Črtá sa koniec lacných peňazí

Črtá sa koniec lacných peňazí

DOSTUPNOSŤ PEŇAZÍ PRE PODNIKY BY SA V NAJBLIŽŠÍCH MESIACOCH NEMALA ZNIŽOVAŤ. ODBORNÍCI VŠAK UPOZORŇUJÚ, ŽE NÍZKE ÚROKOVÉ MIERY SÚ DOSTUPNÉ UŽ VEĽMI DLHO. OČAKÁVAJÚ ICH RAST, HOCI NEVEDIA, KEDY A AKO RÝCHLO.

Otázku dostupnosti peňazí na prevádzku aj na investície už priemysel neriešil tak dlho, že  sa podnikoví finančníci občas zamýšľajú, či sa po desaťročí neblíži ekonomická korekcia, podobná kríze z rokov 2008 až 2010. 

Odborníci, najmä z oblasti riadenia podnikateľských a ekonomických rizík, zatiaľ odkazujú, že zatiaľ rastu trhov na koniec nevidno. Podotýkajú však, že viac než veľké čísla o raste ekonomiky a odvetví môžu byť dôležité dobré manažérske rozhodnutia. 

Vo financovaní projektov úvermi, dopĺňaní vlastnými zdrojmi, ale najmä obsahom, teda kvalitou projektov, do ktorých podniky zainvestujú. Ak aj korekcia príde, nádejajú sa, že bude menšia než naposledy a nebude mať ani natoľko silné následky. 

NIELEN O DOSTUPNÝCH ZDROJOCH
To však platí iba o financovaní. Výrazné zníženie dostupnosti peňazí na hypotekárne špekulácie totiž spustilo krízu po boome v rokoch 2006 až 2008. 

V tejto chvíli podľa Tomáša Mezírku, šéfa poisťovne pohľadávok Atradius pre Slovensko, taký výrazný rizikový faktor nevidieť. „Vnímame však množstvo menších faktorov, ktoré nepôsobia fatálne, no dokopy sa môžu zhoršiť pomerne rýchlo a pošlú ekonomiky do recesie,“ hovorí. 

Ako príklad spomína ochranárske clá, ktorými najmä USA reagujú na podobné kroky ázijských krajín a už aj Európskej únie. Odhadnúť nemožno ani priebeh a dosah vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ, dlho sa nastavovala tiež politická situácia a vláda v Nemecku. 

Popri nevídanom raste niektorých akciových trhov sa ešte čaká aj na dôsledky produktových technologických inovácií na finančných trhoch a v rámci toho sa aj priemyselné podniky intenzívne začínajú zaujímať aj o systém prepojenej evidencie informácií blockchain a jeho využitie – a aj riziká. 

Dôležitým prvkom riadenia rizík a plánovania v podnikoch však dostupnosť peňazí je. Analýzy zadlženosti slovenských podnikov ukazujú, že od polovice roka 2016 úvery a pôžičky nefinančným korporáciám na Slovensku výrazne rastú, a to dynamickejšie, ako si požičiavajú domácnosti.

Aj keď sa zvyšovaniu zadlženosti jednotlivcov vo všeobecnosti venuje omnoho viac pozornosti, na celkovom dlhu súkromného sektora na Slovensku majú, podobne ako vo väčšine krajín EÚ, väčší podiel podniky. 

Úvery nefinančným podnikom však po kríze nerástli a úverová aktivita v objemoch  zamrzla na úrovni roku 2009. 

 Zhoršenie mnohých menších faktorov môže pomerne rýchlo priniesť riziko recesie.   Tomáš Mezírka,  Atradius

Zhoršenie mnohých menších faktorov môže pomerne rýchlo priniesť riziko recesie. 
Tomáš Mezírka, Atradius

Ukazuje to analýza Všeobecnej úverovej banky (VÚB), ktorá skúmala štruktúru cudzích zdrojov a rast zadlženosti firiem na Slovensku.

V posledných dvoch rokoch však nastal obrat. Od polovice roka 2016 sa objem úverov a pôžičiek nefinančným korporáciám na Slovensku začal zvyšovať rýchlejším tempom ako domácnostiam. 

Výrazný rast úverov aj pri porovnaní s krajinami EÚ si už v Správe o finančnej stabilite z konca minulého roku všimla aj Národná banka Slovenska. Slovensko je spolu s Poľskom a Českom medzi krajinami s najvyšším rastom úverov podnikom.

