Inovácie sú národný záujem

Inovácie sú národný záujem

Štátne výdavky na vedu a výskum vyššie asi o polovicu a firemné osemkrát, teda na miliardu a dve miliardy eur ročne. K tomu zhruba ekvivalent 17-tisíc plných úväzkov ľudí vo výskume a vývoji, najmä vo firemných technologických centrách. Tak vyzerá porovnanie súčasnej reality na Slovensku s krajinami, ktoré ťažia z inovácií. Na rozvoj inovácií v slovenskom priemysle však treba viac než to. Naštartovať spoluprácu podnikov s vedcami.

Časť zamestnancov bratislavského Sylexu vyvíja a dodáva optovláknové senzory pre veľké infraštruktúrne projekty vrátane tunelov pod Londýnom. Prešovskú Spineu založili dvaja konštruktéri tamojšieho výskumného ústavu. Na základe medzinárodného patentu vyrába špeciálne reduktory pre roboty a iné zariadenia najväčších svetových výrobcov. Ľudia z viacerých firiem skupiny Matador tvoria dizajn a konštrukciu rôznych strojárskych výrobkov, nástrojov, no aj automatizovaných liniek. S prvkami inteligentného priemyslu v produkte aj v jeho výrobe pracujú vývojári najväčšieho európskeho výrobcu vagónov Tatravagónka. Priama interakcia reálneho a digitálneho sveta je základ biznisu firmy Sova Digital. Jej koncept digitálneho dvojčaťa umožňuje zefektívňovať a skvalitňovať výrobu v priemyselných podnikoch a zvyšovať ich flexibilitu pre rozmanitú výrobu.

Príbehov slovenských firiem, ktorým inovatívny prístup a vlastná unikátna ponuka umožnili uspieť aj v medzinárodnom či svetovom biznise, zatiaľ nie je dosť. Ukazujú to porovnania s krajinami, v ktorých lokálne firmy vyrástli na medzinárodných hráčov v takom meradle, že na nich stoja celé odvetvia. Príklad je rakúsky automobilový priemysel, ktorého tržby presahujú 40 miliárd eur a sú vyššie, ako má brandža na Slovensku, bez toho, aby v tejto krajine sídlila finalizačná fabrika niektorej automobilky. No medzi stovkami firiem funguje množstvo „skrytých šampiónov“, čo je oficiálny názov firmy, ktorá sa cez inovatívny produkt stala relevantným svetovým hráčom v špecifickej oblasti. Ako Spinea, bez ktorej reduktorov nevyrába v podstate žiadny zo svetových gigantov v robotike.

 Prameň: Eurostat

Prameň: Eurostat

Know-how aj peniaze doma

Základom vzniku takýchto firiem sú investície do vývoja vo firmách so slovenskými vlastníkmi. Môžu priniesť vysoký zisk, ktorý neodteká do zahraničia, ale investuje sa znovu na Slovensku. Navyše môžu zo skúseností takýchto hráčov ťažiť ďalšie firmy. Prečo ich je na Slovensku zatiaľ tak málo?

František Simančík, manažér pre vedu a výskum v Ústave materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied, už niekoľko rokov upozorňuje na rozdiel v rozhodovaní pobočiek zahraničných spoločnosti a firiem so slovenskými majiteľmi. Nadnárodné firmy podľa neho nasadzujú manažérov, ktorí každé tri roky rotujú po fabrikách po celom svete a ich prioritou je maximalizácia zisku. Nejde im o to, aby sa slovenský závod rozvíjal vývojom vlastných výrobkov. „Záleží im na tom, aby prosperovala centrála v ich domovskej krajine. Tam sa raz vrátia, tam majú rodinu, tam budú raz poberať penziu, tam majú celý svoj majetok a snažia sa, aby sa tej krajine darilo. Ak ste Slovák, tak sa snažíte, aby sa darilo vašej firme na Slovensku a celej krajine,“ hovorí F. Simančík.

Dôležitosť vlastného vývoja sa prejavuje v kritických momentoch, akými boli krízové roky 2008 a 2009. Vtedy aj v mnohých slovenských závodoch nadnárodných spoločností zavládli obavy, či si udržia status a či sa výroba nepresunie do materskej krajiny. Podobné turbulencie zvládajú najlepšie krajiny a firmy s vlastnými výrobkami, ktoré dokážu zdokonaľovať a presadili sa s nimi na exportných trhoch.

Je nevyhnutné, aby si firmy zvykli, že inovácie sú súčasť biznisu tak ako iné činnosti. To sa týka aj menších podnikov.

Alexej Beljajev, APZ SR

Vývoj ako cesta na trh

 Prečo potrebujú slovenské firmy vývoj? Lebo musia exportovať. Veľkosť slovenského trhu núti už aj menšie firmy, aby odbyt pre svoje výrobky hľadali v iných krajinách. „Ak chcete vybudovať úspešnú firmu, musíte mať v prvom rade cash, musíte byť ziskový a rásť. Dosahovať slušný zisk a dostať zaplatené je na Slovensku pomaly nesplniteľná úloha. Platobná disciplína partnerov v zahraničí je lepšia, to je hlavný dôvod, prečo sme sa zamerali na export,“ konštatuje Jaroslav Ďurkovský, zakladateľ a šéf strojárskej firmy IMC Slovakia z Považskej Bystrice. Keď sa firma rozhodne exportovať, potrebuje výrobok, s ktorým sa v zahraničí dokáže presadiť.

