Vyladená logistika môže ušetriť výstavbu nového skladu

Vyladená logistika môže ušetriť výstavbu nového skladu

VÝZNAM INVESTÍCIÍ DO AUTOMATIZÁCIE V INTRALOGISTIKE RASTIE SPOLU SO MZDAMI PRACOVNÍKOV A NEDOSTATKOM KVALIFIKOVANÝCH ĽUDÍ. CIEĽ JE HĽADAŤ EFEKTÍVNE KOMBINÁCIE, HOVORÍ ČLEN PREDSTAVENSTVA SPOLOČNOSTI JUNGHEINRICH PRE LOGISTICKÉ SYSTÉMY KLAUS DIETER ROSENBACH. 

Ovplyvňuje fenomén Industry 4.0 intralogistiku a výrobcov v nej, podobne ako zasiahol dodávateľov a činnosť výrobcov strojov? 

Mení sa to. Samozrejme, naďalej budeme výrobca manipulačnej a skladovej techniky, budeme predávať od regálov po plne automatické zariadenia, dostupný servis a všetko to, čo dosiaľ. Biznis našich zákazníkov vo výrobnom priemysle sa však bude meniť rýchlejšie, budú musieť byť schopní reagovať. Tak ako inému priemyslu aj u nás rastie variabilita zariadení a možností, ako ich prispôsobovať potrebám firiem vo výrobe aj v logistike. To si žiada viac než len dodať potrebný počet vozíkov či regály s obslužnou technikou. 

Dodávatelia výrobných zariadení sa už menia a okrem strojov musia sami vytvárať pre zákazníkov čoraz zložitejšie riešenia, aj keď to má niekedy podobu technologického poradenstva, no v zásade im stavajú linky. Ako reagujú výrobcovia technológií pre logistiku? 

Dotýka sa nás to veľmi podobne. Pribúdajú technologické služby, nielen dodávame techniku, ale aj radíme firmám, ako s jej využitím nastaviť fungovanie vnútornej logistiky. 

Ako to ovplyvní požiadavky na ľudí v logistike či vo firmách, alebo aj u vás?

Samozrejme, stále budeme potrebovať mechanikov aj servisných technikov, rovnako ako naši zákazníci budú potrebovať obsluhu vozíkov či ľudí v skladoch. Nám však pribudnú ľudia s vyššou kvalifikáciou práve pre konzultačné činnosti v optimalizácii prevádzky a jej začleňovaní do našich technologických riešení. Nejaké zmeny logicky nastanú aj u zákazníkov, no, samozrejme, cieľ nie je, aby museli kvôli sofistikovanejším technológiám naberať nových ľudí. Preto bude v budúcnosti časť práce konzultantov aj v usmerňovaní pracovníkov našich zákazníkov.  

Čo to znamená v praxi?

Po prvé, je potrebné s využitím automatizácie umožniť firmám, aby ich výrobné procesy fungovali a dokázali zvyšovať produktivitu. Na to potrebujú určité technické kapacity, teda techniku a riešenia, no a, samozrejme, ľudí, ktorí s nimi dokážu pracovať. Tých nie je dosť. Druhá rovina preto súvisí s tým, ako moderné technológie menia prácu v logistike. Môžu sa stať dôvodom, aby sa ľudia zaujímali o prácu v priemysle a logistike. 

Dá sa odhadnúť kedy, presnejšie, ako rýchlo sa bude vnútorná logistika automatizovať?  

Kedy, to áno. Projekty s vysokou mierou automatizácie sú už realita, firmy si ich žiadajú, rozbiehajú sa a začínajú fungovať. Ako rýchlo, to závisí od mnohých faktorov a ich vývoja v čase. Teraz zažíva priemysel aj logistika boom a musia zvyšovať objem, pričom nemajú dosť ľudí. Spolu s dostupnými finančnými zdrojmi na investície to hrá technologickým investíciám do karát. Podnikové riešenia však treba plánovať rozvážnejšie, aby mali ekonomiku aj pri menej dynamickom vývoji. 

