Šetriť na energiách bez inovácií nejde

Šetriť na energiách bez inovácií nejde

Firmy často ani len dôkladne nesledujú náklady a spotrebu jednotlivých častí výroby. Aj preto je pre ne náročné využiť potenciál úspor na energiách.

Konkurencia tlačí firmy do neustáleho zefektívňovania prevádzky. Spotreba energií má, zvlášť vo výrobných firmách, na náklady výrazný vplyv. Regulačné požiadavky, no aj ambície v znižovaní nákladov motivujú priemyselné firmy k zaujímavým inováciám.

Zavedenie efektívneho merania energií a inštalácia monitorovacích systémov môže priniesť úspory vo výške dvoch až ôsmich percent.

Technologické inovácie, ktoré súvisia s úsporami energie, sú pre mnoho firiem aj obchodná príležitosť.

Maroš Šefčovič

Európska komisia

Pokus regulácie o návratnosť

Znižovanie spotreby energií a cez ne aj vplyvov na životné prostredie je v súčasnosti často spomínaná a nie málo nákladná oblasť. Podľa údajov Európskej komisie prilákala v roku 2015 celosvetovo investície vyše tristo miliárd eur. Podľa Maroša Šefčoviča, podpredsedu komisie zodpovedného za energetickú úniu, ide zároveň o nemalú podnikateľskú príležitosť. Tá by sa podľa plánov komisie mala rozširovať. Hoci väčšina krajín už splnila ciele energetických úspor, plánovaných do roku 2020, Brusel avizuje plány aj na ďalšiu dekádu. Tie majú napĺňať ciele globálnej Parížskej klimatickej dohody, aj keď jej ambície dostali najmä po nedávnych vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa trhliny.

Európska únia sa však ambícií nevzdáva. Jej cieľ hovorí o tom, že do roku 2030 by mala spotreba energie v krajinách únie klesnúť v porovnaní s rokom 2005 o 23 percent. Vplyv na ekonomiku únie by malo čisto jeho plnením dosiahnuť  zhruba 70 miliárd eur.  Priemysel dokáže podľa odhadov investíciami do existujúcich technológií znížiť náklady na spotrebu energií o štyri až desať percent. Tieto investície by sa mu mali vrátiť najneskôr do piatich rokov. „Zároveň však pre priemysel vzniká značná motivácia inovovať – a už samotné technologické inovácie, súvisiace s úsporami energie sú aj obchodná príležitosť,“ zdôrazňuje M. Šefčovič.

Stále s rezervami

Priemysel na Slovensku investuje do úspor tiež, hoci o niečo pomalšie. Podľa zistení Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry sa zavedením nových energeticky menej náročných výrobných a technologických procesov energetická náročnosť slovenského priemyslu dostala na úroveň krajín Vyšehradskej štvorky. V porovnaní s priemerom Európskej únie je stále približne 2,4- krát vyššia. Hoci investície pokračujú, pred nejakým časom analýzy agentúry ukázali, že energetická náročnosť hutníckeho a zlievarenského priemyslu je na Slovensku takmer trikrát vyššia ako európsky priemer a dokonca triapolkrát vyššia ako v Nemecku. V strojárstve a automobilovom priemysle prekračujú slovenské firmy európsky priemer zhruba o polovicu.

Podľa prieskumu, ktorý pre firmu SE Predaj vykonala Energy Analytics, možno celkový nevyužitý potenciál energetických úspor v slovenskom priemysle odhadnúť na najmenej dvadsať percent. To je len pri súčasných číslach priemyslu okolo 340 miliónov eur ročne. Úspory sa však nedosahujú ľahko. Mnohé firmy náklady jednotlivých oblastí svojej výroby ani dôkladne nesledujú. Preto nedokážu naplno využiť potenciál šetrenia na energiách.

Motivovať k energetickej úspornosti by mala priemysel európska legislatíva, ktorá postupne vstupuje aj do slovenských zákonov. Zákon o energetickej efektívnosti zaviedol pred troma rokmi povinný energetický audit pre všetky veľké podniky, a to raz za štyri roky.

 Úspory začínajú informáciami

Nemálo priemyselných firiem vidí ako hlavnú prekážku v snahe o energetické úspory nedostatok finančných zdrojov a dlhú dobu návratnosti takýchto investícií. Tento problém do značnej miery eliminujú moderné modely energetických služieb, ktoré projekt zaplatia priamo úsporami. Firma tak dodatočné peniaze nepotrebuje. Kde začať sa určuje pomerne logicky. „Po dôkladnom meraní je obvykle najvýhodnejšie začať v tých častiach prevádzky, ktoré majú vysokú spotrebu energie. Ak sa predtým nerobili zvláštne opatrenia, býva v nej najvyšší potenciál úspor,“ hovorí regionálny riaditeľ Engie Services pre západné Slovensko Martin Žigo.

