Čo by mohlo najviac prispieť k tomu, aby v slovenskom priemysle pribúdali vývojové centrá?

Čo by mohlo najviac prispieť k tomu, aby v slovenskom priemysle pribúdali vývojové centrá?

A Rozhodnutie domácich aj medzinárodných firiem zvýšiť pružnosť reakcie na požiadavky zákazníkov. 
B Snaha medzinárodných firiem využiť schopnosti ľudí na Slovensku aj nad rámec výroby. 
C Osobná odvaha tunajších manažérov uchádzať sa o presun vývoja na Slovensko. 
D Schopnosť a ochota vedeckých inštitúcií a vysokých škôl spolupracovať s priemyslom.
E Úprava súboru vedomosti, prípadne prístup k riešeniu problémov a absolventov vysokých škôl.
F Iné.

 

MNO_ROSINA STEFAN_04_0003.jpg

Štefan Rosina, Matador Group, prezident
A, B – Rozhodnutie domácich aj medzinárodných firiem zvýšiť pružnosť reakcie na požiadavky zákazníkov. – – – Globálne firmy treba presviedčať, aby tu budovali európske vývojové centrá. Firmy s domácim zázemím môže výrazne pozdvihnúť, ak dokážu uviesť na trh unikátny produkt z vlastného vývoja. Potom má význam im s tým pomáhať, najmä s prefinancovaním vývoja, ktorý začne prinášať výnosy v priemere po troch rokoch. Zdroje na vývoj sú však značne podvyživené. Vláda by mohla pomôcť, napríklad daňovými prázdninami na tie tri roky. Doterajšie využitie eurofondov, najmä na výskum,  ani to, ako sa ponúkajú vouchery, nefunguje. 

 

N_Brath_Embraco_Slovakia.jpg

Norbert Brath, Spinea, generálny riaditeľ
C –  Osobná odvaha tunajších manažérov uchádzať sa o presun vývoja na Slovensko. – – – Podľa mňa musia byť všetky možnosti správne namixované. Absolútny základ je však odvaha manažérov vôbec na to pomyslieť. Keď manažér nemá víziu a stratégiu, nedosiahne nič. Jednak o ňom nebudú v korporácii vedieť a navyše, ani sa nenastaví tak, že čokoľvek bude robiť, bude smerovať k tomu, aby mal vlastný vývojový tím. Preto má význam dať o sebe vedieť, sebavedomo si vývoj vypýtať a s pokorou každodenne ukazovať, že na to máte. Aj keby mali byť prvé projekty pirátske. Ďalšie body budú argumenty na ceste, ktoré pomôžu. Manažér si dokáže poradiť aj bez škôl, aj keď práve tie bývajú silný argument. Tak sa dá dostať aj korporáciu na svoju stranu – pomôcť jej a trpezlivo ísť ďalej za vyšším cieľom. To môže byť práve vlastný vývoj.  

 

MNO_LIPNICKA PETRA_0001.jpg

Petra Lipnická, Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity, predsedníčka Správnej rady
F – Iné. – – – Keby v každom z týchto bodov urobil jeden manažér firny, výskumného ústavu alebo univerzity krok v prospech veci, výsledok by bol úžasný. No myslím, že zatiaľ chýba strategická vízia, jasne definované priority a podporné mechanizmy na úrovni štátu. Navyše je potrebné zlepšiť dlhodobú strategickú spoluprácu univerzít a priemyselných podnikov a riešiť problém nedostatku talentov pre spoluprácu s firmami. V praktickej rovine si myslím, že by každej univerzite pomohlo najať manažéra s pracovnou skúsenosťou z priemyslu. Človek s takou skúsenosťou by mohol riadiť očakávania na oboch stranách tak, aby zodpovedali časovým a finančným reáliám spoločných projektov. 
 

Anton_Ondrej 1.jpg

Anton Ondrej, Kia Motors Slovakia, riaditeľ ľudských zdrojov
F – Iné. – – – Je to kombinácia viacerých spomenutých možností. Poznám prípady, keď sa domáci manažéri angažovali, no dlho nevydržali. Prinášať vývoj na Slovensko si však žiada reformu vedy a vysokých škôl vrátane systému financovania. Čína to dokázala, no má stabilný politický systém a spoločenské priority. My budeme zrejme musieť najprv vyriešiť práve túto výzvu. 
 

portret_A.Matušek.jpg

Alexander Matušek, Zväz automobilového priemyslu SR,  prezident
D – Schopnosť a ochota vedeckých  inštitúcií a vysokých škôl spolupracovať  s priemyslom. – – – Na Slovensku absentuje systém pre transfer vedecko-technických poznatkov do praxe. Štruktúra absolventov vysokých i stredných škôl nereflektuje požiadavky moderných systémov.

MNO_SZABO GABRIEL_0008.jpg

Gabriel Szabó, Slovnaft, CEO
A, D – Rozhodnutie domácich aj medzinárodných firiem zvýšiť pružnosť reakcie na požiadavky zákazníkov. – – – Na konci každého hodnotového reťazca sú požiadavky zákazníkov. Preto by mal vývoj reagovať na ich definované aj nedefinované potreby. Na to, aby v slovenskom priemysle pribudli vývojové centrá, treba okrem ochoty firiem otvárať ich aj dostatok odborníkov. Už v súčasnosti je problém nájsť mladých ľudí s technickým vzdelaním, rovnako ako skúsených expertov. Aj preto by mohli školy ešte užšie spolupracovať s priemyslom a prispieť k výchove absolventov, ako si žiada trh. Otvorenie vývojového centra posúva každý závod, každú prevádzku ďalej, v rámci nadnárodných spoločností je to aj otázka prestíže. Vo veľkých koncernoch by mal byť každý lokálny manažér hrdý na to, keď by jeho spoločnosť prevzala výskum a vývoj.

 

MNO_Lubomir SOOS.jpg

Ľubomír Šooš, SjF STU. dekan, ZSP SR, ZAP SR - viceprezident
D – Schopnosť a ochota vedeckých inštitúcií a vysokých škôl spolupracovať s priemyslom. – – – Dokonca by výsledky z spolupráce s praxou mali byť súčasťou hodnotenia a financovania vysokých škôl. Ak v súčasnosti škola robí špičkový výskum a spolupracuje s domácou alebo zahraničnou firmou na praktickej komerčnej báze, má to nulový prínos k jej hodnoteniu a financovaniu. Niektoré fakulty potom žijú v bubline karentovaných citácií, nepotrebujú priemysel ani prax a iba hltajú peniaze z rozpočtu. Priemysel si právom hovorí, že z nej nie je úžitok. Pritom aj čistý základný výskum by mal po čase vyústiť do aplikovaného výskumu a praxe.

 

Uriga_Jan.jpg

Ján Uriga PwC, konzultant pre inovácie  a strategické zmeny
A, C – Rozhodnutie domácich aj medzinárodných firiem zvýšiť pružnosť reakcie na požiadavky zákazníkov. – – – Mať vlastné vývojové centrum je taký malý lakmusový papierik takzvanej inovačnej životaschopnosti firiem. Mať laboratórium pod vlastnou strechou je úžasná príležitosť robiť veci, ktoré súvisia s prelomovými inováciami, zatiaľ čo vo fabrike musí fungovať proces neustáleho zlepšovania. Táto kombinácie dokáže rozdrviť konkurenciu. 

Inovátor nebude robot

Inovátor nebude robot

VÝVOJOVÉ CENTRUM V BIZNISE FIRMY

VÝVOJOVÉ CENTRUM V BIZNISE FIRMY