Priemyselná scéna je fungujúce dedičstvo

Priemyselná scéna je fungujúce dedičstvo

NAJVÄČŠIA ZMENA POČAS STO ROKOV OD VZNIKU ČESKOSLOVENSKA BOL ROZVOJ PRIEMYSLU NA SLOVENSKU. NAJSKÔR PRESUNMI Z ČESKA, POTOM PRI VZNIKU TOVÁRNÍ OSTBLOKU A OD 90. ROKOV NA MEDZINÁRODNÝCH TRHOCH.

Slovensko bolo v čase vzniku Československa v roku 1918 prevažne agrárnou krajinou. V priemysle v tom čase pracovalo len okolo 18 percent aktívneho obyvateľstva, v poľnohospodárstve tri pätiny. Na porovnanie, v česko-moravskej časti nového štátu robilo 40 percent ľudí v priemysle a len 30 percent v poľnohospodárstve.

Na Slovensku pritom priemysel bol, vznikol najmä v druhej polovici 19. storočia. Zameriaval sa však najmä na prvovýrobu. Na Gemeri sa ťažili a spracovávali kovy, najmä železná ruda. Silný bol drevársky a potravinársky priemysel na Liptove. Podniky v technicky náročnejších odvetviach tých čias, napríklad v textilnom či strojárskom priemysle, na Slovensku takmer neboli.

POVOJNOVÉ TURBULENCIE

Hospodárstvo Slovenska prešlo v medzivojnovom období niekoľkými vzostupmi aj pádmi. Tesne po skončení 1. svetovej vojny, v rokoch 1918 až 1920, nastala v novej Československej republike konsolidácia hospodárstva. Vláda sa snažila zákonmi a reguláciou usmerňovať vývoj ekonomiky v dvoch nerovnomerne vyspelých

častiach republiky. Ekonomika sa spamätávala z vojny, straty trhov a zásobovacej krízy. Ešte do polovice roku 1919 sa na Slovensku bojovalo s Maďarskom a neboli garantované ani hranice.

V rokoch 1921 až 1924 nastúpila politika voľného trhu, v ktorej slovenské podniky nedokázali konkurovať vyspelejším českým firmám. Po roku 1921 množstvo podnikov skrachovalo alebo ich presťahovali do Česka. „Na Slovensku sa konjunktúra prejavovala slabo a oneskorene. Až do roku 1926 prevažovala dezindustrializácia nad novom výrobou,“ uvádza Václav Průcha, známy český historik v knihe Hospodářské a sociální dějiny Československa 1918 – 1992.

V tom období zaniklo na Slovensku 167 priemyselných závodov. Dobová tlač to komentovala ako „odbúravanie slovenského priemyslu“, no v skutočnosti išlo o premenu hospodárstva a jeho prispôsobenie podmienkam novej republiky. Najviac sa krachy závodov prejavili na strednom Slovensku, kde zanikli najmä zastarané podniky ťažkého priemyslu, najmä železiarske. Tie stratili tradičné trhy v Maďarsku a nezískali nové v Česku. V roku 1922 skrachovali Železiarne v Krompachoch. To znamenalo Vo výrobe špeciálnej techniky pre armádu vzniklo prepojenie českého a slovenského priemyslu, ktoré pretrvalo až do súčasnosti. Viaceré podniky na Považí, ale aj niekoľko fabrík na strednom a východnom Slovensku sa stali súčasťou skupiny MSM Group. Tá zastrešuje slovenský biznis holdingu Czechoslovak Group, ktorý vytvoril český priemyselník Jaroslav Strnad. Jeho skupina má aj iné prepojenia so slovenským priemyslom, najtesnejšie so skupinou Optifin Group, aktívnou najmä vo výrobe pre železničnú dopravu.

Okrem zbrojoviek vznikla v roku 1934 aj továreň na výrobu umelého hodvábu, ktorú postavila firma Baťa v Batizovciach pod Tatrami. Okolo továrne vznikla osada, z ktorej vyrástlo mesto Svit. Cez vojnu sa tam presťahovala aj výroba celofánu, fólií a pančúch. Chemický priemysel v meste existuje dodnes okolo spoločnosti Chemosvit.

Rozvoj priemyslu a elektrifikácia vyvolali aj rozvoj stavebníctva. Hospodársky rozmach pribrzdil až postupný rozpad Československa v rokoch 1938 až 1939.

VOJNOVÁ KONJUNKTÚRA

Po vzniku slovenského štátu v marci 1939 prišiel napriek začiatku 2. svetovej vojny ďalší rozvoj ekonomiky. Slovensko sa hospodársky viac-menej povinne nadviazalo na nacistické Nemecko. Opäť z toho profitovali najmä strojárne a zbrojovky na Považí. Pre obchodný režim takzvaného klíringového styku však tunajšie závody trpeli meškajúcimi platbami.

