Kto zarobí na novinkách

Kto zarobí na novinkách

Firmy musia začať inovovať s vlastnými vývojármi. Vedci im dokážu pomôcť možno tých päť percent, ktoré obvykle vytvárajú revolučné objavy. Takto odpovedal úspešný slovenský vedec František Simančík pred pol druha rokom na otázku, odkiaľ môže slovenský priemysel vziať unikátne technológie.

Vnímam ako chybnú filozofiu očakávať, že v ekonomike sa budú rozvíjať inovácie transferom technológií z univerzít alebo od vedcov, vyhlásil ešte v roku 2015 manažér vedy výskumu v Ústave materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied František Simančík. Samostatné budovanie vývoja v domácich firmách označil za lákadlo, ktoré dokáže ukotviť priemysel bez ohľadu na vývoj platov či iných faktorov prostredia. Ak by inovačné zázemie v priemysle vzniklo, malo by podľa neho dostatok práce na dlhý čas. Pretože veľké firmy v rôznych odvetviach – automobilky nemusia byť jediné – čoraz viac outsourcujú nielen výrobu, ale aj vývoj a konštrukciu. „Firma, ideálne tunajšia, ktorá má vlastnú metodiku a konkurencieschopnú technológiu, čiže vlastný vývoj,“ opísal F. Simančík podobu budúceho úspešného hráča na slovenskej priemyselnej scéne.

Nahrádzanie tradičných kovov materiálmi s nižšou hmotnosťou sa nebude týkať len konštrukcie, rásť by mal  aj biznis v obalovej technike, najmä vďaka nahrádzaniu recyklovateľnými materiálmi.

Čo budú robiť šampióni

Kto sa aspoň nejaký čas pohybuje v slovenskom priemysle, nebude prekvapený, že F. Simančík favorizuje ako potenciálnu silnú stránku slovenského priemyslu hliník. Hovoril dokonca o národnej značke Aluminum Valley.

Faktom je, že ako lákadlo na britskú automobilku Jaguar Land Rover sieť dodávateľov, ktorých nemálo sa mohlo pochváliť skúsenosťami s hliníkom, zabrala. Tento výrobca, ktorého modely sú známe ako autá s jedným z najvyšších podielov hliníka na trhu, už prilákal aj nových. O príchode španielskeho výrobcu lisovaných dielcov Gestamp píše Revue priemyslu na inom mieste. Firma bude pre Jaguar Land Rover v podstate externou lisovňou jej nitrianskeho závodu.

Aj jej príchod ukázal silu konkurencie v čisto výrobných činnostiach. Práve od výrobných činností, v ktorých získava biznis často víťaz cenového boja (s najvyššími obeťami na maržiach),  nechce byť extra závislý spolumajiteľ Matador Group Štefan Rosina. Firma, ktorú ako prezident a najväčší akcionár vedie, sa pred vyše pol druha desaťročím vybrala mimo pôvodného gumárenského biznisu. Uplatnila sa ako výrobca štruktúrnych dielcov na automobilové karosérie a skúsenosti s hliníkom ju radia medzi adeptov na rastúce dodávky pre novú britsko-indickú automobilku.

Š. Rosina však chce ísť ďalej. V období, keď okrem iného preskupuje aj rodinný biznis, skúša skladať firmy a ich expertízu v skupine tak, aby mohol stavať autá. Jeho vzor sú sčasti nemecké menšie firmy, ktoré vyrábajú v malých sériách vlastné autá, alebo talianski výrobcovia funkčných konceptov a prototypov pre automobilky. Popri strojárskej firme, skupine silných vývojárov v robotike a priemyselnej automatizácii a poškuľovaní po vytvorení alebo kúpe divízie prototypov rozvíja aj české dizajnérske štúdio Aufeer Design. I keď sa Š. Rosina na takú tému nebaví rád, špekulácie, že by sa takéto aktivity mohli stať hlavným biznisom Matadoru,  neodmieta. Aj s tým, že by to teoreticky znamenalo, že by bola firma menšia.

Štruktúra holdingu sa mení a jedno z centier vzniká okolo dubnického Výskumno-vývojového centra Automotive. Š. Rosina netají ani záujem o novinky zo sféry vedy. Jeho firma patrí medzi partnerov viacerých výskumných projektov s priemyselným potenciálom. Jedným z nich je idea F. Simančíka nahradiť v súčasnosti prevládajúce lisované dielce kostry karosérie áut hliníkovým monokokom. Ten by bol na štýl odlievania vyrobený zo spevneného penového hliníka. V jeho využití je F. Simančík medzinárodne uznávaným vedcom a má skúsenosti v spolupráci s priemyslom. Medzi jeho najnovšie projekty patria platne na chladenie batérií elektrického pohonu hybridného audi. Spolupracuje aj s európskym motorárskym centrom Hyundai, ktoré má juhokórejská automobilka v Nemecku.

