TECHNOLOGICKÝ POKROK MENÍ  PRIEMYSLE NIELEN PRODUKTY, ALE V KOMBINÁCII S DOBROU OBCHODNOU STRATÉGIOU AJ PODNIKATEĽSKÉ MODELY.

TECHNOLOGICKÝ POKROK MENÍ PRIEMYSLE NIELEN PRODUKTY, ALE V KOMBINÁCII S DOBROU OBCHODNOU STRATÉGIOU AJ PODNIKATEĽSKÉ MODELY.

 Dizajn, vývoj, konštrukcia kombinácii s priemyselnou automatizáciou posúva ziskovoť biznisu.   Martin Kele   Matador Holding   

Dizajn, vývoj, konštrukcia kombinácii s priemyselnou automatizáciou posúva ziskovoť biznisu. 
Martin Kele Matador Holding
 

Nové technológie sú natoľko zaujímavé, že firmy môžu pri vývoji zabudnúť na biznis model, ktorý z ich využitia urobí hodnotný a najmä ziskový produkt. Preto sa dôležitou otázkou stáva, ktoré odvetvie a najmä pre akých zákazníkov využije novinku. „V niektorých prípadoch je dokonca výhodnejšie využiť staršiu technológiu, ktorá prinesie firme viac, ak sa spojí s dobrou obchodnou stratégiou,“ píše v Harvard Business Review Juan Pablo Vazquez Sampere, profesor barcelonskej EADA Business School. 

MODERNÉ TECHNOLÓGIE ZAJTRAJŠKA AJ MINULOSTI

Typický príklad technológií, ktoré by mali intenzívne vstúpiť aj do priemyslu, je virtuálna realita. V spotrebnej elektronike sa používa už od roku 2015 a jej popularita stúpa. Z úrovne okolo sedem miliárd dolárov v roku 2017 by mal globálny biznis s touto technológiou do roku 2021 stúpnuť na desaťnásobok, odhadujú analytici konzultačnej spoločnosti Greenlight Insights. Rast určite neprinesie len záujem fanúšikov počítačových hier. Vytváranie atraktívneho obsahu pre zmysly človeka blízkeho hre už vytvorilo pojem gamifikácia. Ten sa začína presadzovať nielen v terapeutických činnostiach, ale aj v digitálnom marketingu a môže sa dostať aj priamo do fabrík ako užitočný nástroj pri vzdelávaní, tréningu pracovných činností či testovaní bezpečnosti pracovných postupov. 

Informačno-komunikačné technológie, ktoré sa čoraz viac prepájajú tak so zberom dát cez najrôznejšie spôsoby snímania, ako aj s formami informovania človeka, ale aj interakcie, vo veľkom menia dopravu. Až do takej miery, že sa priemyselné odvetvia, ktoré vyrábajú dopravné prostriedky, prepájajú s technologickými firmami a ich produkt sa mení na službu s názvom mobilita. 

Zaujímavé sú aj jej odnože, najviac zatiaľ tá, ktorá rieši elektrické pohony a zmenila už aj viaceré závody v slovenskom priemysle. Po známejšom prípade japonského Panasonicu, ktorý sa prepracoval z produkcie spotrebnej elektroniky cez automobilové audio komponenty až k dielcom pre elektromobilitu. Závod v Trstenej s prevádzkou v Starej Ľubovni vyrába súčiastky pre systém riadenia spotreby elektrickej energie v autách a s novými zákazkami avizuje zvyšovanie kapacít. 

D80_9992.JPG

Od výroby jednoduchých káblových zväzkov do áut sa k sofistikovanejšej výrobe a vývoju posunuli aj tunajšie prevádzky nemeckého Leoni. Popri kábloch pre zložité technologické zariadenia z rôznych oblastí už dodávajú aj špeciálne káblové zväzky pre elektrické a hybridné pohony a púšťajú sa do prípravy projektov v autonómnej mobilite. 

Technológie ako 3D tlač, virtuálna realita, elektromobilita a autonómne riadenie menia aj tradičné odvetvia.

Požiadavky nových technológií však nemusia plniť len iné nové technológie, upozorňuje J. Sampere. Ako príklad uvádza obrovský rast dopytu po spôsoboch bezpečného uchovania dát, ktorý logicky generuje využitie digitálnych technológií. „Obvykle musia byť skvele dosažiteľné a na to slúžia elektronické dátové sklady. Ale treba ich zachovať aj vo forme, ktorá nezávisí od technológie, no vydrží dlho,“ dodáva. Tak podľa neho vznikol nápad nórskej technologickej firmy Piql využiť skoro pol druha storočia starú technológiu celuloidového svetlocitlivého filmu. Na jeho modernú verziu sa v technicky dosiahnuteľnej forme ukladajú dáta, ktoré môžu pri správnom uchovaní vydržať až stovky rokov. Pretože aj také požiadavky majú firmy a napríklad náklady na konverziu dátových skladísk pri zmene technológie môžu byť podľa J. Sampereho dobrý dôvod.


