Vzdelávanie ako súčasť riadenia ľudských zdrojov

Vzdelávanie ako súčasť riadenia ľudských zdrojov

VZHĽADOM NA PRAX Z KRAJÍN S FUNGUJÚCIM DUÁLNYM VZDELÁVANÍM BY MOHLA NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH, PREPOJENÝCH S REÁLNOU PRAXOU VO FIRMÁCH ŠTUDOVAŤ AŽ TRETINA MLADÝCH ĽUDÍ.

Informácie a štúdie o tom, ako budú moderné technológie meniť prácu ľudí, sa nesprávnymi interpretáciami menia na strašenie nezamestnanosťou. To pôsobí až bizarne v situácii, keď nielen priemyselným podnikom, ale aj firmám vo všetkých častiach ekonomiky, rovnako ako organizáciám vo verejnej a nebiznisovej sfére chýbajú ľudia tak ako nikdy predtým. 

Prieskumy, sťažnosti firiem a výzvy zastupiteľských organizácií, v ktorých sa ponosujú na slabú ponuku trhu práce, je už takmer problém počítať. Zdanlivo protichodné, no výrazné informácie však možno postaviť vedľa seba. Nedostatok ľudí sa bude prehlbovať, a to aj napriek tomu, že časť súčasných pracovníkov o prácu prísť môže. 

Dôvodom sú odlišné požiadavky na kvalifikáciu ľudí pri práci s modernými výrobnými technológiami. Tie by malo riešiť najmä vzdelávanie, no nielen v rámci prípravy na kariéru mladých. Rovnako bude dôležité aj priebežné zvyšovanie kvalifikácie ľudí, ktorí v priemysle pracujú – aby dokázali pracovať s modernými technológiami. 

KOMU ZMIZNE PRÁCA

Začiatkom apríla vzbudili nemalý rozruch výsledky správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o možnostiach automatizovať rôzne činnosti v ekonomike a nahradiť tak ľudskú prácu. Ako ľahko nahraditeľné označila správa pozície, pri ktorých je viac než 70-percentná pravdepodobnosť automatizácie. V 32 krajinách, o ktorých hovorí správa, by malo ísť o 14 percent pracovných pozícií, čo predstavuje 66 miliónov ľudí. 

Ďalších 32 percent pozícií má viac ako 50-percentnú pravdepodobnosť automatizácie. Slovensko je podľa správy krajina s najvyššou mierou ohrozenia pracovných miest v dôsledku automatizácie – má sa to týkať 33 percent pozícií v ekonomike. Najnižší stupeň ohrozenia na úrovni šiestich percent vykázala správa Nórsku. 

Pre výsledky Slovenska, ktoré na prvý pohľad pôsobia hrozivo, však platí to isté ako pre 62 percent pozícií naprieč krajinami OECD, ktoré majú viac ako 50-percentnú šancu na automatizáciu. Viac než pracovné miesto nahradí automatická technika činnosť, ktorá sa na takejto pozícii dosiaľ vykonávala. To však neznamená, že rovnakej pozícii nevznikne iná pracovná náplň – aj keď s vysokou pravdepodobnosťou bude jej súčasťou vyšší podiel práce s technologickými zariadeniami. 

Navyše, automatizácia ide ruka v ruke s rastom pracovných pozícií v iných odvetviach. Podľa niektorých analytikov existuje priama súvislosť medzi automatizáciou a rastom pracovných miest v sektore služieb a eliminovaním pracovných miest, obzvlášť vo výrobe.

TRETINA V DUÁLNOM VZDELÁVANÍ

Nezamestnanosť mladých ľudí, či skôr nízka zamestnanosť v rámci odboru, v ktorom majú vzdelanie, má podľa ľudí z priemyslu na svedomí aj nedostatočná praktická príprava počas štúdia. Ako riešenie vznikol od roku 2015 systém duálneho vzdelávania. 

V praxi teda funguje už dva školské roky. Za ten čas sa doň zapojilo 2 942 žiakov. Svoje sily spojilo dvesto zamestnávateľov a sedemdesiat škôl. Na svoje budúce povolania sa žiaci pripravujú v 46 študijných odboroch. Do roku 2020 sa však musí do tohto vzdelávacieho systému zapojiť až 12-tisíc žiakov. V opačnom prípade tak štát príde o podporu z Bruselu vo výške 33 miliónov eur. V tomto školskom roku sa doň zapojilo 1 370 prvákov, čo je v porovnaní s minulým rokom o takmer dvestopäťdesiat viac. 

Celkový počet prvákov na stredných odborných školách však predstavuje 36 873. S takýmto tempom a bez radikálnych zmien napríklad v oblasti informovanosti či motivácie žiakov, ale aj škôl či zamestnávateľov môže ostať splnenie cieľa opäť len v teoretickej rovine. Podľa pripomienok Asociácie priemyselných zväzov (APZ) SR tak v systéme duálneho vzdelávania študuje len pol druha percenta mladých ľudí vo veku 15 až 19 rokov. Potenciál zapojenia mladých ľudí do duálu však APZ vidí až na úrovni 35 percent. 