Elektrické úvahy

Medzi hlavné trendy, ktoré v súčasnosti hýbu európskym automobilovým priemyslom, sa podľa medzinárodného prieskumu konzultačnej firmy KPMG dostali elektrické automobily poháňané palivovými článkami, plne elektrické automobily poháňané batériami, konektivita a digitalizácia.

„Celý ten záujem o elektromobilitu sa mi zdá prehnaný, ešte celkom nevykalkulovaný do budúcnosti. Všetko, čo vidím, je záujem jednej skupiny firiem predávať elektrinu a elektromobily a druhej vyrábať nabíjačky. Na iné ako krajina ani nemáme predpoklady, pretože v batériách a akumulátoroch sme dosiaľ nemali extra veľký vývoj,“ hovorí Ján Lešinský zo Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave.

Rozvojom elektromobility sa na Slovensku zaoberajú spoločnosti GreenWay a Voltia, ktoré patria do jednej skupiny. GreenWay má pod sebou sieť dobíjacích staníc pre elektromobily. Voltia sa sústreďuje na prenájom elektrických áut pre logistické firmy, ich úpravy, ale najmä poradenstvo pri ich nasadení do firemných flotíl. „Na trhu je málo úžitkových áut, ktoré by logistickým spoločnostiam vyhovovali, boli by sme radi, keby bola väčšia ponuka. Aj preto ponúkame prestavbu Nissanu NV200 s rozšírením jeho nákladného priestoru zo štyroch kubických metrov až na dvojnásobný objem,“ hovorí partner spoločnosti Voltia Peter Badík. Ich prístup k inováciám má používateľovi zvýšiť užitočnosť auta.

V robotike platí, že viacero vplyvných firmách v brandži ostáva zatiaľ neobjavených.

Keď Voltia rozbiehala svoje podnikanie, ponúkala prestavby dieselových dodávok Citroën Jumper na elektrické s batériami na dlhší dojazd. „Stále ich ponúkame, no ich cena je pomerne vysoká pre malosériovú výrobu,“ dodáva P. Badík.

Na Slovensku je niekoľko ďalších firiem, ktoré sa zaberajú elektromobilitou. Spoločnosť E-sense zo Senca pracuje na prestavbe športového Porsche 911 na elektrický pohon a vyvinula tiež elektrický trakčný systém pre motokáry. Ten umožňuje ľahkú prestavbu motokáry so spaľovacím motorom na elektrickú. Vo fáze prototypu má elektrickú motokáru.

Produkty pre elektromobilitu má vo svojich zámeroch slovenská pobočka nemeckého výrobcu parkovacích automatov a samoobslužných stojanov na čerpacích staniciach Scheidt & Bachman. Tá funguje v Žiline vyše dvadsať rokov. Vznikla ako vývojové centrum na softvér pre všetky divízie materskej firmy. Dlhodobá fungujúca spolupráca so Žilinskou univerzitou prispela k tomu, že získala aj výrobnú divíziu a intenzívne rieši vývoj.

V automotive už dlhšie vládne snaha znižovať hmotnosť karosérie.

Robotika s náskokom

Robotika ako ďalší z trendov, ktorý ovplyvňuje automobilový priemysel, je zaujímavá tým, že kým politici v médiách vedú debaty o tom, ako roboty zoberú Slovákom prácu, v realite sú v krajine vo veľkej hustote nasadené dávno. „Podľa štatistík IFR (Medzinárodnej federácie robotiky) sa Slovensko nachádza medzi krajinami ako Holandsko, Spojené kráľovstvo alebo Švajčiarsko. V súčasnosti vo svete pripadá na desaťtisíc pracovníkov v priemysle 66 robotov. Slovensko sa blíži k stovke. Z hľadiska štatistík EÚ sme krajina, kde majú ľudia s robotikou najväčšie skúsenosti,“ komentoval stav, ktorý sa najmä vďaka investíciám automobilového priemyslu neustále mení, František Duchoň z Národného centra robotiky sídliaceho na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.

V robotike platí akási neobjavenosť o viacerých vplyvných firmách v brandži. Prešovská Spinea je z nich najznámejšia ako jeden z rozhodujúcich svetových dodávateľov reduktorov, vďaka ktorým sa roboty môžu pohybovať. Výskumný ústav ZŤS VVÚ Košice sa stal veľmi známym vďaka dodávke robotického zariadenia pre polohovanie kryomagnetov v tuneli urýchľovača vo švajčiarskom vedeckom megaprojekte CERN.