AUTOMATY NIELEN PRE MOBILITU

Zmeny vo vývoji odvetví menia už aj slovenské podniky. Typický príklad firmy aktívnej v novom odvetví mobility je skupina Matador. Za vyše desaťročie transformovala svoj biznis od výroby pneumatík na vývoj a výrobu štruktúrnych dielcov automobilových karosérií a dodávky pre výrobu iných dopravných prostriedkov. 

V kombinácii s priemyselnou automatizáciou sa posúva k pozícii komplexného dodávateľa pre odvetvie mobility. Základný dôvod je podľa generálneho riaditeľa Matador Holdingu Martina Keleho ekonomický: keďže pri sériovej výrobe pre automobilky sa pracuje s pomerne nízkymi maržami, Matador sa nechce spoliehať iba na tento biznis.

Aby ho zefektívnila, spojila skupina svoj automobilový biznis s globálnou skupinou Sodecia. Partnerstvo bude mať podobu spoločného podniku Matador Automotive Vráble a portugalskej Sodecia Automotive Europe. Finančný vklad, ktorý okrem akvizície akcií Portugalci prinesú do firmy, pomôže spoločnosti pri ďalšom rozvoji. Prepojenie s hráčom, ako je Sodecia, umožní podniku rozšíriť dodávateľské aktivity pre automobilky na globálnu úroveň. To môže vzhľadom na stratégiu automobiliek, ktoré využívajú pre modely platformové dielce pre všetky trhy sveta, znamenať silný rastový impulz. 

Naopak, omnoho viac sa pozornosť skupiny orientuje na dizajnérske, vývojové a konštrukčné aktivity. Tie kombinuje česká dizajnérsko– konštrukčná firma Aufeer Design a strojársko-automatizačné firmy holdingu v Dubnici nad Váhom. Plán skupiny dokázať doslova „postaviť“ pre výrobcov auto, má priniesť výrobu prototypov v prepojení s českou rodinnou firmou Hoffmann Kovovýroba. A medzi jeho zákazníkmi sa objavujú firmy zo stále nových oblastí dopravy a budúcej mobility. Okrem dizajnu električiek, ktoré už v niektorých mestách jazdia, sa objavuje klientela z výroby železničných vozidiel aj lietadiel. 

N01_3816.jpg

Rovnako intenzívne pracuje Matador v oblasti automatizácie priemyselných procesov. Nielen že to pýtajú nemecké automobilky, ktoré sú dôležitý zákazník. Práve nemecký automobilový priemysel je lídrom v nasadení prvkov Industry 4.0, čo umožňuje zvyšovať efektivitu a tempo výroby. Nový závod Matador Automotive v Nitre bude inteligentná fabrika – a je dôležitý zákazník automatizačnej odnože Matadoru. 

AUTOFABRIKA TLAČÍ BICYKLE 

Trvalé miesto medzi technológiami, ktoré menia priemysel, má už dlhší čas aj trojdimenzionálna (3D) tlač. Tá už reálne mení aj závody v slovenskom priemysle. V stupavskej nástrojárni nemeckej skupiny Volkswagen funguje už vyše pol roka unikátna 3D tlačiareň, ktorá tlačí z kovu, presnejšie z hliníkovej zliatiny. Pri tlači používa hliníkový prášok. Podobné existovali v čase jej ostrého spustenia tri – okrem v Stupave ešte v ďalšej automobilke - BMW - a u výrobcu lietadiel Boeing.

Zariadenie vyrába podľa digitálnej predlohy z projekčného programu CAD dielce do veľkosti 80 krát 40 krát 50 centimetrov. Technológia selektívneho laserového tavenia (Selective Laser Melting - SLM) používa na natavovanie kovového prášku laserový lúč. 

Drvivá väčšina produkcie stupavskej 3D tlače je určená nielen pre neďalekú fabriku Volkswagen Slovakia, vyrába aj pre koncernové závody na celom svete. Dodáva im prototypové a malosériové dielce, komponenty, ako aj nástroje a prípravky do výroby. Práve pre takéto produkty sa hodia prednosti tejto technológie – najmä flexibilita pri úpravách a takmer neobmedzené možnosti individualizácie produktov, konštrukčne aj vizuálne. Okrem využitia inovatívnej technológie na svoje účely Volkswagen z času na čas spolupracuje aj s externými zákazníkmi na inovatívnych technologicky náročných riešeniach. 

Takéto „vybočenie“ z výrobnej náplne je aj výroba špeciálneho bicyklového rámu pre slovenskú firmu Kinazo Design. Tá využila unikátnú hliníkovú konštrukciu pre prémiový horský elektrický bicykel, ktorý je prvý svojho druhu na svete. Kombináciu úžitkových vlastností s požiadavkami pretekov enduro má podľa zadania kombinovať s absolútnou indvidualizáciou, teda výrobou bicykla presne v rozmeroch, ktoré vyhovujú zákazníkovi. 

D80_0020.JPG
Udržateľné produkty  sa menia na nový štandard

Udržateľné produkty sa menia na nový štandard

Prezidentom ZAP SR sa stal Alexander Matušek

Prezidentom ZAP SR sa stal Alexander Matušek