily často nestačia. A keďže má technologický pokrok ľuďom uľahčovať prácu, má význam posudzovať aj to, aby rovnaké činnosti robilo menej ľudí – pretože im stúpne produktivita. No najmä sa môžu venovať činnostiam, ktoré využijú viac ich skúsenosti a odbornosť, než ruky. 

NIE PRIVEĽA, ALE DOSŤ

Pri skladaní rozpočtu na projekty Industry 4.0 si treba dať pozor na viaceré pasce, odporúča austrálske výskumné pracovisko priemyselného internetu vecí M innovation. Aj popri snahe firiem investovať racionálne upozorňuje, že investície treba nastaviť tak, aby sa naozaj podarilo dosiahnuť ciele, ktoré optimalizačný projekt sleduje. Za najväčšie riziko označujú Austrálčania nesprávne alokovanú sumu na financovanie projektu. 

Ako príklad iba zdanlivej úspory spomínajú využitie hardvéru, ktorý nespĺňa štandardy a požiadavky projektu, alebo prílišné krátenie výdavkov na tréning ľudí. Pretože proti relatívne malej úspore môžu v takom prípade stáť vysoké dodatočné výdavky, ktoré prinesú poruchy, nutnosť extra úprav či nastavení systému a najmä, jeho nedostatočná účinnosť na zefektívnenie procesov. Ak má systém online monitoringu fungovať desať až 25 rokov, môže byť prehnaná snaha ušetriť na jeho nákupe, konfigurácii či vybavení vyslovene škodlivá. 

Keďže sa reálne životnosť projektov s využitím technológií priemyselného internetu vecí odhaduje na také obdobie, je ideálne počítať viac než úvodnú investíciu radšej celkové náklady používania (Total Cost of Ownership – TCO). Tento racionálny prístup finančných manažérov využíva už roky pri plánovaní aj čoraz viac odborníkov v priemyselnom inžinierstve. 

Pri plánovaní projektov Industry 4.0 treba do rozpočtu rátať pomerne špecifickú položku, a to náklady na získavanie dát, obvykle najmä zberom zo strojov, a nástroje, najmä softvérové , na ich analýzu a vyhodnocovanie. 

obr. 3.png

NIELEN Z FIRMY ALEBO BANKY

Finančné riešenia, ktorými firmy pokrývajú investície do digitálnych produktov, musia okrem rozpočtu pracovať aj so zdrojmi financovania. Ako každý projekt, zvlášť do noviniek, akými sú aj inteligentné riešenia, ho musia podnikoví finančníci na základe podkladov od kolegov z výroby, predstaviť vedeniu, či dokonca majiteľom, aby ho dostali medzi investičné projekty firmy. Podobné „kolečko“ ich čaká s bankami. 

Pre firmy rôznej veľkosti sa už objavili aj podporné nástroje, ktoré pokryjú časť nákladov na takéto projekty. Rozvoju inovatívnych riešení, spojených so zavádzaním inteligentnej výroby v malých a stredných podnikoch má menším firmám pomôcť projekt Smart Factory Hub Interreg Dunajského nadnárodného programu. Okrem finančnej podpory na úplný štart ponúka podľa Juraja Knoppa z Útvaru medzinárodnej spolupráce Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a aj získavanie poznatkov zo siete podnikov a odborníkov z desiatich krajín dunajského regiónu.

Priamo na inteligentné riešenia v podnikoch všetkých veľkostí cieli výzva na podporu inteligentných inovácií v priemysle, ktorú vo februári vyhlásilo Ministerstvo hospodárstva SR v rámci operačného programu Výskum a inovácie. 

Z rozpočtu výzvy 30 miliónov eur sa podniky už v druhom kole uchádzajú o príspevok vo výške stotisíc až dva milióny eur. Cieľom je podporiť nasadenie riešení, ktoré s využitím inteligentných technológií umožnia optimalizovať existujúce prevádzky podniku alebo jeho funkčného celku.

Dôležitým prvkom zavádzania riešení Industry 4.0 sú inovácie, pretože ide nielen o systém optimalizácie nákladov, ale často o celkom novátorské modely výroby v podnikoch. V priemysle sa tak objavila aj téma podpory zavádzania inteligentných riešení nielen vo forme príspevkov z európskych podporných mechanizmov, ale aj národných systémových nástrojov.

Ako jeden z nich sa používa super odpočet, ktorý znižuje základ dane z príjmov o výdavky na výskum a vývoj. Jeho súčasná podoba sa však viaže vyslovene na výskum a vývoj produktu, upozorňuje Martin Gondár, poradca pre daňový super odpočet SmarTech Solutions SK. 
Podľa prezidenta Asociácie priemyselných zväzov SR Alexeja Beljajeva sú riešenia v implementácii Industry 4.0 dôležitý typ inovácií, od ktorého bude závisieť konkurencieschopnosti slovenského priemyslu. „Napríklad v Taliansku môžu firmy aplikovať daňový super odpočet aj na takéto inovácie,“ poznamenal na nedávnom valnom zhromaždení asociácie. 

Rast tržieb vyššie mzdy nezaplatí

Rast tržieb vyššie mzdy nezaplatí

Nová mobilita neposúva len automobilové strojárstvo

Nová mobilita neposúva len automobilové strojárstvo