Úspory sa však ťažko nielen dosahujú, ale vôbec vyčísľujú bez prehľadu o tom, kde a ako efektívne vlastne podnik energiu spotrebúva. Problémom je časti nedostatok relevantných informácií o spotrebe energie v jednotlivých výrobných jednotkách, či dokonca na konkrétnych linkách alebo zariadeniach. Ak chce výrobný podnik hospodáriť s energiami efektívnejšie, prvým krokom je práve energetický audit. Prieskum medzi firmami ukázal, že približne polovica z oslovených podnikov nemá vypracovaný platný energetický audit, upozorňuje výkonný riaditeľ SE Predaj Martin Kumpan.

Počas auditu tím odborníkov presne zmapuje spotrebu v podniku a navrhne konkrétne opatrenia, ktoré môže spotrebu znížiť. Skúsenosti z praxe ukazujú, že zavedenie efektívneho merania energií a inštalácia monitorovacích systémov prináša okamžité úspory energie vo výške dvoch až ôsmich percent.

Audítori po vykonaní auditu odporúčajú firme konkrétne opatrenia. Každý podnik je špecifický, a teda aj odporúčané opatrenia sa líšia. Časť úprav, nazývaných prierezové opatrenia, sa dá využiť pre viaceré priemyselné odvetvia. Ide napríklad o zvyšovanie účinnosti zariadení na premenu energie, znižovanie strát na rozvodoch energie. V priemyselnej výrobe má nemalý potenciál zvyšovanie účinnosti pri výrobe a rozvode stlačeného vzduchu. Samostatná séria opatrení sa týka systémov monitorovania a riadenia spotreby energie a nadväzuje na ne zlepšovanie tepelnotechnických vlastností priemyselných budov. Potenciál úspor má aj výmena vnútorného a vonkajšieho osvetlenia za energeticky efektívnejšie.

Úspory zacielením

V posledných rokoch sa významne mení energetická efektívnosť budov. K lepšej funkčnosti a úspornosti prispievajú nové konštrukčné a tepelnoizolačné materiály, technológie opláštenia okien, funkčné dispozičné riešenia pôdorysu budov, no aj návrhy energetických sietí, vykurovania a použitých zdrojov energie.

Priamo vo výrobe sľubujú podľa poskytovateľov energetických služieb výrazné zefektívnenie prevádzky a nemalé úspory na energiách zmena v systéme chladenia. Príkladom je zmena z centrálneho chladenia na systém s použitím suchých chladičov tam, kde je potrebné chladiť technológie alebo prevádzkové kvapaliny. „Práve v takých prípadoch sa dá naplno využiť odbornosť technologickej firmy. Do kalkulácie peňažných tokov sa totiž nezaráta len samotná prevádzka, ale pri výbere vhodných zariadení aj ich nižšia spotreba a nezriedka dokonca predaj starších prístrojov,“ odporúča M. Žigo. Zároveň má podľa neho význam sledovať nielen spotrebu jednotlivých druhov energie, ale aj ich možné nahrádzanie tak, aby sa optimalizovala prevádzka.

Dodávky rôznych typov energie, vrátane pary či stlačeného vzduchu, je vhodné nastaviť podľa reálnych technických požiadaviek stroja.

Odborné kompetencie sú dôležité aj pri zladení poradenstva pri energetických služieb, technického správcu prevádzky (facility management) a dodávateľov energií. Napríklad aj preto, aby sa dodávali také množstvá energií, aké sú naozaj nutné. „Pri analýze občas prídeme na otázku, prečo má konkrétny stroj istý tlak stlačeného vzduchu, alebo spotrebu vody – a odpoveď, že sa tie isté parametre používajú roky. No technická špecifikácia stroja umožňuje fungovať aj s nižšími dodávkami energie – a hneď je na svete úspora,“ dodáva M. Žigo. Preto je podľa neho odbornosť v energetických službách prepojenie technických znalostí s pragmatickými ekonomickými kalkuláciami.

FOTO ABB, EC

Zaostrené na optiku

Zaostrené na optiku

Tuning firmy mieri na ľudí

Tuning firmy mieri na ľudí