Megabity komunikácie  šetria megawatty energie

Megabity komunikácie šetria megawatty energie

FIRMY ZAČÍNAJÚ VYUŽÍVAŤ PRIEMYSELNÝ INTERNET VECÍ, PONÚKAŤ HO CHCÚ TELEKOMUNIKAČNÍ OPERÁTORI AJ DISTRIBUČNÉ ENERGETICKÉ SPOLOČNOSTI.

Odpočet spotreby energie na diaľku, avizovanie neobvykle vysokého odberu elektriny či jeho výkyvov, hlásenie poruchy na zariadení, rýchle informovanie o poruche a upozornenia na potrebu preventívnej kontroly či opravy zariadenia – a rovno aj reakcia. Tak vyzerajú požiadavky priemyselných výrobných podnikov na fungovanie čo najviac zariadení. 
Do ich napĺňania sa zapája čoraz viac firiem v rámci správy a riadenia zariadení a energetiky.

Značí to viac priebežných návštevníkov v továrňach? Ani nie, väčšina toho sa totiž deje len cez prepojené technologické zariadenia a zrejme neprekvapuje, že ide o odnož takzvaného Priemyselného internetu vecí, čo je podľa z anglického originálu Industrial Internet of Things (IIoT) opis takého fungovania strojov, v ktorom nemusia konkrétnu činnosť alebo reakciu na nejakú udalosť iniciovať a vykonať ľudia. 

Ide o inteligentné riešenia ako súčasť technológií pre priemyselné podniky, ktoré začínajú ponúkať výrobcovia strojov, energetické spoločnosti, telekomunikační aj internetoví operátori v konkrétnych formách spolupráce.

ZAČÍNA SA MERANÍM SPOTREBY
Najčastejšie sú zatiaľ riešenia Internetu vecí žiadané v súvislosti s takzvaným smart meteringom, teda meraním a vyhodnocovaním spotreby energií. Cez najrozšírenejšie aplikácie môžu priemyselné podniky monitorovať svoju spotrebu plynu, elektriny a iných energií v čase, prípadne ju vyhodnocovať a prijímať opatrenia. Najväčší záujem o využitie technológií Priemyselného internetu vecí cítiť podľa architekta aplikácií IBM Slovensko Ondreja Kuba pri lokálnych firmách v energetike. 

Pridávajú sa však aj priemyselní výrobcovia. „Okrem štandardného fakturačného meracieho systému energií disponujeme aj riadiacim a meracím systémom na úrovni jednotlivých výrobných hál a pridružených prevádzok,“ opisuje Jozef Bačé, hovorca žilinskej továrne Kia Motors Slovakia. 

Internet vecí však dokáže pomôcť firmám aj inak. Peter Elenič, obchodný riaditeľ segmentu Energetika spoločnosti ABB, upozorňuje na online prepojenie zariadení, ktoré spresňuje prediktívne analýzy a dokáže prijímať konkrétne opatrenia. „Takto je možné nájsť a analyzovať napríklad aj ľudskému oku neviditeľné defekty výroby. V prípade náhlej poruchy môže systém napríklad aktivovať volanie o pomoc a informovať riadiaceho pracovníka,“ konštatuje P. Elenič. 
Kombinácia týchto služieb totiž minimalizuje riziko neplánovanej odstávky zariadenia, výrazne skráti odstránenie jeho poruchy. Tým priemyselný Internet vecí zvyšuje produktivitu, spoľahlivosť a šetrí energie i náklady. „Takéto riešenia vytvárajú nové príležitosti obchodovania,“ zdôrazňuje P. Elenič.

SENZORY A VÝMENA INFORMÁCIÍ

Priemyselný internet vecí je označenie pre prepojenie vstavaných zariadení prostredníctvom siete internetu tak, aby tieto zariadenia spolu komunikovali. Najčastejšie ide o zbieranie informácií prostredníctvom rôznych meracích senzorov, ale do systému možno zapojiť napríklad aj senzory na sledovanie pohybu a polohy osôb, áut, tovaru či zvierat. Samotné zariadenia by mali mať malú spotrebu energie a používať len nízke hodnoty objemu prenesených dát. Vďaka dlhej životnosti by si mali až niekoľko rokov udržať schopnosť obojstranne komunikovať vrátane lokalizačných informácií o zariadeniach aj bez použitia GPS. 

O Internet vecí je zo strany priemyselných podnikov obrovský záujem. Podľa výskumnej spoločnosti Gartner až 56 percent podnikov v silných priemyselných odvetviach, ako je spracovanie či distribúcia plynu alebo ropy, už začalo využívať riešenia priemyselného Internetu vecí. Podobne americká Národná vedecká nadácia (National Science Foundation – NSF) odhaduje, že Internet vecí bude do roku 2020 spájať 50 miliárd zariadení a asi jeden bilión senzorov.

