Inteligentná fabrika ľudí nenahradí

Inteligentná fabrika ľudí nenahradí

Na projekte zavádzania princípov Industry 4.0 nerobíme preto, že je to módna téma, začína debatu generálny riaditeľ Matador Holdingu Martin Kele. Ako každý projekt v skupine podlieha ekonomickým kritériám, musí mať logiku a návratnosť.

Módnou témou sú princípy Industry 4.0 napriek tomu, že sa len postupne ukazuje, čo môžu priniesť do praxe vo fabrikách. Ako sa menil váš názor na ich význam?

Už dlhší čas sme ovplyvnení debatami aj medializáciou tejto témy. Naši zákazníci, hlavne zo Škoda Auto, nás do toho lákali a nás to zaujímalo. Áno, išli sme na to pomerne bombasticky. Ja sám som k tejto téme navštívil množstvo konferencií. Cítili sme, že na niečo to bude, len dlho nebolo jasné, čo sa má diať. Pomohlo počúvať odborníkov z rôznych oblastí a pochopili sme, že budovať fabriku podľa princípov Industry 4.0 neznamená stavať nevyhnutne niečo na zelenej lúke, ale aj fungovať efektívnejšie v zabehnutých fabrikách. Minulý rok bol pre nás rokom hľadania, ako to máme robiť.

Tú otázku si kladie množstvo priemyselných manažérov. Teda ako?

Začali sme tým, že sme zorganizovali tender na externého dodávateľa pre riešenia k Industry 4.0 v našej spoločnosti. Popri tom sme však pochopili, že ide o zadanie, ktoré je také široké a prvky jeho riešenia sú natoľko neoverené v praxi, že je nevyhnutné ušiť ho na mieru. Takže žiadny hlavný dodávateľ nebude. Preto sme skúsili definovať si témy interne a zveriť prácu na nich vlastným tímom. Len kým sme dôkladne určili kľúčové oblasti a ako k nim pristupovať trvalo asi rok.

Princípy Industry 4.0 umožnia firmám vyrábať efektívne so stabilnou kvalitou, lebo nahradia chyby ľudí, no aj výrazne zlepšia podmienky na prácu.

Rozdeľovali ste aktivity medzi zabehnuté závody a projekt vo výstavbe?

Áno a rozhodli sme, že najväčší priestor vzniká práve pri závode, ktorý sme už stavali v Nitre. No ani nie preto, že je najnovší. Hlavný dôvod bol, že sme ho od začiatku projektovali tak, aby vyhovoval konceptu inteligentnej logistiky. No nebolo to jednoduché, pretože ide stále o oblasť, na ktorú žiadny dodávateľ nemá unifikované riešenie, ktoré by sa dalo prirovnať napríklad k škatuľovému softvéru. Zavádzať princípy inteligentného priemyslu nás núti neustále vyvíjať procesy. Aj keď sa projekt v Nitre intenzívne rozbehol, objavujú sa stále nové a nové problémy. Učíme sa ich riešiť a výsledky ukazujú, že to má zmysel.

Ako veľmi bol štart projektu, najmä v Nitre, reakciou na to, že rastie nedostatok ľudí a problém sa ešte prehĺbi pri nábore závodu Jaguar Land Rover a jeho dodávateľov? Nahrádzate chýbajúce ruky?

Že situácia s dostupnosťou ľudí nie je dobrá, sme vedeli aj predtým. No nestačí len nahrádzať ľudí kvantitatívne, aby sa urobila tá istá práca. Princípy Industry 4.0 umožnia firmám vyrábať efektívne so stabilnou kvalitou, lebo nahradia chyby ľudí, no aj výrazne zlepšia podmienky na prácu. My chceme dať našim ľuďom také podmienky, aby u nás chceli pracovať. Nechceme nahrádzať zamestnancov robotmi, ale dať im zaujímavejšiu prácu. Aby nerobili stále to isté.

Výstavba nového závodu je náročný proces pre každú firmu. Do akej miery to ľudia vnímajú ako ďalšiu komplikáciu?