Ako sa s využitím intralogistického riešenia dá zlepšiť návratnosť investícií (Return on Investment – ROI)? 

V každej firme na to vplýva viac faktorov, ktoré sa dokonca líšia aj medzi projektmi v tom istom podniku. Pokiaľ automatizujeme manipuláciu v činnostiach, ktoré predtým robili ľudia, tvorí základ úspory zníženie mzdových nákladov. Samozrejme, je potrebné započítať aj náklady, respektíve odpisy riešenia, no stále to je len časť obrazu. Okrem toho však technológie, v logistických a manipulačných činnostiach často automatizované, umožnia podniku lepšie využívať aj výrobné kapacity a zvýšiť kvalitu. 

Teda za okolností, že automatizovaná technika umožní zrýchliť pohyb výrobku alebo jeho komponentov medzi jednotlivými pracoviskami na linke? 

Nielen to. Aj samotné výrobné zariadenie dokáže pracovať omnoho efektívnejšie, ak má materiál alebo medzivýrobok presne vtedy, keď treba. Práve to je výhoda prepojených riešení, umožnia doslova zladiť pohyb medzivýrobku cez stroje v súlade s ich činnosťou. 

Aký bude cieľový stav, bude celkom normálne mať plne automatizovanú prevádzku?

Intralogistika určite nebude celkom automatizovaná. Prinajmenej pomalšie pôjde tento proces v menších firmách, len po istú mieru možno automatizovať vo firmách s veľmi malými výrobnými sériami či kusovou výrobou. Alebo firmy, ktoré ešte len čaká významný rast, ešte nemajú dosť veľké série, aby sa na nich plne prejavili efekty automatizácie. Ale aj to sa mení, no celý proces pôjde postupne. No najmä, nemyslím, že bude existovať niečo ako všeobecný prístup, uvidíme plnú škálu prístupov od manuálnej výroby po plne automatizovanú prevádzku. 

Bude sa teda vo väčšej miere automatizovať len intralogistika v masovej výrobe? 

Nie nevyhnutne. Už v súčasnosti je k dispozícii aj technika, s ktorou možno urobiť stopercentne automatizované riešenia aj pre typ výroby, pri ktorom rovnaký zamestnanec alebo tím sprevádza komplexnejší produkt cez celý výrobný proces alebo jeho značnú časť (one piece flow).

Rosenbach_jungheinrich_2.jpg


Znamená to, že intralogistika a v rámci nej manipulačná technika umožní nahradiť prácu ľudí nielen pri dodávkach k linke, ale natiahne sa až priamo k výrobnému zariadeniu namiesto toho, aby to, ako dosiaľ, robil operátor?

Iba to nestačí. Stroj potrebuje mať súčiastku nielen načas, ale aj na mieste a v pozícii, v ktorej s ňou dokáže najlepšie pracovať. Ak ju nemá, nemôže vyrábať, ak ju treba premiestniť, treba na to človeka a stráca sa čas. Nehovoriac o tom, že nepresné umiestnenie môže mať vplyv aj na kvalitu, napríklad pri obrábaní alebo spájaní častí výrobku v strojárstve alebo automobilovom priemysle. Toto všetko, v podobe ušetreného času alebo nákladov na prácu ľudí či opravu nepodarkov, zbiera sekundy a znižuje náklady. A tým ovplyvňuje návratnosť.  

Spolu s kolegami ste spomínali projekt s návratnosťou investície do logistického riešenia za 15 mesiacov. Dá sa to aj, ak sa kupujú nielen riadiace systémy, ale aj samotná technika?

Určite to veľmi závisí od projektu, nielen od nášho riešenia, ale aj odhodlania zákazníka meniť spôsob fungovania. Plus, pochopiteľne, aj od východiskovej situácie. Pri naozaj agresívnom prístupe k zmenám a prechode k vysokej miere nasadenia automatických technológií naozaj možno dosiahnuť návratnosť už na úrovni okolo jedného roka. No aj bežné automatizačné projekty majú návratnosť na úrovni dvoch až troch rokov, čo je vzhľadom na nemalé investície do technológií veľmi dobrý výsledok. 