ZÁKLADOM JE ROZŠÍRENIE SIETE

Internet vecí možno budovať cez pevnú či mobilnú sieť, bezdrôtové siete alebo nové štandardy, ktoré vyvíjajú rôzne združenia výrobcov práve na tento účel. Na komunikáciu sa využívajú najmä dva sieťové štandardy LoRaWAN (Long Range Wide Area Network) a NB-IoT (NarrowBand-IoT). Za ich vývojom a podporou stoja konzorciá veľkých technologických značiek. Prvá z nich využíva voľné frekvenčné pásmo (868 MHz v Európe), tá druhá pracuje v licencovanom pásme a v existujúcej mobilnej dátovej 4G infraštruktúre.

Na Slovensku v súčasnosti ponúkajú prvé pilotné aplikácie viacerí poskytovatelia, pričom využívajú jednu alebo druhú technologickú platformu. Najväčšie pokrytie má však tretia platforma, ktorá pracuje tiež vo frekvenčnom pásme 868 MHz – sieť Sigfox. Buduje ju rovnomenná francúzska spoločnosť, reprezentovaná firmou SimpleCell Networks Slovakia. Vďaka partnerstvu s prevádzkovateľom televíznych vysielačov Towercom v súčasnosti hlási 85percentné pokrytie populácie Slovenska. 

Veľkí mobilní operátori – Orange, Slovak Telekom či O2 siete pre Internet vecí zatiaľ len testujú. Najďalej je z pohľadu praktického využitia Slovak Telekom. Potenciál IoT vidí Slovak Telekom podľa senior špecialistu jej komunikácie Petra Gálika najmä v priemysle a energetike. IoT prináša cenné informácie o stave prostredia vo výrobných halách, pohybe surovín, skladovaní, až po dodávku zákazníkom. V energetike vidí potenciál hlavne v oblasti Smart Meteringu. 
Na rovnakej technológii plánuje rozvoj existujúcich IoT služieb aj operátor O2. „Výhodou je dostupnosť signálu na území SR,“ vysvetlila Tereza Molnár, hovorkyňa O2 Slovakia. V súčasnosti O2 už testuje riešenia v praxi, a to v oblasti stráženia objektov, asset trackingu (sledovanie pohybu materiálu, tovaru), fleet monitoringu (sledovanie pohybu vozidiel), monitoringu priemyselných zariadení a prístrojov. 

Aj Orange od minulého roka testuje vo viacerých slovenských mestách sieť pre Internet vecí, podobne ako menší internetoví operátori postavenú na technológii LoRaWAN. „V pilotnej prevádzke máme niekoľko zákazníkov. Dôležité je, že pre nami zvolenú technológiu je dostupných už dnes viacero zariadení,“ zdôraznila Ivica Hricová, PR Coordinator spoločnosti Orange. Uplatnenie Internetu vecí vidí Orange okrem energetiky a priemyselnej výroby aj v doprave, obchode či pri nastavovaní bezpečnostných riešení. Medzi potenciálnych záujemcov radí nielen väčšie podniky, ale aj menšie firmy, samosprávy či jednotlivcov.

Operátor zdôrazňuje, že chce ponúkať kompletné riešenie od dodania všetkých prvkov až po manažment a vyhodnotenie dát vrátane vizualizácie. „Ambíciou Orangeu je jednoznačne poskytovať kompletné IoT riešenia, nechceme byť poskytovateľom len konektivity či zariadení,“ vysvetlila Ivica Hricová.

INICIATÍVA ENERGETIKY

Do internetu vecí sa zrejme v blízkej budúcnosti zapoja aj distribútori elektriny. Za kľúčový faktor považuje Miroslav Beňo, vedúci tímu Project Office Západoslovenskej energetiky, nasadenie 5G sietí, ktorých súčasťou má byť aj zadefinovanie prvkov Internetu vecí na úrovni priemyselného štandardu. V súčasnosti fungujú na Slovensku len 4G siete. „Aktívne sa podieľame na príprave topológie našich riadiacich sietí na báze optických párov tak, aby boli pripravené na čo najrýchlejšie implementovanie 5G služieb – vrátane IoT služieb – pre potreby vlastnej distribúcie energií, ako aj pre riešenie potrieb koncových zákazníkov,“ dodáva M. Beňo.

Spôsob využitia možností priemyselného Internetu vecí je daný odvetvím a špecializáciou podniku. „Medzi výhody patrí najmä diaľková správa zariadení, ktorá zvyšuje používateľský komfort energetikov v podnikoch,“ opisuje Andrea Danihelová, hovorkyňa spoločnosti Východoslovenská distribučná.

Nová mobilita bude súbor technológií

Nová mobilita bude súbor technológií

Vzdelávanie ako súčasť riadenia ľudských zdrojov

Vzdelávanie ako súčasť riadenia ľudských zdrojov