Pochopili to, pretože zistili, že to je spôsob, ktorý dokáže stabilizovať procesy aj kvalitu. Samozrejme, nároky rastú. Aj na ľudí na robotníckych pozíciách vznikli vyššie požiadavky na vzdelanie a kvalifikáciu. No na druhej strane, ľudia dokážu prijať nové veci a naučiť sa pracovať v nových postupoch. Preto sme tak trvali na tom, že to budeme robiť v maximálnej možnej miere s našimi vlastnými zamestnancami, aby sa rozvíjali a aby s tým žili. No treba na to ísť postupne, aby si mali kedy osvojiť novinky.

Čím ste začali?

Keďže s projektom inteligentnej logistiky sme už počítali, bežal od začiatku. No ani v rámci nej nestačí len nakresliť trasy, po ktorých budú jazdiť vláčiky s dielcami cez výrobnú halu. Ide o komplex problémov, ktoré je nutné riešiť, ako ju funkčne prepojiť s podnikovým informačným systémom, ako nastaviť celé plánovanie. Musím povedať, vopred sme ani netušili, aká rozsiahla téma to je. Všetci sa učíme v priebehu projektu.

Bolo možné nastaviť plán, keď sa vlastne zadanie neustále rozširovalo?

Až potom, ako sme už identifikovali všetky oblasti, v ktorých je potrebné nájsť riešenie, bolo možné vytvoriť časovú os projektu a pustiť sa do realizácie. Očakávame, že začiatkom budúceho roku by tak závod v Nitre mohol začať fungovať v plnej prevádzke. Popri tom prišlo ešte jedno zaujímavé zistenie, keď sme si dali urobiť audit miery pripravenosti na využitie princípov Industry 4.0.

Ako dopadol?

Zistili sme, že sme pripravení len na pár percent. Nie je dôležité, či to bolo pre nás nepríjemné zistenie, ale kam nás posunulo. Zistili sme, že využitie princípov Industry 4.0 je vo veľkej miere o štandardizácii. To nám veľmi pomohlo, pretože všetky zariadenia a technológie, ktoré sa v rámci projektu nielen nakupovali, ale aj vyvíjali u nás, sme už vyberali tak, aby plnili zvolené štandardy. Teraz všetky linky nitrianskeho závodu spĺňajú štandardy Industry 4.0. Bola to pre nás súčasť procesu učenia.

Znamená štandardizácia len nakúpiť stroje a ďalšie technológie, ktoré sú kompatibilné, a nechať ich riadiť jednotným systémom?

Tento rozmer je dôležitý. Lisovňa, zvarovňa aj expedícia nitrianskej fabriky budú fungovať tak, že nad nimi bude bežať jeden riadiaci systém a presúvať medziprodukt podľa procesov. No štandardizácia sa týka aj o mnoho menších detailov. Príkladom sú vozíky alebo palety, ktoré musia byť štandardizované, aby sa vylúčila možnosť skomplikovania procesov. Preto je to vyššia úroveň riadenia výroby než, obrazne povedané, cez píšťalku a papier.

Nitra bol predsa len nový projekt, v akom sa novinky zavádzajú o niečo jednoduchšie, pretože neprekonávajú iný zabehnutý postup. Čo zvyšok skupiny?

Identifikovali sme priority a začali sme rovnaké princípy zavádzať aj v zabehnutých továrňach. Práve tam sa potvrdilo, že zaviesť do praxe princípy systému inteligentného priemyslu nemusí byť nič drahé ani zložité. Treba sa najprv pozrieť na dáta, ktorých je v podniku naozaj veľa. Pojem Big Data ako pomenovanie tejto časti inteligentného systému je naozaj výstižný. Treba ich identifikovať, selektovať podľa významu. A čo je dôležité, ukázať ich ľuďom, až vtedy začnú byť užitočné.

Chceme dať ľuďom také podmienky, aby u nás chceli pracovať. Nechceme nahrádzať zamestnancov robotmi, ale dať im zaujímavejšiu prácu.

Teda nechať manažérov na rôznych úrovniach riadenia rozhodovať čo najviac na základe exaktných údajov?

