Málo vedy - málo vývoja

Málo vedy - málo vývoja

Zoskupenia vedeckých pracovísk lákajú firemný vývoj a synergické efekty majú konkrétny ekonomický efekt v podobe vzniku unikátnych technológií. Na Slovensku sa zatiaľ vyskytuje iba zriedka.

Reálny obraz priemyselného vývoja na Slovensku nie je práve povzbudzujúci. Slovenské firmy ho skúšajú pomerne v malom a nie je ich mnoho. Nadnárodné majú na Slovensku aj veľké vývojové pracoviská, no takých je naozaj len hŕstka. V automobilovom priemysle a strojárstve ako nosnej časti priemyslu ich je ledva pár desiatok a takých, ktoré pracujú nielen na úpravách produktov, ale na skutočných novinkách, je len hŕstka. Sú až notoricky známe – vývojové centrá firiem Adient, Continental, Plastic Omnium či Yanfeng alebo Vaillant, Sauer Danfoss, BSH Drives and Pumps a Embraco v strojárstve.

Kontakt vedcov s priemyslom zatiaľ nie je bežná vec, no musíme sa o tom rozprávať.

Pavol Šajgalík, predseda SAV

Chýba systém

Väčšina z nich buduje vývoj v rámci rozšírenia aktivít na Slovensku z čisto výrobných alebo montážnych činností. Relevantný rozvoj inovácií však umožní iba funkčné prepojenie priemyselného vývoja s lokálnou vedou a výskumom. Aby firmy v priemysle mohli rásť s využitím inovatívnych poznatkov, potrebujú intenzívnu komunikáciu a aj reálnu spoluprácu svojich vývojárov s akademickými a univerzitnými vedcami. Zoskupenia vedeckých pracovísk prirodzene lákajú aj firemný vývoj a umožňujú aj vznik nových inštitúcií. Napríklad verejných výskumných či testovacích prevádzok a iných podporných služieb. Synergické efekty majú konkrétny ekonomický dosah v podobe vzniku unikátnych technológií, inovatívnych riešení a iných zlepšení.

Systém, v ktorom by to všetko fungovalo, na Slovensku chýba. Projekty zatiaľ vznikajú nie vďaka, ale skôr navzdory absencii špecializovaných pracovísk technologického transferu, teda akýchsi marketingovo-obchodných oddelení vedy – pre spoluprácu s praxou. Komunikáciu charakterizuje najmä občasná diskusia či skôr odkazy cez médiá, keď sa vedci sťažujú na nedostatok finančných prostriedkov a podniky na nedostatok vedcov, s ktorými s dá spolupracovať, a bariéry, ktoré tomu bránia.

To sa podľa medzinárodných skúseností prejavuje aj vo financovaní vývoja. Pozitívne platí, že na euro investované vo verejnej sfére pripadajú ďalšie dve eurá výdavkov firiem. Potvrdzujú do dlhodobé výsledky. V celej Európskej únii sa za dekádu 2006 až 2015 použilo na výskum a vývoj 2,56 bilióna eur. Firemné výdavky 1,62 bilióna tvorili vyše 63 percent. Vzhľadom na finančnú podvyživenosť slovenskej vedy chýba logicky aj väčšia angažovanosť firiem – objem je dramaticky nižší a podiel opačný. Dokopy 4,7 miliardy eur, o ktorých môžeme hovoriť na Slovensku za desať rokov, nie je ani pätina percenta výdavkov Únie, z toho 38 percent ako výsledok aktivity firiem takmer nestojí za vyčíslenie.

Nelichotivé porovnania

 Nie je to len to, že zo slovenských firiem mieri v posledných rokoch na výskum a vývoj len zhruba štvrť miliardy eur ročne, čo bolo vlani ani nie 28 percent celkových peňazí do tejto oblasti v krajine. Aj výdavky štátu v jeho vedeckých organizáciách a na vysokých školách dokopy presiahli pol miliardy eur až v roku 2015. I to najmä ako výsledok dočerpávania eurofondových peňazí z minulého programového obdobia.

A ani to nebol žiadny extra výsledok. Slovensko patrí so zhruba 1,2-percentným podielom výdavkov na výskum a vývoj na hrubom domácom produkte medzi najslabšie krajiny Európskej únie. Priemer EÚ sú dve percentá, u premiantov, nielen zo Škandinávie, aj v susednom Rakúsku sa pohybuje okolo troch percent výkonu ekonomiky.

Slovenské výsledky nevyzerajú veľmi dobre ani v rámci okolitých krajín. Slabšie je najmä porovnanie s Českom, keď aj silnejší slovenský rok 2015 priniesol triapolkrát nižšie výdavky do výskumu a vývoja. Vo firemnej sfére je rozdiel takmer sedemnásobný. Popri tom možno povedať, že ďalší sused, Rakúsko, vynaložil sám na inovačné činnosti viac peňazí než krajiny Vyšehradskej štvorky dokopy.