Taký podiel dosahuje duálne vzdelávanie v susednom Rakúsku, kde podľa názorov priemyselných firiem až donedávna plne pokrývalo potreby zamestnávateľov a aj pri intenzívnom raste ekonomiky prináša na trh práce drvivú väčšinu nových ľudí. Pokiaľ by malo aj na Slovensku študovať v duálnom vzdelávaní okolo tretiny študentov stredných škôl, je podľa pripomienok tejto asociácie nutné omnoho viac zapojiť do systému firmy, a to najmä menšie a stredné. Pri súčasnej legislatíve fungujú v duálnom vzdelávaní najmä veľké firmy a zamestnávatelia. 

DUÁL AKO NÁSTROJ

Systém duálneho vzdelávania má byť prínosom pre všetky zúčastnené strany. Študenti a učni v ňom získavajú prax a vo väčšine prípadov aj pracovné miesto po ukončení štúdia. Firma vďaka poskytnutiu praktickej výučby ušetrí nemalé peniaze, ktoré by musela dať do rekvalifikácie novo prijatých ľudí. Navyše jej investícia do spolupráce na vzdelávaní pomôže získať pracovníka, vzdelaného podľa potreby. To je však teória, praktická stránka na viacerých bodoch zlyháva.

Systém má stále nedostatky. Podľa člena výkonného výboru a donedávna prezidenta Zväzu automobilového priemyslu Juraja Sinaya v prvom rade nefunguje systém propagácie potrebných povolaní ani samotnej reformy, preto nie je do nového systému vzdelávania zapojený očakávaný počet žiakov. Taktiež nie sú vytvorené dostatočné podmienky na vstup a zotrvanie zamestnávateľov a škôl v systéme duálneho vzdelávania. Inak povedané, školy ani štát nekomunikujú, že odborné vzdelávanie s praktickou zložkou je cesta k zaujímavej práci. 
Vyšší počet mladých ľudí v systéme, najmä v spolupráci so strednými a menšími firmami, by mali priniesť úpravy financovania. Vďaka novele by školy zapojené v duálnom vzdelávaní nemali prichádzať o finančný normatív, ktorý patril medzi najsilnejšie faktory demotivácie samotných škôl. Kedysi platilo, že keď školy otvorili duálnu triedu, časť z normatívu sa im krátila, pretože prostriedky nevynakladá škola, ale zamestnávateľ. To odrádzalo riaditeľov škôl od vstupu do systému, a to najmä v prípadoch, ak firmy neponúkli nejakú formu kompenzácie.

Novela by mala zvýšiť podiel firiem, stavovských a profesijných organizácií na rozhodovaní a fungovaní systému. Okrem zvýšenia motivácie škôl by novela mala podporiť aj zamestnávateľov, najmä v podobe zdvojnásobenia odpočítateľnej položky zo základu dane z príjmov, odpisov výdavkov na obstaranie dlhodobého majetku preukázateľne poskytnutých na praktické vyučovanie zo základu dane z príjmov. 

PREPOJIŤ S DOPYTOM
Rovnako by sa mala zaoberať prispôsobením vzdelávacích programov potrebám trhu práce. Priemyselné odvetvia, združené v APZ, však žiadajú aj ďalšie úpravy systému. Prišli s požiadavkou na podporu vstupu firiem do duálu, čo môže podľa nich motivovať práve menšie podniky. Zamestnávaniu absolventov duálu, ale nepriamo aj účasti firiem na samotnom vzdelávaní by mohli pomôcť príspevky tritisíc a štyritisíc eur, ktoré navrhuje APZ pre firmy pri prijatí absolventa učebného, respektíve študijného odboru. 

Okrem toho žiada táto asociácia aj priamu účasť firiem, prostredníctvom krajských rád vzdelávania, na schvaľovaní počtov tried a študentov či učňov v odborných školách, ktoré zriaďujú vyššie samosprávne celky. Ako prepojiť firmy a školy s potenciálnymi študentmi? Popri ponuke škôl , výchovných poradcoch a rodičoch by mal pomôcť prepojiť záujmy dieťaťa s ponukou učebných a študijných odborov nový projekt dual point. 

Podľa ZAP SR by malo v krajských mestách vzniknúť osem centier orientácie na povolanie pod gesciou zamestnávateľov. Projekt ministerstva školstva a Štátneho inštitútu odborného vzdelávania má zabezpečiť kontakt, informovanosť a propagáciu programu duálneho vzdelávania. Mali by tiež prepájať školy so zamestnávateľmi, žiakmi a ich rodičmi. 
 

Megabity komunikácie  šetria megawatty energie

Megabity komunikácie šetria megawatty energie

Rast sa počíta  až s platbou na účte

Rast sa počíta až s platbou na účte