Existuje nejaká iná možnosť, ako môže podnik zvýšiť návratnosť investícií, než zefektívňovanie prevádzky, teda zrýchlenie, úspora miezd a možno rast kvality?

Nemusí ísť len priamo o návratnosť. Niektoré firmy dosiahnu pri projektoch o niečo dlhšiu návratnosť, tie dva alebo tri roky, no využitie technológií im prinesie také zlepšenie využitia plôch, že napríklad nemusia stavať ďalší sklad. To je veľká úspora, ktorá vstupuje až do úrovne hospodárskeho výsledku spoločnosti. 

Sú vo zvyšovaní priepustnosti vo firmách až také veľké rezervy? 

Skôr by som povedal, že to závisí od toho, aký cieľ sa sleduje, či firma ráta s organickým rastom alebo so skokovým zvyšovaním kapacít. No niekedy sa to naozaj prelína. Ak dokážeme upraviť toky v prevádzke a manipulačné procesy tak, že rovnakým priestorom prejde omnoho väčšie množstvo či objemy produktov alebo komponentov, môže firma výrazne rásť bez ďalších investícií. 

Takže nemusí len nahrádzať ľudí?

Vtedy nie je výsledkom zníženie potreby ľudskej práce, ale výrazne vyšší výkon na rovnakej ploche. To je nielen princíp lean manažmentu, ale v mnohých krajinách veľmi dôležitý nákladový faktor. Najmä pri vysokých cenách pozemkov alebo daniach, na ktoré má prevádzková plocha nemalý vplyv.

Priemyselné továrne sú čoraz väčšie a aj intralogistika musí obsluhovať rozsiahle areály. Bude nutné preto kombinovať prístupy aj s dopravou v rámci areálov, ale mimo hál?

Princípy budú podobné, ale v rozsiahlych továrňach vidíme iné riešenia, napríklad automatické cestné vlaky. No, samozrejme, bude nutné prepájať takúto dopravu priamo s intralogistikou. Automatizácia bude určite rásť, priemysel to bude potrebovať, len ešte nie je jasné kedy. 

Akým spôsobom generujete inovácie pre nové riešenia, ale aj súčasné či budúce požiadavky z praxe?

Máme rôzne zdroje, základ je náš firemný vývoj a vlastné zlepšenia od našich zamestnancov. No, samozrejme, čerpáme aj z vonkajšieho prostredia, spolupracujeme s univerzitami aj výskumnými organizáciami, objavujú sa aj start-upy so zaujímavými nápadmi. No nie sú to len priame zdroje, niekedy ide o systémové riešenie zákazníckych požiadaviek, na ktoré hľadáme riešenie. Novinky prichádzajú aj od našich dodávateľov, najmä v oblasti podporných technológií, ktoré zdokonaľujú. Naša úloha je vyhodnotiť ich prínos a rozhodnúť, ako ich zapracovať do produktov, riešení alebo služieb pre zákazníkov. 

Rosenbach_jungheinrich_1.jpg

Člen predstavenstva spoločnosti Jungheinrich pre logistické systémy Klaus Dieter Rosenbach študoval strojárstvo na nemeckých univerzitách v Clausthale a Hannoveri, kde v rokoch 1984 až 1988 pôsobil aj vo výskume. Po krátkom pôsobení v konzultačných službách nastúpil v roku 1991 do spoločnosti Jungheinrich. Vystriedal niekoľko pozícií vo vývoji a neskôr aj vo výrobe. V roku 1999 sa stal šéfom závodu Lüneburg, od roku 2001 do roku 2007 ho riadil spolu s fabrikou Norderstedt. Členom predstavenstva Jungeheinrichu je desiaty rok, najskôr zodpovedal za technický úsek, od roku 2015 riadi oblasť logistických systémov.
 

Žiaden priestor na chyby

Žiaden priestor na chyby

Nadchnúť deti  pre vedu sa oplatí

Nadchnúť deti pre vedu sa oplatí