Efektívnu prevádzku pýtajú aj nevýrobné budovy

Efektívnu prevádzku pýtajú aj nevýrobné budovy

Ušetriť na energiách môže firma bez prepúšťania, znižovania miezd či obmedzovania produkcie. Vyladená energetika v nevýrobných priestoroch stabilizuje faktúry, navyše ich spotreba obvykle od výkonov podniku nezávisí.

Slovenský priemysel patril v rámci krajín Európskej únie ešte donedávna k energeticky najnáročnejším. Pred rokom 1989 spotreba nikoho veľmi netrápila a táto mentalita u ľudí dlhý čas prevládala aj po zmene režimu. Práve systém trhového hospodárstva bol jedným z hlavných akcelerátorov zmien – cena energie sa stala významnou položkou z hľadiska efektivity výroby, a teda aj konkurencieschopnosti.

S nástupom nových technológií a vznikom moderných priemyselných podnikov na Slovensku sa začala spotreba energie v tejto sfére znižovať. Súčasné výrobné linky a montážne haly sú už koncipované ako nízkoenergetické a firmy dokážu ich spotrebu energií optimalizovať vopred, v štádiu projektu. Ale k výrobe neoddeliteľne patria aj ďalšie objekty, ako sú administratívne budovy, školiace priestory, sociálne zázemie a ďalšie nevýrobné priestory. Aké možnosti úspor spotreby majú firmy v tomto prípade?

Moderné technológie umožňujú maximalizovať energetickú efektívnosť najmä v prevádzke novopostavených budov.

Úspory nielen zo zákona

Samozrejme, firmy musia aj vo svojich kancelárskych či iných nevýrobných priestoroch dodržiavať platné predpisy o energetickej úspornosti. Vedia, že zo zákona musia svoje priestory podrobiť energetickému auditu (zákon č. 476/2008 Z. z.) a mať energetický certifikát (zákon č. 555/2005 Z. z.. Ide pritom o dva odlišné postupy s odlišným cieľom. Pod auditom sa podľa oficiálnej definície rozumie systematický postup na získanie dostatočných informácií o stave technických zariadení a budov, energie, identifikáciu a návrh nákladovo efektívnych úspor energie. Pri certifikácii ide o proces hodnotenia energetickej hospodárnosti budov a technické zariadenia v nich. V oboch prípadoch by však mal byť výstup, podporujúci znižovanie spotreby energie.

Samotné projekty môže podnik vzhľadom na nemalú finančnú náročnosť uskutočňovať cez schému kontraktu, financovaného na základe úspor (Energy Performance Contracting - EPC) projektov energetickej úspornosti. Základným princípom EPC je, že zavedené hospodárne opatrenia sú splácané z dosiahnutých úspor. Metóda EPC umožňuje riešiť rekonštrukciu tým najefektívnejším spôsobom, ktorý v prvom rade prináša úsporu investovaných prostriedkov a zároveň úsporu v podobe prevádzkových nákladov spojených so spotrebou energie.

Metóda EPC funguje tak, že investícia je splácaná z dosiahnutých úspor a riziko, že sa garantované úspory nedosiahnu, nesie poskytovateľ energetických služieb (Energy Service Company – ESCO). Ten zákazníkovi zmluvne garantuje dosiahnutie dohodnutého objemu úspory energie, respektíve úrovne prevádzkových nákladov. Postará sa o zaistenie výhodného financovania a o realizáciu investície v optimálnej výške s garanciou, že sa dosiahne čo najvyššia miera prínosu v úsporách.

Nové budovy jednoduchšie

Z pohľadu moderných technológií je dnes podstatne jednoduchšie dodržať maximálnu energetickú efektívnosť v prípade novopostavených budov. Architekti aj projektanti deklarujú, že od prvých náčrtov projektu v počítači je možné hľadať najvýhodnejšie, energeticky najúspornejšie riešenia a tie ešte v projektovej fáze zladiť s budúcimi nárokmi používateľa. Od konštrukčných a tepelnoizolačných materiálov, cez technológiu opláštenia a okien, dispozičné riešenia pôdorysu budov až po návrh energetických sietí a zariadení, zdrojov energie, vykurovania, klimatizácie a podobne.

Základom úspor pre existujúce budovy je zavedenie prehľadného monitoringu spotreby energií.

Najväčšími „žrútmi“ energie v administratívnych budovách sú podľa štatistík z praxe a facility manažérov vykurovanie, klimatizácia a osvetlenie, ktorých podiel dosahuje v priemere 80 percent z celkovej spotreby. Preto je pre investora veľmi dôležité, aby na tieto tri systémy zvolil energeticky úsporné technológie, ktorých nákup je možno drahší, ale ktorých návratnosť sa dá jednoducho vyrátať na základe budúcich prevádzkových parametrov, respektíve očakávaných (spravidla rastúcich) cien energií. Napríklad výmena klasických žiaroviek za LED zníži spotrebu osvetľovacieho systému až o 70 percent. Taktiež vykurovací systém s využitím solárnych panelov a tepelného čerpadla je investične náročnejší ako bežné elektrické či plynové kotly, ale prax ukázala, že sa užívateľovi začne „vyplácať“ už o päť rokov.

