Budúce veľké firmy by mali viac inovovať

Budúce veľké firmy by mali viac inovovať

Malé a stredné podniky sú veľmi dôležitý zamestnávateľ, no namiesto investícií do noviniek v ponuke a zlepšovaní riadenia zarábajú na odvody a zdržiavajú sa administratívou.

Nízky počet stredne veľkých podnikov s 50 až 250 zamestnancami. Tak možno popísať jeden z najdôležitejších štrukturálnych problémov slovenského priemyslu. Na Slovensku tvoria ani nie tri percentá všetkých podnikov, kým napríklad v Nemecku dosahuje ich podiel zhruba tretinu. Ako dodatočné negatívum možno hodnotiť malý počet malých podnikov s desiatimi až štyridsiatimi deviatimi zamestnancami – od roku 2008 ich polovica ubudla.

Prečo je málo stredných firiem v priemysle problém? Ide totiž presne o veľkosť firiem, pri ktorej je pravdepodobné, že sa vo svojej brandži takpovediac chytili. Vtedy možno predpokladať, že by už mohli začať zarábať. To je dôležité, pretože vtedy začnú mať priestor na rozvoj – napríklad môžu uvažovať o expanzii na trh inej krajiny alebo, čo je ešte lepšie, o vývoji vlastného unikátneho produktu alebo technológie. To je pre priemysel dôležité až strategicky. Pretože taký podnik má šancu vytvoriť si predpoklad na dlhodobý rast a úspech konkurencieschopným, teda inovatívnym produktom. Čiže, nedostatok stredne veľkých firiem v súčasnosti znamená najmä to, že z nich ťažko vyrastie väčšie množstvo úspešných veľkých firiem z domácej proveniencie.

Viac než nositeľ zamestnanosti

Nie je žiadna novinka, že malé formy podnikania vytvárajú v ekonomike nominálne najviac pracovných miest. Zrátaním živnostníkov, ľudí ktorých zamestnávajú a pripočítaním malých a stredných podnikov, teda firiem s maximálne 249 zamestnancami, vzniká zdroj práce pre zhruba dve tretiny ľudí, ktorí na Slovensku pracujú.

V analýze finančnej záťaže podnikania, ktorú nedávno zverejnila štátna Slovak Business Agency (SBA), pútajú spomedzi štrnástich anonymizovaných modelových firiem pozornosť dve, ktoré majú v rámci aktivít výskumné a vývojové aktivity. Prvá z nich je mikro podnik s jednociferným počtom zamestnancov, ktorý funguje v bratislavskom univerzitnom prostredí, a ktorý Ešte len čaká ešte fáza rastu, vo svete rizikového kapitálu známa ako „scale-up.“. Keďže sa táto veľkosť podnikania, neprávom známa omnoho menej než populárny start-up, zjednodušene definuje ako podnik, ktorý už otestoval svoj biznis model na reálnom trhu a ďalej sa rozvíja - je už platným členom firemnej alebo priemyselnej komunity. Taká je druhá firma v prieskume, poskytovateľ laboratórnych služieb z východného Slovenska - stredne veľký podnik s klientelou po celom svete a ambíciou ďalej rásť a novými trhmi vo východnej Ázii.

Ešte nie super odpočet

Aj keď majú obe firmy ako súčasť modelu i výrazný inovačný faktor a pracujú aj na výskume a vývoji, je zjavné, že vplyv či dokonca podporu prostredia pre inovácie necítia. Ilustruje to ich názor na špeciálne daňové odpisy na výskum a vývoj, o ktorých menšia firma nevedela a väčšia ich nevníma ako významné daňové úľavy. Odpísať si časť nákladov na výskum a vývoj z daní môžu slovenské firmy od roku 2015. Možnosť znížiť si daňový základ o 25 percent nákladov na výskum a vývoj využilo od zavedenia iba pár desiatok podnikov. Reálny dosah na náklady firiem po prepočte na daňové zaťaženie ukazuje, že stimul im pokryje len päť a pol percenta inovačných výdavkov. Aj keď ho predstavitelia priemyslu po zavedení privítali, hneď po prijatí podotkli, že takzvaný daňový super odpočet umožňuje v iných krajinách, napríklad v Česku, odrátať z daňového základu všetky náklady na výskum a vývoj. Výnimkou už nie sú ani krajiny, ktoré pojem super odpočet napĺňajú doslovne a podporujú inovácie možnosťou redukovať základ dane o viac než sto percent nákladov na výskum a vývoj.

Pokiaľ sa však naplnia vládne prísľuby zo začiatku tohto roku, Slovensko by sa so zvýšením príspevku na sto percent základu dane aspoň vyrovnalo štandardu Európskej únie. Nádejou firiem z priemyslu je ambicióznejšia štátna podpora. Tá by značila nielen pokus o dorovnanie, ale aj signál, že inovácie sú cieľom, nielen pri etablovaných veľkých podnikoch, ale práve aj pri menších firmách, ktorým môžu pomôcť rásť.