Prepočtom výdavkov na obyvateľa sa ukáže, že priemer EÚ bol v roku 2015 skoro osemkrát vyšší než číslo za Slovensko. K osemnásťkrát viac investujúcemu Rakúsku tak môžu slovenskí inovátori naozaj iba vzhliadať.

A je ich naozaj málo. Pri prepočte na celé úväzky pracuje vo slovenskej vede, výskume a vývoji niečo vyše 17,5 tisíca ľudí, čo je iba 0,62 percenta mozgov Únie. Firemní inovátori majú vo svojej brandži iba štvrťpercentný podiel. V tomto ukazovateli je Slovensko suverénne najhoršie aj medzi krajinami V4, vo sfére výskumu a vývoja majú firmy len štvrtinu ľudí. V Česku je to skoro 55 percent a Rakúsko má vo firemnom sektore 70 percent zo svojich vyše 69-tisíc výskumníkov.

Najsmutnejšie vyzerá slovenský podiel pracovníkov výskumu a vývoja na celkovom ekonomicky aktívnom obyvateľstve krajiny. So zhruba trinástimi percentami sa krčí na spodku rebríčka EÚ. Český podiel je o pár percentných bodov vyšší, Rakúšania sú s takmer 20 percentami zhruba v tretine poradia. Vo Švédsku, v Dánsku či Belgicku podiel presiahol 25 percent a vo Fínsku atakuje 30-percentnú hranicu.

 Iba o percentách, eurách a iných číslach však slovenská veda nie je. Niektoré jej pracoviská majú nielen medzinárodne uznávanú spoluprácu, ale aj funkčné vzťahy na prax vrátane tej priemyselnej. Popri viacerých technických vysokých školách ide najmä o podobne zamerané ústavy SAV, ďalšou silnou skupinou sú akademickí aj univerzitní vedci v oblasti prírodných vied. „No fakt je, že kým v mnohých krajinách chodia ľudia z priemyslu pravidelne za vedcami, u nás je to zatiaľ skôr výnimka. Chceme to zmeniť a musíme sa o tom rozprávať,“ zdôrazňuje predseda SAV Pavol Šajgalík. Ako jednu z vhodných foriem námetov pre výskum vidí témy doktorandských prác, ktoré by podľa neho nemuseli vypisovať iba akademickí funkcionári, ale rovnako aj odborníci z priemyslu.

Na Harvardovej univerzite si profesor nenechá v tíme študenta, ktorý si nedokáže zabezpečiť financovanie projektu.

Nájsť si silnú oblasť

Úspech takzvaných skrytých šampiónov sa často zakladá na výnimočnom postavení či produkte v pomerne špecifickej oblasti, v ktorej podnik zažiari. Pre slovenský priemysel to môže byť automatizácia a robotika, v ktorej už má viaceré zaujímavé firmy.

Súvisí to aj s tým, že najmä vďaka automobilkám patrí Slovensko medzi krajiny s veľmi vysokou hustotou využitia priemyselných robotov. Má v tejto oblasti tiež viaceré výrazné firmy. Popri Spinei či robotickej odnoži skupiny Matador sú známe aj aktivity firmy Microstep, ktorá sa presadila v oblasti veľkoplošných CNC centier napríklad vo veľkých lodeniciach. Z univerzitného vedeckého prostredia vyšiel žilinský CEIT, ktorý skúsenosti z výskumu digitalizácie využil pri vývoji a výrobe systému automaticky navádzaných vozíkov pre internú logistiku vo výrobných podnikoch.

Vedecké zázemie využil aj výskumný ústav ZŤS VVÚ Košice, ktorý sa stal veľmi známym vďaka dodávke robotického zariadenia pre polohovanie kryomagnetov v tuneli urýchľovača v globálnom vedeckom projekte CERN v Ženeve. „Firmy, ktoré sa uplatnili v CERN-e, získali vďaka náročnosti tohto projektu jednu z najvplyvnejších referencií, akú môžu mať nielen v kvalite výroby, ale aj vo vývoji,“ hovorí dlhoročný viceprezident CERN-u, fyzik z Fakulty matematiky, fyzicky a informatiky Univerzity Komenského Branislav Sitár. Ten skúša výsledky svojho výskumu prepojiť s vývojovými kapacitami trenčianskej firmy Virtual Reality Media. Táto firma sa chystá využiť špecifické know-how, ktoré získala pri vývoji a výrobe leteckých simulátorov, a uplatniť ho v oblasti autonómnych vozidiel.

FOTO Shutterstock, SAV - Vladimír Šimíček

Ako učiť ľudí využívať inovácie

Ako učiť ľudí využívať inovácie

Transfer technológií sa začína v kaviarni

Transfer technológií sa začína v kaviarni