ŠIRŠIE MOŽNOSTI FINANCOVANIA
Zistenia analytikov VÚB potvrdili, že úvery a pôžičky od domácich bánk tvoria len
niečo vyše 42 percent kapitálu nefinančných podnikov. Okrem úverov a pôžičiek si firmy požičiavajú zdroje aj upisovaním vlastných dlhopisov, častejšie však za hranicami. To ďalej znižuje podiel zdrojov z domácich bánk na celkovom zadlžení firiem. 

Monitorovať zadlženie firiem je preto zložitejší proces ako v prípade domácností, pri ktorých do veľkej miery stačí sledovať mesačné údaje domáceho bankového sektora. 

„Navyše, údaje o finančných záväzkoch firiem sa niekedy aj po rokoch revidujú, či už na základe dohľadania z iných zdrojov alebo metodických zmien,“ komentuje analytik VÚB banky Andrej Arady. Taká zmena sa podľa neho nedávno udiala s údajmi o vydaných dlhových cenných papieroch, ktoré sa revidovali spätne od štvrtého kvartálu 2014.

Celkový dlh podnikov podľa údajov za  tretí štvrťrok 2017 dosiahol úroveň 48,9 miliardy eur. Z toto úvery a pôžičky tvorili 42,1 miliardy a dlhopisy 6,8 miliardy eur. 
Spomedzi finančných zdrojov získaných na Slovensku tvoria úvery 62 percent z tuzemských bánk. V menšej miere ich dopĺňajú medzipodnikové pôžičky, prípadne peniaze od iných slovenských entít. Upisovaním dlhopisov na Slovensku získali firmy len malý podiel kapitálu – zhruba 1,6 miliardy eur.

Zo zahraničia čerpajú podniky celkovo vyše 36 percent svojich úverov. „Väčšina týchto úverov má zrejme charakter medzipodnikových pôžičiek, či už v rámci materských firiem alebo inak spriaznených entít,“ dopĺňa A. Arady.

VIAC ÚVEROV ZO ZAHRANIČIA
Zaujímavý je tiež pohľad na rast zadlženia podnikov za posledné tri roky. Dlh nefinančných podnikov narástol o štvrtinu, čiže zhruba o desať miliárd eur. Z toho až šesť miliárd eur dlhu pribudlo len od tretieho štvrťroku 2016.

Väčšinu tvorili zdroje zo zahraničia v sume 3,8 miliardy eur. Od domácich bánk si podniky zobrali dodatočných 1,5 miliardy eur, upisovaním dlhopisov si zvýšili cudzie zdroje financovania o ďalšiu pol miliardu eur. Podľa analytikov VÚB však najväčší podiel tvorí financovanie zo strany materských firiem. 

Nadnárodné skupiny centralizujú treasury aktivity v domovských krajinách a z voľných peňazí financujú dcérske firmy vo vlastnej réžii. Dokonca tak postupne refinancujú ich úvery pôvodne čerpané z bánk. 

V roku 2016 sa Slovensko radilo na šieste miesto v EÚ v pomere úverov podnikov k HDP. Úroveň 49 percent je však výrazne pod priemerom Únie, ktorý dosahuje 65 percent. 

V Maďarsku predstavuje podiel dlhov 55 percent HDP, v Nemecku 70 percent a vo Švédsku tvoria úvery podnikom asi 85 percent ročného HDP krajiny. V štátoch Beneluxu sú dokonca vyššie, než je výkonnosť ekonomiky.

 Väčšina úverov a pôžičiek, ktoré podniky čerpajú zo zahraničia, má zrejme charakter medzipodnikových pôžičiek v rámci materských skupín.  Andrej Arady,  VÚB Banka

Väčšina úverov a pôžičiek, ktoré podniky čerpajú zo zahraničia, má zrejme charakter medzipodnikových pôžičiek v rámci materských skupín.
Andrej Arady, VÚB Banka

IDEÁL NEEXISTUJE
Výrazne vyššie sa zadlženie podnikov na Slovensku nemalo podľa odhadov dostať ani za celý rok 2017 pri očakávanom raste na 52 percent HDP. 

Ak sa však počítajú aj dlhopisy, celkové zadlženie nefinančných podnikov je vyššie a blíži sa k dvom tretinám HDP. Mierne rastie aj pomer dlhu k aktívam podnikov, pretože popri úveroch firmy zvyšujú aj celkový objem aktív. 

Menej priaznivo vyzerá situácia slovenských firiem v porovnaní externých dlhov podnikov voči ich vlastným zdrojom. Tento pomer vzrástol na takmer sto percent, čo je viac než vo väčšine štátov EÚ. Priemer Únie je 64 percent, v okolí je na tom najlepšie Maďarsko, kde dlhy dosahujú rovnú polovicu vlastného kapitálu. 