Zďaleka nielen to. Rovnako dôležité je aj vizualizovať dáta. Tak sme začali, vybrali sme z toho množstva práve tie údaje, ktoré majú najväčší vplyv na kvalitu, efektivitu a produktivitu. Potom prebehli pilotné projekty priamo vo výrobe a do konca júna by mali byť aj okolo liniek monitory, ktoré budú pracovníkom priebežne ukazovať dôležité ukazovatele kvality či produktivity. Aby ich motivovali. Napríklad v závode v Dubnici nad Váhom stáli predtým niektoré veci na kontrole kvality aj tri dni. Teraz už po jednom dni svietia v systéme na červeno a pracovník sa snaží posunúť ich ďalej. To zvyšuje plynulosť.

Dajú sa aspoň ilustratívne vyčísliť náklady na takéto opatrenia?

Mechanizmy, ktoré nás upozorňujú na kritické body, v ktorých môže spomalenie alebo zastavenie výrobného procesu znamenať ohrozenie dokončenia väčšieho celku, nás stáli minimum peňazí. Efekt, ktorý priniesli, je doslova ohromný.

Čo znamená minimum peňazí?

Na základe reportu o selekcii z Big Data sa s vybratými údajmi začalo pracovať a vizualizovali sa. Náklady boli pre celú dubnickú fabriku rádovo v tisíckach eur, bola to v podstate len cena monitorov.

Generálny riaditeľ skupiny Matador Martin Kele nastúpil k svojmu súčasnému zamestnávateľovi hneď po strednej škole. Popri práci vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave v odbore účtovníctvo a audítorstvo. V Matadore prešiel pozíciami cenového referenta, vedúceho oddelenia kalkulácií a pracoval na rozbehu kontrolingu v Matadore. Po stretnutí so súčasným prezidentom Matadoru Štefanom Rosinom začal pracovať ako šéf jeho kancelárie. Neskôr pôsobil na viacerých manažérskych postoch v skupine. Šesť rokov viedol dubnický závod Matador Industries. Od roku 2012 je výkonným šéfom Matador Holdingu.

Hovorili ste o veľkom projekte v novej fabrike aj príklade, čo sa dá urobiť v bežiacej výrobe. Keď ste nešli cestou tendra na všeobecného dodávateľa, čo z toho reálne robíte interne a čo potrebujete nakupovať zvonku?

V rámci pôvodného tendra sme sedeli s naozaj veľkými hráčmi spomedzi IT aj komunikačných firiem. Po stretnutiach s nimi som pochopil, že ani oni nemajú čarovný prútik a tiež musia analyzovať problémy v našich procesoch. Akurát na to majú obmedzený čas a musia sa zorientovať. Tak niekedy len potvrdia problém, o ktorom už vieme. Preto sme to skúsili s našimi ľuďmi, pretože tí v rámci svojej práce už mnoho o procesoch vedia, akurát sa museli zamerať na niektoré detaily. Samozrejme, máme aj dodávateľov zvonku, no skôr na konkrétne procesy, ktoré nevieme zabezpečiť sami, nie jedného centrálneho dodávateľa. Napríklad sme mali dodávateľa na vizualizačný systém. Alebo v Dubnici plánujeme pridať systém na sledovanie (tracking) materiálu a hľadáme na to dodávateľa.

Kto riadi v rámci firmy tieto procesy? Máte na to oddelenie, ktoré plní úlohu interných konzultantov pre fabriky?

V štruktúrach Matador Holdingu sa kombinuje líniové riadenie s projektovým. Aj projekt zavádzania princípov inteligentného priemyslu funguje takto. Je to výnimočná činnosť, preto sa riadi projektovo. Vrcholové riadenie projektu máme na holdingu, každý mesiac zasadá riadiaci výbor (Steering Comitee), ktorý vediem ja, no vzhľadom na dôležitosť sa ho často zúčastňujú aj akcionári. Výkonne vedie projekt riaditeľ IT Matadoru Igor Šuba a v každej firme holdingu máme tímy ľudí, ktorí riešia jeho parciálne úlohy.

V rámci tohto kupujú stroje, softvér, interné aj externé poradenstvo, no nie zvlášť, ale skôr z každého niečo. Ako sa určujú ukazovatele, na základe ktorých sa meria návratnosť investícií do takého projektu?