MicroStep Bratislava sa presadil v oblasti veľkoplošných počítačom riadených (CNC) centier, napríklad vo veľkých lodeniciach. Žilinský CEIT sa primárne uplatnil najmä vďaka systému automaticky navádzaných vozíkov, ktoré zabezpečujú dopravu vo výrobných podnikoch. Špecifické know-how má trenčianska firma Virtual Reality Media. Tá roky vyvíja a vyrába letecké simulátory. Poznatky z ich vývoja má spoločnosť v pláne uplatniť v oblasti autonómnych vozidiel.

Prínosom bude firma, ideálne tunajšia, ktorá má vlastnú metodiku a konkurencieschopnú technológiu, čiže vlastný vývoj.

František Simančík, Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV

Materiály pre nízkohmotnostné konštrukcie (prepočítané na karosériu auta priemernej veľkosti)

Poznámka: CFRP sú uhlíkom spevnené plastové vlákna Prameň: Steinbeis Transferzentrum Strukturintegrität und Optimierung

Poznámka: CFRP sú uhlíkom spevnené plastové vlákna

Prameň: Steinbeis Transferzentrum Strukturintegrität und Optimierung

Ľahké materiály

Automobilovej brandži a celkovo výrobe dopravných prostriedkov už dlhší čas kraľuje snaha znižovať hmotnosť najmä veľkých dielcov. Dôvod je pomerne jednoznačný. Trendy v  dopyte po autách mieria k triede SUV. Ľudia chcú veľké autá, aby boli bezpečné a  mali priestor na výbavu, komfort a batožinu. Veľké autá z ocele by však boli priťažké. Aby sa to pohlo, potrebuje autopriemysel čoraz viac ľahších pevných materiálov. Výroba SUV prináša veľkú perspektívu vo využívaní ľahkých materiálov.

Oceľ sa bude podľa očakávaní vo veľkom nahrádzať ľahšími kovmi. Zatiaľ sa to deje pri dielcoch, ktoré sa zvárajú. Iba najvyššie triedy áut už majú odliatky. Oceľ sa na priestorové štruktúry, ako je karoséria, odlievať nedá. Bolo by to nepresné a  veľmi drahé. Preto sa zvára. Hliník sa dá zlievať, môže mať aj rebrá a rôzne tvary. Cieľ bude odlievať čo najväčšie celky, aby bol čo najmenší počet kusov a zvarov. Zatiaľ sa v menších sériách využívajú skôr horčíkové odliatky – na dvere športových áut či na rámy volantov. Majú tenké steny, sú ľahké a pevné. Nedajú sa nahradiť produktmi z plastu, pretože ten nemá vhodné tuhostné vlastnosti.

Aj tak sú plasty vysoko perspektívna oblasť. Pribúdajú rôzne veľké prevádzky na výrobu plastových komponentov, pričom jedným z hlavných odberateľov je automobilový priemysel. Ten má silné zastúpenie a – vďaka fúziami pospájaných hráčov, ako je Plastic Omnium, Inergy a výrobné prevádzky Faurecie – nemalé výrobné kapacity. Navyše Plastic Omnium rozvíja na Slovensku už niekoľko rokov silné vývojové centrum. Z plastov ďalej rastie veľký biznis. Dôkazom je aj vlani dokončená rozsiahla investícia najväčšej domácej chemickej firmy, rafinérie Slovnaft, do ich výroby. Tiež v podstate produkciou materiálov, no najmä vysoko špecializovaných zmesí, je aktívna výrobná pobočka nemeckého chemického gigantu BASF. Typickým využitím zmesí je výroba automobilových volantov.

Pribúdajú prevádzky na výrobu plastových komponentov, veľký odberateľ je automotive.

Trh porastie aj ďalej. Oblasť dopravy sľubuje do roku 2025 veľmi slušné miery rastu hliníka, z ktorého sa stal obľúbený kov aj na konštrukcie. Vpred ho ženie nahrádzanie tradičných kovov materiálmi s nižšou hmotnosťou. V nadchádzajúcom desaťročí by mal rásť biznis aj v obalovej technike, až na úroveň štyroch percent ročne, najmä vďaka nahrádzaniu doterajších materiálov recyklovateľnými materiálmi.

Rozruch nedávno vzbudil výrobca komponentov z uhlíkových vlákien pre automobilový a letecký priemysel, slovenská hi-tech spoločnosť c2i. Predala polovičný podiel juhokórejskej firme LG Hausys. Podnik z Dunajskej Stredy, na ktorého čele stoj známy podnikateľ Patrick Hessel, sa chystá využiť časť peňazí, ktoré tento muž za podiel vo firme dostal, na výstavbu vlastného výskumno-vývojového centra.

FOTO Martin Jesný, Matador Holding, Volkswagen Slovakia

Softvérové licencie treba strážiť

Softvérové licencie treba strážiť

Mesiac v priemysle

Mesiac v priemysle