Osvetlenie tvorí 35 percent celkovej energetickej spotreby budov. Je to takmer dvojnásobok toho, čo spotrebuje oblasť informačných technológií a kancelárskeho vybavenia. Mnohokrát podceňovaným prvkom je automatické vypnutie osvetlenia v prázdnych priestoroch. Práve táto funkcia inteligentného osvetlenia pomocou pohybových snímačov umožňuje jednoduchým spôsobom zabezpečiť vysoké percento úspor nákladov za elektrickú energiu. Inteligentné osvetlenie však zahŕňa aj možnosť samostatného užívateľského riadenia intenzity a farby svetla podľa momentálnych potrieb, čo okrem úspor prináša aj vizuálny a duševný komfort, a tak aj zvýšenie pracovnej výkonnosti osôb.

Výsledkom vývoja zvyšovania účinnosti využitia solárnej energie je aj koncentrovaná fotovoltika (Concentrated Photovoltaics – CPV). Táto technológia dokáže premeniť 36 percent priameho dopadajúceho slnečného žiarenia na elektrinu. Ďalším príkladom zvyšovania účinnosti sú aj rotujúce solárne články. Tie majú v sebe zakomponovaný natáčací systém, stupňovité chladenie, ktoré zvyšuje účinnosť a diaľkové ovládanie. Pri všetkých moderných energetických systémoch je už dnes systém kontroly a ovládania možný cez aplikácie na mobilných telefónoch.

Príkladom aplikácie moderných riešení pre administratívne budovy je využitie fotovoltiky, integrovanej priamo do konštrukcie budovy (Building Integrated Photovoltaistics - BIPV). Zakladá sa na aktívnom získavaní energie z fasády. Toto riešenie spĺňa podmienky pre moderné fasádne konštrukcie, ochranu pred poveternostnými vplyvmi, slnečným žiarením, slúži ako protihluková, protipožiarna izolácia a ochrana proti vlámaniu. Fasádny systém pozostáva z hliníkovej konštrukcie a fotovoltických izolačných dvojskiel.

Začať treba preverením

Ako však dosiahnuť čo najväčšie energetické úspory v už existujúcich budovách? Základom by sa mal stať komplexný energetický audit, ktorý presne zmapuje spotrebu a navrhne konkrétne opatrenia, akými by sa dala znížiť. V prvom rade je nevyhnutné okamžite zaviesť prehľadný monitoring spotreby energií. Skúsenosti z praxe ukazujú, že zavedenie efektívneho merania energií a inštalácia monitorovacích systémov prináša okamžité úspory energie vo výške dvoch až ôsmich percent. To pri súčasných prevádzkových nákladoch nie je zanedbateľné číslo.

Energetický audit má umožniť viac než naplnenie zákonnej povinnosti. Má byť pre firmu manuál na znižovanie spotreby energie.

Najčastejšie sa však v rámci auditov navrhujú takzvané prierezové opatrenia, ktoré sú použiteľné pre rôzne typy nevýrobných budov, ako napríklad zvyšovanie účinnosti zariadenia na premenu energie, znižovanie strát na rozvodoch energie, inštalovanie systému monitorovania a riadenia spotreby energie, zlepšovanie tepelnotechnických vlastností budov alebo aj vnútorné a vonkajšie osvetlenie. V podstate sa aj na existujúcich budovách dajú aplikovať všetky najmodernejšie úsporné technológie, ktoré sa navrhujú pre novostavby. Rozsah prestavby je však limitovaný nielen vyššími nákladmi, ale aj nutnosťou prevádzkových obmedzení počas rekonštrukcie. Nízke prevádzkové náklady, kvalitné vnútorné prostredie a vyššia hodnota nehnuteľnosti. To sú tri základné rozdiely medzi energeticky úspornou budovou a bežnou stavbou.

Minimálna požiadavka na energetickú hospodárnosť nových budov postavených po 31. decembri 2015 je horná hranica energetickej triedy A1 pre globálny ukazovateľ. Energetickí audítori sa však ešte často stretávajú s tým, že manažéri vnímajú audit skôr ako administratívnu záťaž, a nie ako veľkú výhodu do budúcnosti. Legislatíva na najbližšie roky je pritom jasná - všetky nové budovy v Európskej únii musia byť takmer nulové najneskôr do 31. decembra 2020. Vrátane verejných budov, ktoré majú splniť túto normu už koncom budúceho roku.

FOTO Miro Nôta

Viac než otázka vkusu

Viac než otázka vkusu

Strojárske materiály budúcnosti budú čoraz ľahšie

Strojárske materiály budúcnosti budú čoraz ľahšie