Softvér umožňuje efektívne kopírovať kvalitu

Softvér umožňuje efektívne kopírovať kvalitu

DIGITÁLNE NÁSTROJE UMOŽŇUJÚ PODNIKOM VYHOVIEŤ ZÁKAZNÍKOM A SKRÁTIŤ PRECHOD NA MODIFIKOVANÝ ALEBO NOVÝ VÝROBOK OD DIZAJNU CEZ VÝVOJ AŽ PO NASTAVENIE STROJOV A ŠKOLENIE ĽUDÍ.

Nie je to veľmi dávno, keď v prostredí výrobných hál nebývalo bežné internetové pripojenie, nanajvýš lokálna počítačová sieť. Online prepojené prevádzky však aj tradičnej priemyselnej výrobe ponúkajú nové možnosti. Firmy jedna za druhou prechádzajú na digitálne riadenie životného cyklu výrobkov. V prostredí špecializovaných softvérov beží vývoj produktov, simuluje sa ich výroba a nastavujú sa všetky parametre liniek tak, aby priamo nadväzovali na manažérske nástroje, plné dát o výrobkoch.

Dodávatelia digitálnych inžinierskych nástrojov umožňujú zaoberať sa v ich programoch rôznymi detailmi výroby. Sú to aj natoľko drobné detaily, ako je moment na utiahnutie každej skrutky na produkte, manuál pre montáž dielca alebo inštruktážne video, ktorým možno podporiť ergonómiu náradia. Veľká časť z toho však už je v ponuke vrátane plánovania rozloženia strojov či harmonogramu údržby. Má sa ešte čo meniť?

Má, pretože väčšina nástrojov funguje, obrazne povedané, v statickej podobe. Zásadnou výhodou vyššieho množstva softvérových nastavení je však možnosť meniť spôsob, akým zariadenia fungujú, prípadne do istej miery aj ich rozloženie či poradie, aj počas výroby. To výrazne zvyšuje šance firiem vyhovieť nárokom zákazníkov z mnohých oblastí a odvetví, ktorí si žiadajú čoraz viac modifikácií produktu. A teda zmien vo výrobe. Preto musia výrobcovia upravovať nielen výrobné plány či nastavenia strojov, ale zvyšovať aj pružnosť dodávateľského reťazca.

VIAC NEŽ INFORMÁCIE

Možnosti digitálneho riadenia výroby s využitím virtuálneho zobrazenia reálnych strojov, systémov a výrobných procesov umožňujú prepájať rôzne časti životného cyklu výrobku za pomoci stále nových softvérových nástrojov. Najväčší rozdiel v porovnaní s doterajším využívaním digitálnych dát vo výrobnom priemysle spočíva v tom, že ich účel presahuje informačnú funkciu. Obojsmerný tok dát medzi linkami a riadiacimi systémami už funguje ako funkčný nástroj na zmeny nastavení strojov aj ich fungovania v rámci výrobných hál a mieri k prepojeniam dodávateľského reťazca.

Podniky tak získavajú možnosť meniť nastavenia výrobných strojov a ďalších zariadení nielen pri zásadných zmenách, akými tradične bývalo zavádzanie nového produktu do výroby. Nezriedka s nutnosťou zastaviť výrobu a prestavať časť výrobnej haly alebo aspoň haly. To sa výrazne mení. Príkladom z technologicky náročnej strojárskej výroby je postup, ktorý už nejaký čas zvyšuje konkurencieschopnosť slovenských závodov koncernu Schaeffler.

Náročné požiadavky jeho odberateľov tlačia výrobcu ložísk a ďalších strojárskych výrobkov do skracovania prechodov medzi koncom výroby jedného produktu a štartom ďalšieho. Na jednom z minuloročných podujatí Industry4UM predstavil nový prístup šéf priemyselného inžinierstva Schaeffler Kysuce Tomáš Korchán. Inžinieri musia často naplánovať sťahovanie stroja tak, aby mohol o pár hodín fungovať v inak zostavenej linke. Aby firma obmedzila prestoje, ktoré môžu pri presunoch vzniknúť, ak sa presunu stroja postaví do cesty stavebný prvok či časť inej linky. Pilotný projekt sa preto zameral na možnosť naplánovať presun digitálne. Pracoval s 3D skenovaním a modelovaním presunov strojov vo virtuálnom prostredí.