Vojnová konjunktúra trvala iba krátko. Keď v roku 1942 začalo Nemecko vojnu prehrávať, objednávky zbraní síce rástli, ale platby stále chýbali. Od roku 1944 sa už na Slovensku bojovalo. S tým súviselo zastavenie či prerušenie výroby vo viacerých závodoch. Niektoré fabriky boli zničené. Bombardovanie zničilo jednu z prvých tovární chemického priemyslu – bratislavskú rafinériu Apollo. Nezabránilo však tomu, aby na jej technické základy nenadviazala moderná rafinéria Slovnaft.

pohromu pre okolité železorudné bane. Na Spiši dokonca vypukli sociálne nepokoje, vznikli prvé hladové doliny. Robotníci zo zaniknutých tovární sa vracali do dedín, kde nenašli prácu. To prinieslo novú vlnu vysťahovalectva.

BAZ_03-cb.jpg

KRÁTKY RAST

Po vyčistení trhu zažilo Slovensko v rokoch 1924 až 1929 hospodársky rast. Prejavil sa však pomaly a iba v niektorých oblastiach priemyslu. Oživenie hospodárstva súviselo so zlepšenými možnosťami vývozu do zahraničia. Vznikli napríklad nové cukrovary na južnom Slovensku.

Silný bol najmä papierenský, drevársky či kožiarsky priemysel na strednom Slovensku. V Bošanoch bola napríklad najväčšia garbiareň v strednej Európe, ktorú neskôr kúpil Tomáš Baťa. O niečo neskôr založil obuvnícky priemysel na Ponitrí, okolo jeho fabriky vyrástlo mesto Baťovany, neskôr premenované na Partizánske. Kožiarske firmy boli v Liptovskom Mikuláši. V Slavošovciach, Harmanci či Ružomberku fungovali papierne už od začiatku 19. storočia. Krízu prežili aj Železiarne v Podbrezovej.

KRÍZA A SŤAHOVANIE PRIEMYSLU NA SLOVENSKO

Na začiatku 30. rokov Slovensko pocítilo dosahy svetovej hospodárskej krízy. Ako prvé sa prejavili v poľnohospodárstve a odvetví výroby textilu. Trpeli aj ostatné odvetvia priemyslu. Export sa utlmil, vzrástla nezamestnanosť a podniky opäť krachovali alebo boli zachraňované štátom.

Oživenie slovenského hospodárstva prichádzalo pomaly až v druhej polovici 30. rokov. Paradoxne mu pomohla aj hrozba napadnutia ČSR fašistickým Nemeckom. Politici aj ekonómovia si uvedomili, že Slovensko má nielen strategicko-vojenský význam, ale môže slúžiť aj ako zázemie pre priemysel v českom pohraničí, ohrozený Nemeckom. Armáda pýtala výstavbu ciest a železníc a aj ďalších závodov na výrobu zbraní.

V tom čase vznikli aj zbrojovky na Považí. Továreň v Dubnici na Váhom vznikla v roku 1937 ako pobočka Škody Plzeň a vyrábala delostrelecké zbrane. Počas vojny sa v podniku vyrábali delá a munícia pre Nemecko, aj preto bola fabrika v roku 1944 zničená náletom. V povojnovom období podnik vyrábal širokú paletu civilných zariadení a strojov, ale veľkú časť výroby tvorili stále zbrane, známe sú najmä veže pre bojové vozidlá pechoty. Výroba pretrvala v skupine DMD a jej nasledovníkoch.

Vo výrobe špeciálnej techniky pre armádu vzniklo prepojenie českého a slovenského priemyslu, ktoré pretrvalo až do súčasnosti. Viaceré podniky na Považí, ale aj niekoľko fabrík na strednom a východnom Slovensku sa stali súčasťou skupiny MSM Group. Tá zastrešuje slovenský biznis holdingu Czechoslovak Group, ktorý vytvoril český priemyselník Jaroslav Strnad. Jeho skupina má aj iné prepojenia so slovenským priemyslom, najtesnejšie so skupinou Optifin Group, aktívnou najmä vo výrobe pre železničnú dopravu.

Okrem zbrojoviek vznikla v roku 1934 aj továreň na výrobu umelého hodvábu, ktorú postavila firma Baťa v Batizovciach pod Tatrami. Okolo továrne vznikla osada, z ktorej vyrástlo mesto Svit. Cez vojnu sa tam presťahovala aj výroba celofánu, fólií a pančúch. Chemický priemysel v meste existuje dodnes okolo spoločnosti Chemosvit.