Závisí to aj od toho, aká rozsiahla investícia to je. Pokiaľ je to projekt takého rozsahu, aký realizujeme v Nitre, musí mať normálnu investičnú požiadavku (Capital Request) s takým plánom návratnosti, ako požadujú akcionári. Ak sa bavíme o finančne malých projektoch, ako je vizualizácia dát v Dubnici, pri takých sa veľmi ťažko odhaduje návratnosť na začiatku, no je veľmi ľahké spočítať ju, keď fungujú. No vymýšľať extra metódy na odhad návratnosti projektu do desaťtisíc eur je nezmysel.

Skúšate hodnotiť, ako pomohlo vôbec sa púšťať do zavádzania princípov Industry 4.0?

Máme na úrovni holdingu intenzívnu debatu o tom, aký vybrať vrcholový ukazovateľ výkonnosti (Key Perfomance Indicator – KPI). Priznám sa, táto debata ešte beží, no ako sa ukazujú benefity na parciálnych projektoch, zdá sa, že to možno nebude jeden centrálny ukazovateľ, ale sústava parametrov, ktoré už možno niekde sledujeme, no teraz by sa mali prejavovať intenzívnejšie. To, čo by malo využitie princípov Industry 4.0 priniesť, je stabilizácia procesov, s čím súvisí rast produktivity práce. Ak sa stabilizujú procesy, zníži sa chybovosť, teda narastie kvalita a stúpne spokojnosť zákazníkov. To sú parametre, ktoré už sledujeme, a nové zrejme nebudeme potrebovať.

Zaviesť do praxe princípy Industry 4.0 nemusí byť nič drahé ani zložité. Treba sa najprv pozrieť na dáta, ktorých je v podniku naozaj veľa.

Priemyselné fabriky budú musieť zvládať čoraz rozmanitejšie nároky zákazníkov, teda viac variácií výrobkov. Týka sa vás to?

Keď vezmeme ako príklad naše hlavné výrobné závody, teda lisovne a zvarovne, už majú pomerne širokú paletu zákazníkov aj ich produktov a každý má iné pravidlá, obaly či palety. Ak teda zvládneme stabilizáciu a rozumnú štandardizáciu pri takýchto množstvách, budeme pripravení aj na výrazný rast v budúcnosti.

Pociťujete už nutnosť budovať okrem vlastných prevádzok aj prepojenia smerom k zákazníkom, ale aj do dodávateľskej siete?

Určite áno, to bude ďalší krok. Komunikáciu ľudí ako obsluhy zariadení, ale aj v rámci reťazca nahradí výmena dát v elektronických informačných systémoch.

Dokážete využiť prvky inteligentného priemyslu aj v oblasti vývoja?

Automobilky - ako zákazník - nás v priemyselnej automatizácii mierne limitujú, aj keď udávajú trendy. V rámci objednávky totiž v podstate povedia aj to, ako má vyzerať výrobná linka, a my požiadavky nasledujeme. Samozrejme, prvky Industry 4.0 pribúdajú. My však chceme robiť vývoj nielen reaktívne, ale aj proaktívne. Preto vznikla okolo šéfa robotiky Juraja Čapeka skupina ľudí, ktorá sa v rámci priemyselnej automatizácie vyslovene špecializuje na vývoj aplikácií na roboty, aj na kolaboratívne roboty. Tie predstavíme zákazníkovi, aby ich zapracoval do svojich systémov. Zároveň chceme byť partner, ktorý vyvíja najviac aplikácií aj pre výrobcu robotov Kuka, a spolu s nimi sa dostávať k zákazníkom. Máme za sebou už aj spoločné projekty. V Škode sme napríklad vyvinuli pracovisko, na ktorom robot namiesto človeka skúša ručnú brzdu.

Ako veľmi to zvýši požiadavky na vývojárov?

Najmä ich to veľmi motivuje, pretože už nebudú reaktívne vyvíjať, čo pýta zákazník. Bude to tím mimo operatívy a budú môcť tvorivo pracovať. Sú to kreatívni ľudia a takú motiváciu potrebujú. Ak by sme to v nich potláčali, odišli by.

FOTO Miro Nôta

Strojárske materiály budúcnosti budú čoraz ľahšie

Strojárske materiály budúcnosti budú čoraz ľahšie

Ak podnik riadi riziká, otvára si priestor pre biznis

Ak podnik riadi riziká, otvára si priestor pre biznis