Využitie výrobných a pomocných zariadení, ktoré počítajú s modulárnym preskupovaním, umožňuje v kombinácii s prípravou výroby cez digitálne nástroje meniť dizajn výrobných procesov pomerne zásadne. Možno tak presmerovať materiálové toky, vopred nastaviť efektívny prísun materiálu a súčiastok k strojom, ale aj pripraviť flexibilnú úpravu pracovných postupov pre pracovníkov na linke. Či prípravou manuálov na zrýchlené preškolenia alebo aj tréningy s využitím ďalšej modernej techniky. Napríklad nácvik nových úkonov s využitím tréningového centra, ktoré zobrazuje fungovanie linky vo virtuálnej realite.

PRODUKTY V POHYBE

Riešenia v rozšírenej či vo virtuálnej realite však nie sú jedinou novinkou, ktorá akoby prepájala priemyselnú výrobu so svetom počítačových hier. Do značnej miery sa mení aj postup automatizácie výrobných procesov. Pričom v tomto význame nejde o automatizáciu ako inštaláciu robotov, dopravníkov či samočinných intralogistických vozíkov, ale spôsoby, akými môžu riadiace systémy meniť fungovanie výroby bez zásahu človeka, na základe výpočtov a vlastných rozhodovacích algoritmov.

Tie vlastne fungujú na podobných princípov ako automatizácia fyzických činností – na základe dát a s využitím výpočtovej kapacity dokážu nastaviť výrobné zariadenia do módu fungovania na základe prognóz, ktoré si dokázali pripraviť samy. To znamená, že automatizujú do nejakej miery opakovateľné rozhodovacie procesy.

Ako dátová základňa im okrem meraní fyzikálnych parametrov fungovania strojov a objemových ukazovateľov prevádzky – napríklad počtu vyrobených produktov – pomáhajú aj ďalšie moderné technológie. Napríklad rozšírená realita umožňuje zintenzívniť prepojenie medzi technológiami a ich obsluhou pracovníkmi firmy. Pred časom sa začal používať v automobilovom priemysle a niektorých elektrotechnických firmách a pomerne rýchlo sa rozširuje napríklad do výroby medicínskej techniky či strojárstva.

NEODDEĽOVAŤ IT

Pružnosť reakcií na zmeny, ktoré si žiada trh, umožňuje aj technológia, v ktorej prúdy informácií z výroby a aj do jej liniek bežia – cloud. Na rozdiel od bežných komunikačných sietí umožňuje posúvať výrazne väčšie objemy dát rýchlejšie – a zároveň ich v prípade potreby inštalovať plošne, hoci aj na všetky stroje vo výrobnej hale alebo vo fabrike. To je, mimochodom, výhoda, ktorá sa s rastúcou prepojenosťou výrobných kapacít cez internet môže hodiť aj z hľadiska zabezpečenia voči kybernetickým hrozbám.

obrazok2.png

Celkovo však prepojenie stoviek strojov a inej techniky v závodoch cez cloud umožňuje vytvárať omnoho flexibilnejšie štruktúry v usporiadaní liniek, než na aké bol priemysel zvyknutý. Podnik tak zároveň môže reagovať na požiadavky zákazníkov, či sa týkajú rozsahu výroby alebo nejakej vlastnosti produktu.

Aby to celé fungovalo, potrebuje organizačná štruktúra priemyselných podnikov dôležitú úpravu. Jej základom je tesné prepojenie firemných IT oddelení s inými časťami podniku, upozorňuje magazín Harvard Business Review (HBR). Nielen kvôli technickej starostlivosti o fungovanie softvéru a celej info-komunikačnej infraštruktúry vo firme. Je to aj preto, že uvádzanie mnohých zmien vo výrobe do praxe bude mať čoraz častejšie podobu úprav či dokonca preprogramovania softvéru.