Rozvoj priemyslu a elektrifikácia vyvolali aj rozvoj stavebníctva. Hospodársky rozmach pribrzdil až postupný rozpad Československa v rokoch 1938 až 1939.

1950 (2).jpg

VOJNOVÁ KONJUNKTÚRA

Po vzniku slovenského štátu v marci 1939 prišiel napriek začiatku 2. svetovej vojny ďalší rozvoj ekonomiky. Slovensko sa hospodársky viac-menej povinne nadviazalo na nacistické Nemecko. Opäť z toho profitovali najmä strojárne a zbrojovky na Považí. Pre obchodný režim takzvaného klíringového styku však tunajšie závody trpeli meškajúcimi platbami.

Vojnová konjunktúra trvala iba krátko. Keď v roku 1942 začalo Nemecko vojnu prehrávať, objednávky zbraní síce rástli, ale platby stále chýbali. Od roku 1944 sa už na Slovensku bojovalo. S tým súviselo zastavenie či prerušenie výroby vo viacerých závodoch. Niektoré fabriky boli zničené. Bombardovanie zničilo jednu z prvých tovární chemického priemyslu – bratislavskú rafinériu Apollo. Nezabránilo však tomu, aby na jej technické základy nenadviazala moderná rafinéria Slovnaft.

ROZVOJ ŤAŽKÉHO PRIEMYSLU PO 2. SVETOVEJ VOJNE

Po skončení vojny sa priemysel na Slovensku spamätával z vojnových škôd a prvej vlny zoštátnenia. To postihlo banky a veľké podniky či závody v rukách Nemcov. Čoskoro prišla ďalšia rana. V roku 1948 po prevzatí moci komunistickou stranou prišla ďalšia vlna znárodnenia, aj malých firiem, a hospodárstvo sa začalo malo orientovať na východ – na Sovietsky zväz a jeho socialistické satelity.

Paradoxne, aj táto orientácia prospela rozvoju priemyslu Slovensku, lebo bolo bližšie k východným hraniciam. Negatívum bolo, že sa opäť rozvíjal najmä ťažký priemysel, keďže ľahký ostal doménou Česka. V budovateľských 50. a 60. rokoch tak vzniklo na Slovensku niekoľko veľkých fabrík, ktoré ekonomicky ťahali celé regióny. Príkladom bolo strategické povojnové sťahovanie gumární Matador, ktoré vznikli ešte v roku 1905 v bratislavskej Petržalke. V roku 1947 však začala výstavba závodu v Púchove, ktorý rástol a aj po predaji gumárenského biznisu Matadoru nemeckému Continentalu patrí medzi špičkové podniky brandže.

Dôležitý rozvoj zažilo strojárstvo. V roku 1948 vznikol v Martine podnik Kriváň ČKD na výrobu oceľových konštrukcií na žeriavy. V roku

1953 sa osamostatnil a stal sa základom pre vznik Závodov ťažkého strojárstva (ZŤS), ktoré sa v polovici 60. rokov stali najväčším zamestnávateľom v Turci. No nielen tam, jeho satelitmi sa stali veľké strojárske fabriky naprieč Slovenskom s rôznym zameraním a v mnohých prípadoch doplnenou modernou divíziou – „špeciálu“ – teda vojenskej techniky. Najvýraznejšou postavou koncernu bol v druhej polovici 80. rokov generálny riaditeľ ZŤS Jozef Uhrík. Aj keď sa konglomerát po zmene režimu rozpadol, najväčšie chvíle J. Uhríka ešte len mali prísť.

PO TANKOCH SUV-ČKA

Po nežnej revolúcii v roku 1989 a páde plánovaného hospodárstva sa slovenský priemysel musel rýchlo adaptovať na trhovú ekonomiku. Nezvládol to bez odrenín. Divoká privatizácia najmä v druhej polovici v 90. poznačila veľa podnikov. Niektoré po vytunelovaní manažmentmi či majiteľmi skrachovali. Iné prešli do zahraničných rúk alebo ich hneď či po krachu prevzali osvietení slovenskí majitelia.

V 90. rokoch sa J. Uhrík stal sa splnomocnencom vlády pre rozvoj automobilového priemyslu, ktorý mal vyrásť na troskách zbrojného priemyslu na Považí a v Martine. Možno to označiť za vznik nového nosného odvetvia slovenskej ekonomiky.