Situácia sa zásadne zmenila za posledných päť rokov. Okolo roku 2008 mali slovenské podniky pomer cudzích zdrojov k vlastným na zhruba polovičnej úrovni a jeden z najnižších bol aj tesne po kríze. 

Podľa A. Aradyho rástol po roku 2013 najmä ako výsledok zmien v štruktúre financovania veľkých energetických hráčov. Vyššie dlhy nemusia podľa analytikov VÚB samy osebe zhoršovať finančnú pozície podnikov. Historicky nízke úrokové sadzby úverov totiž motivujú podniky presúvať financovanie práve smerom k pôžičkám. 

Dôležitý je aj prístup v kľúčových odvetviach. V automobilovom priemysle, ktorý je na Slovensku nosným odvetvím, sa podľa nich považuje za zdravý aj dvojnásobný podiel dlhu voči kapitálu. Na druhej strane,  firmy v krajinách s podobným významom priemyslu, ako je Česko či Nemecko, držia relatívne zadlženie voči vlastným zdrojom aj naďalej nízko. 

graf.png

DOSTUPNÝ AJ RIZIKOVÝ KAPITÁL
Faktom však je, že firemný sektor očakáva naďalej slušnú dostupnosť kapitálu., a to nielen z bankových zdrojov. Index dôvery investorov a výhľad v oblasti rizikového kapitálu (private equity) sú v strednej Európe na vzostupe. 

Potvrdil to najnovší prieskum konzultačnej spoločnosti Deloitte. Pozitívne očakávania majú investori aj v návratnosti investícií, dokonca netaja chuť investovať do nákupu podielov vo firmách v strednej Európe aj viac než dosiaľ.

Chuť inštitucionálnych investorov vkladať kapitál do firiem v regióne tiež podporujú aj dostupné finančné zdroje. Podľa vývoja na trhu očakáva 36 percent respondentov prieskumu Deloitte rast investícií. To je najviac za vyše dekádu. Veľkosť a počet private equity investícií 
v strednej Európe limituje dlhodobo nielen veľkosť  ekonomík. V nej sú pre investorov najatraktívnejšie Poľsko, Rumunsko a Česka republika. Kapitáloví investori tradične hľadajú aj v menších krajinách regiónu, no tam ich často obmedzuje nedostatok investičných cieľov. 

V menších krajinách, ktoré len pred necelými tridsiatimi rokmi zažili zmenu politického a tým aj ekonomického systému, totiž zaujímavé privátne vlastnené firmy vznikajú rôznym tempom. 
Väčšie štáty alebo krajiny s historicky vyššou náklonnosťou k podnikaniu, historicky silnými značkami s vlastnými produktmi a fungujúcimi burzami lákajú aj private eqity investície dlhodobo. 

Vzhľadom na neveľmi vydarené pokusy vytvoriť vrstvu lokálnych kapitalistov, aké zažilo Slovensko najmä v 90. rokoch, vznikol historicky len limitovaný počet zaujímavých investičných cieľov. 

Pokiaľ takéto firmy zvládli generačné výmeny, fungujú naďalej s pôvodnými vlastníkmi. Niektoré prevzali lokálne finančné skupiny, ďalšie sa stali súčasťou nadnárodných priemyselných skupín. 

Tradičný rizikový kapitál typu private equity zatiaľ na Slovensku nachádzal príležitosti len zriedka. Jeden z dôvodov je aj takmer neexistujúca burza. To znižuje napríklad možnosť exitu investora formou uvedenia akcií na burzu (Initial Public Offering – IPO). 

Hŕstka firiem na Slovensku, ktorých sa IPO dotklo aspoň cez regionálne skupiny, má akcie obvykle na burzách v susedných krajinách, najmä vo Varšave a v Prahe. Aj vstup silných hráčov sa obvykle udial buď formou privatizácie priamym predajom – v prvej vlne, alebo následným preberaním vplyvu inými firmami z odvetvia. 

Rozvoj niektorých odvetví a dostupnosť kapitálu však dávajú investorom nové šance. „Tak ako v celom regióne, aj na Slovensku je aktivita investorov vysoká. Vidia rast v regióne a veria, že bude pokračovať aj v budúcnosti. 

Pozitívne očakávania investorov prevládajú aj v návratnosti investícií,“ uzatvára riaditeľka oddelenia transakčného poradenstva slovenskej pobočky Deloitte Ivana Lorencovičová.
 

Rýchlosť má pri platbách cenu

Rýchlosť má pri platbách cenu

Inkasu pohľadávok nepomáha nádej, ale ostražitosť

Inkasu pohľadávok nepomáha nádej, ale ostražitosť