Nie je to ľahká úloha, pretože IT oddelenia sú v mnohých firmách vnímame vyslovene ako servisná podpora, ktorá na rozdiel napríklad od priemyselných inžinierov vo výrobných podnikoch nemá priamy dosah na podobu produktu firmy. To sa však mení. Zmeny v riadení výroby a celej prevádzky s využitím softvérových nástrojov sú len jedna oblasť. Ďalšia je fakt, že súčasťou mnohých priemyselných produktov sa priamo stáva softvér ako ich operačný systém, ale aj ako spôsob ich zapojenia do rôznych inteligentných zoskupení.

Kolegov z IT tak budú to práce čoraz viac zapájať rovnako produktoví vývojári, ako aj inžinieri, ktorí majú na starosti procesy. „Zmeny v organizácii sa už dejú a IT prestáva mať podobu nákladového centra a jeho členovia sú prizývaní k mnohým zásadným stretnutiam a rozhodnutiam,“ cituje HBR šéfa cloudovej platformy vzdelávacej firmy Pearson Chrisa Jacksona.

Ten vymenúva spôsoby, akým môžu IT odborníci pomôcť pri vývoji produktov. Ide napríklad o určenie spôsobov, ako zbierať, spracovať a analyzovať dáta či od zákazníkov alebo z prevádzky. Zároveň pomáhajú nastavovať aj opačný tok funkčných dát – pre riadenie výroby, teda pri replikácii rozhodnutí do bežnej praxe na linkách.

DOPLNENÉ SLUŽBY

Keďže sa ponuka mnohých firiem čoraz viac orientuje nielen na dodanie konkrétneho produktu, ale na všetko, čo s ním zákazník robí a aké s tým má skúsenosti, stávajú sa softvérové nástroje dôležitou súčasťou produktu. Ako na portáli Smartindustry.com upozorňuje viceprezident softvérovej spoločnosti Propel Miguel Tam, ide o spôsob, akým môžu firmy nahradiť v centre svojej pozornosti produkt zákazníkom.

„Pretože skúsenosť zákazníka s firmou sa môže začať napríklad tak, že si na internete hľadá informácie z oblasti, v ktorej firma podniká, a dostane sa k jej online prezentácii. Už vtedy existuje šanca, ako mu predstaviť, čo firma ponúka, a ako mu jej riešenie pomôže. To platí tak o hlavnom produkte, ako aj o doplnkových službách, dodáva M. Tam.

Vysvetľuje to na príklade bežného, no komplexného produktu, akým je smartfón. „Pre výrobcu mobilov je dôležitý nielen dizajn a funkcie, aké má model recenzie či ako ho zabalí. Musí sa starať aj o to, ako na ňom fungujú aplikácie od množstva tretích strán – pretože podľa toho majú zákazníci pocit, že sú s telefónom spokojní,“ komentuje.

Nehovoriac o tom, že prepojené fungovanie dáva výrobcom úplne novú možnosť získavania informácií o zákazníkovi – cez online monitoring fungovania zariadenia. Môžu nechať zákazníka riadene nahliadnuť do fungovania, no najmä ponúkať mu služby a pomáhať mu, pretože vedia, že sa mu to zíde.

Príkladom môže byť situácia, ak dodávateľ technológie alebo riešenia pre továreň zistí, že produkt potrebuje servisný zásah. „Stáva sa, že cez monitorovanie prevádzky zistíme, že niektorému kusu techniky môže hroziť porucha alebo obmedzenie funkcie alebo sa napríklad stala nehoda. Sami ho upozorníme, čo sa deje a že mu posielame servisného pracovníka, aby urobil, čo treba, a zákazníkovi nehrozilo prerušenie prevádzky,“ hovorí riaditeľ slovenského zastúpenia výrobcu intralogistických riešení Jungheinrich Martin Urban.

stlpcek.png
Zladenú zostavu  technológií pocítia aj zisky

Zladenú zostavu technológií pocítia aj zisky

Prečo hovoriť o interakcii priemyslu budúcnosti s mestom

Prečo hovoriť o interakcii priemyslu budúcnosti s mestom