Jeho koncepcia prerodu vychádzala z faktu, že osemdesiat percent strojárskeho priemyslu v Československu bola produkcia mobilnej techniky. „Vyrábali sme nákladné a osobné automobily, autobusy, špeciálnu vojenskú techniku, stavebné stroje aj pásové vozidlá. Boli tu odborníci aj kvalifikovaná pracovná sila a historické zázemie produkcie strojárskych výrobkov. Práve preto sme do federálnej vlády predložili v roku 1990 koncepciu rozvoja výroby osobných automobilov,“ spomínal po rokoch Jozef Uhrík.

Začiatkom 90. rokov však boli na Slovensku iba dve automobilové fabriky – Bratislavské automobilové závody (BAZ) a Trnavské automobilové závody (TAZ). Prvá vyrábala len komponenty a k sériovej výrobe sa ani nedostala, druhá produkovala nemoderné doodávky. J. Uhríkovi sa podarilo presvedčiť nemecký Volkswagen, aby kúpil nielen českú Škodu, ale aj v roku 1991 aj bratislavskú BAZ-ku. To prinieslo splnenie jeho automobilovej vízie a posunulo ho do elitného klubu topmanažérov skupiny Volkswagen.

Rozvoj „veľkého“ automobilového priemyslu prinieslo nové milénium, keď sa naplnil veľký cieľ J. Uhríka – získať pre Volkswagen Slovakia silný výrobný program. Mal podobu produkcie luxusných SUV a odštartoval aj rozvoj dodávateľských štruktúr autobrandže, ktoré do veľkej miery definujú súčasnú podobu priemyslu na Slovensku. Potom sa na Slovensku usadili aj ďalšie automobilky, do Trnavy prišiel PSA Peugeot Citroën a do Žiliny juhokórejská Kia. O desať rokov neskôr doplnil zostavu britsko- indický Jaguar Land Rover.

ZÁKLAD SLOVENSKÝCH FIRIEM V PRIEMYSLE

Na začiatku 50. rokoch vznikla pri Žiari nad Hronom veľká hlinikáreň – Kovohuty Hron, neskôr desaťročia známa ako Závod SNP. Postavili ju napriek tomu, že v Československu neboli žiadne zásoby hliníkovej rudy bauxitu, najmä na dodávky pre zbrojnú výrobu. V 80. a 90. rokoch prešiel závod zmenou technológie, keď zastaranú výrobu vystriedala moderná elektrolýza. Tá znížila záťaž životného prostredia. Hlavná výroba hliníka patrí firme Slovalco, ktorú spoluvlastní nórska skupina Hydro a domáca skupina Penta Investments. Zvyšné prevádzky závody získali najmä zahraničných vlastníkov a okolo areálu vznikol špecializovaný hlinkársky klaster.

V 60. rokoch sa položili základy najväčšej fabriky na východnom Slovensku – Východoslovenských železiarní Košice. Aj umiestnenie zdroja železa a plechov pre veľkú časť východného bloku bolo trochu nelogické, keďže železnú rudu musel dovážať z Ukrajiny a uhlie z Česka. VSŽ boli v 80. rokoch najmodernejší hutnícky kombinát v Československu. Po búrlivých 90. rokoch, keď železiarne nemali šťastie na privatizérov, ich v roku 2000 za výraznej pomoci vlády prebrala americká skupina U.S. Steel.

Neďaleko Košíc smerom na východ vznikli v čase socializmu aj ďalšie podniky, chemičky Chemlon Humenné či Chemko Strážske, a aj drevárska Bukóza vo Vranove nad Topľou. Významné chemické závody vznikli ešte počas 2. svetovej vojny aj v Novákoch pri Prievidzi a aj po búrlivých rokoch a vážnych zmenách stále fungujú.

Spolu so skupinou Matador, ktorá sa po odchode z gumariny pred vyše dekádou posunula do automobilovej výroby, rozvíja dizajn a vývoj a rastie v priemyselnej automatizácii, tak v slovenských rukách funguje už len hŕstka veľkých podnikov – horehronské Železiarne Podbrezová, Oravské ferozliatinové závody a fabriky vo výrobe a údržbe železničnej techniky. Najväčšia z nich je popradská Tatravagónka, ktorá je dôležitý hráč nielen v Európe, ale aj v zámorí. Dokazujú, že lokálni hráči prirodzene tvoria svoje produkty v domácom vývoji – a že ich ostalo málo a treba dúfať, že pribudnú noví domáci hráči. Ako napríklad prešovská Spinea, ktorá prechádza fázou rastu zo stredne veľkého podniku s unikátnym produktom na veľkú firmu.

Autor je reportér Trendu.

Sodecia získala majoritu v Matador Automotive Vráble

Sodecia získala majoritu v Matador Automotive Vráble

Auto predá aj iné služby ako mobilitu

Auto predá aj iné služby ako mobilitu