Čo slovenské firmy odrádza od toho, aby sa pustili do vývoja alebo inovácií? Podľa F. Simančíka je to nedostatok financií, ale aj to, že berú vývoj len ako ďalšiu prevádzkovú činnosť s odhadnuteľným a plánovateľným priebehom. Vyššie riziko súvisiace s vývojom, ktorý sa môže a nemusí podariť alebo sa jeho výsledky môžu časovo výrazne posunúť, je ochotné niesť málo firiem. K tomu sa pridáva častý tlak zo strany odberateľa, aby sa s ním firma podelila o úspory, čo inováciami získala.

Nedostatok peňazí je väčšinou spôsobený tým, že slovenské firmy zabezpečujú výrobu pre zahraničné firmy na základe ich dokumentácie a sú pod silným tlakom odberateľa na cenu. Automobilový priemysel je príkladom toho, ako sa firmy snažia vymaniť spod tohto tlaku. Buď diverzifikáciou svojich aktivít do iných odvetví, alebo postúpením na vyššiu úroveň dodávateľa, ktorý sa podieľa na vývoji nových dielcov pre automobilku. To je príklad Matador Group.

Veľkosť slovenského trhu núti už aj menšie firmy, aby exportovali. Inovatívne výrobky a služby zvyšujú šancu, že uspejú.

Výdavky na výskum a vývoj (2015, mil. eur)

 Prameň: Eurostat

Prameň: Eurostat

 Prekvapiť zákazníka

Ako začať s firemnými inováciami? „Netreba sa báť a treba mať chuť a víziu,“ akcentuje spolumajiteľ Tatravagónky a prezident Asociácie priemyselných zväzov SR Alexej Beljajev. To sú podľa neho dôležité prvky rozvoja inovatívneho podnikania aj v menších firmách – a predpoklady na ich ďalší rast. Dostatok vysoko vzdelaných a skúsených ľudí je podľa neho primárna požiadavka, ktorá je úplne na začiatku každej inovácie. „Reálne je však nevyhnutné, aby inovácie vstúpili v podniku do každodennej praxe, aby si firmy zvykli, že sú súčasť biznisu tak ako iné činnosti. To sa týka aj menších podnikov,“ zdôrazňuje A. Beljajev

F. Simančík odporúča držať sa odvetvia, v ktorom firma dlhodobo pôsobí a vybudovala si v ňom know-how. Doň patria všetky omyly, zlyhania, neúspechy, ktorými podnik prešiel. „To je to najcennejšie, čo firma má. Pri vývoji sa tiež nikto nechváli tým, čo mu nevyšlo, ale schopnosť vedieť, čomu sa vyhnúť, dokáže ušetriť veľa času a peňazí,“ hovorí F. Simančík. Ďalším krokom je identifikovať ľudí, ktorí know-how o firme majú. „Máte ľudí, ktorí sú takí šikovní, že si urobili traktor zo starého auta. Niekto iný dokáže všetko opraviť. Takíto ľudia väčšinou robia vo výrobe a manažéri ich využívajú, keď treba urobiť niečo neštandardné a sofistikované. Ani to nie je zlé, ale nevytvára to priestor na systematické zlepšovanie. Musíte ich dať dokopy dva-, trikrát za týždeň na dve hodiny. A to, čo vymyslia, vám bohato vráti stratu ich času,“ hovorí F. Simančík. Dôležitá je kreativita postavená na praktických znalostiach ľudí, ktoré získali vo svojom voľnom čase vďaka hobby (práca s drevom, modelárstvo, úprava áut a podobne) alebo cez každodenné činnosti – práca v záhrade, chovateľstvo, starostlivosť o dom. Ide o ľudí so schopnosťou riešiť problémy vlastnými silami.  

Inovovať sa oplatí nielen produkt, ale aj výrobné procesy, logistiku či dokonca samotný biznis model spoločnosti.

Firmám pomáha čo najširší pohľad na inovácie. Nielen produktu, ale aj v logistike či dokonca samotnom biznis modeli spoločnosti. „Hodnotu podniku ovplyvňuje jeho postavenie na trhu, vyspelosť jeho logistiky či unikátny biznis model, ktorý mu dlhodobo generuje nadpriemerne vysokú maržu. Taký prípadný výkyv na trhu obvykle nepoloží,“ komentuje akvizičný poradca Radek Schmied z konzultačnej spoločnosti Redbaenk.

Strojár J. Ďurkovský tvrdí, že zameral svoj biznis model na predbiehanie očakávaní zákazníkov. Odvoláva sa na zakladateľa firmy Apple Steva Jobsa, podľa ktorého sú marketingové prieskumy zbytočné, keďže zákazník často nevie, čo chce. „A tak sme sa snažili ich prekvapiť. Keď od nás zákazníci chceli zlacňovanie výroby, my sme im ponúkali montáže. Keď oni chceli montáže, my sme im ponúkli vývoj. Keď prišli s tým, že chcú vývoj, tak sme im ponúkli založenie spoločných podnikov. Keď toto všetko majú, ponúkame optimalizáciu. Stále ich predstavy predbiehame,“ hovorí J. Ďurkovský.

FOTO Miro Nôta

Digitálne dvojča mení viac než paradigmu výroby

Digitálne dvojča mení viac než paradigmu výroby

Platy nezvyšujú vyhrážky ale inovácie

Platy nezvyšujú vyhrážky ale inovácie