Pomôcť ich inovatívnosti je dôležité, keďže citeľný nedostatok inovácií sa považuje sa hlavnú slabinu tuzemských podnikov strednej veľkosti, ktorá je napríklad v Nemecku či Rakúsku hlavným zdrojom inovácií domáceho priemyslu. Umožňuje totiž vznik nadnárodných hráčov kategórie, nazývanej skrytí šampióni. Ide o podniky, ktoré sa z malej firmy vďaka silnému unikátnemu prvku ponuky, obvykle zásadnej technickej inovácii, stanú medzinárodným či globálnym lídrom v novom či užšom segmente produktov či služieb. Hoci existuje aj pár podobných príkladov z domáceho priemyslu. Jeden z najvýraznejších je prešovský dodávateľ svetových výrobcov robotov Spinea. Tá založila svoj biznis na inovatívnom reduktore a technológii prevodovky robotického ramena, pridala sa k hŕstke japonských firiem na svetovom trhu a už roky jej technologické novinky pomáhajú rásť.

Pre väčšiu firmu je manažment rizík neoddeliteľná súčasť riadenia, pretože má - rovnako ako inovácie - vplyv na konkurencieschopnosť.

Praktické starosti vývojárov i výrobcov

Slovenským firmám s inovatívnymi ambíciami však v rozvoji bránia pomerne pragmatické starosti, ktoré zdieľajú s drvivou väčšinou iných podnikateľov. Ako najvážnejšiu uvádzajú firmy v prieskume SBA - podobne ako v množstve iných prehľadov podnikateľských názorov - odvody, nasledované daňami. Problémom odvodov je okrem ich výšky, ktorá ovplyvňuje každé rozhodnutie o prijímaní nového zamestnanca, aj ich finančný základ. Zamestnávateľa stoja tým viac peňazí, o čo viac chce pracovníka motivovať dobrým platom. Tým pádom majú charakter dane a aj keď ich firma či zamestnanec platia ľubovoľne vysoké, majú pre neho poväčšine takmer nezmenený význam. Náklady na pracovnú silu, ktorých výšku označuje ako problém veľká časť podnikateľov všetkých veľkostí, zvyšujú aj neflexibilné pravidlá Zákonníka práce.

Rast nákladov, spojených s prácou, má na firemný sektor neblahý vplyv a prejavuje sa aj na situácii regiónov, kde zamestnanosť nie je pre lokálne ekonomiky prínosom. Ako typický príklad možno označiť minimálnu mzdu, ktorá sa navyše pomerne rýchlo zvyšuje a v kombinácii s vysokým odvodovým zaťažením už na nižšie platených pozíciách komplikuje vstup ľudí do práce.

Starať sa o práva aj nároky

Popri vysokom daňovo-odvodovom zaťažení sú tradičné bremeno podnikateľského prostredia na Slovensku aj časté zmeny legislatívy, ktorá sa ho týka a nízka miera dodržiavania záväzkov, ktorá s nie práve ukážkovou vymožiteľnosťou práva súvisí.

„Hoci sú administratívne nároky nemalou záťažou a nezriedka podnikanie firmy ohrozujú, keď podnik rastie, môže časť rizík predsa aktívne riadiť,“ upozorňuje Tomáš Mezírka, riaditeľ slovenskej pobočky poisťovne pohľadávok Atradius. Ide o časť manažovania, ktorá priamo súvisí s rozmachom jej biznisu. Ten dokážu zakladatelia obvykle riadiť nejaký čas a po istú veľkosť. Neskôr im veľkosť firmy, ale aj prípadné strategické zmeny - ako sú príchod externých manažérov alebo generačná výmena - v prehľade bránia. Expanzia, často aj do exportu, riziká zvyšuje. Dôvera zákazníkom, či budú platiť je vhodný príklad. A mať systematický prístup k preverovaniu ich situácie je základ účinného riadenia rizík. Najmä exportéri si však musia dať pozor i na riziká, ktoré ovplyvňujú biznis nepriamo. Napríklad cez zmeny v ekonomike krajiny ale aj odvetví, v ktorých majú zákazníkov, poznamenáva T. Mezírka. „Tak ako môžu firmy vyrásť ak po vlastnej inovácii prinesú na trh zaujímavý produkt, musia si potom dávať pozor, aby v biznise veľkosť obhájili. Pre väčšiu firmu je manažment rizík neoddeliteľná súčasť riadenia, pretože má - rovnako ako inovácie - vplyv na konkurencieschopnosť,“ dodáva.

Stredne veľké firmy môžu uvažovať o expanzii na trh inej krajiny alebo o vývoji vlastného unikátneho produktu alebo technológie.

Poznámka: Segment malých a stredných podnikov (MSP) tvoria mikro podniky s najviac 9 zamestnancami, malé s 10-49 zamestnancami a stredné s 50-249 zamestnancami.

Prameň: SBA

TEXT Martin Jesný

FOTO Miro Nôta

Poistené platby sa strážia navzájom

Poistené platby sa strážia navzájom

Znížili sa obavy z rozpadu eurozóny

Znížili sa obavy z rozpadu eurozóny