Portugalci už zarábajú menej a ich platy nerastú

Portugalci už zarábajú menej a ich platy nerastú

Keďže aj na rast miezd treba zarobiť, časť firiem, ktoré na Slovensku vyrábajú produkty s nízkou pridanou hodnotou, sa zrejme nedokáže prispôsobiť novým požiadavkám sofistikovanejšej a efektívnej výroby. O pár rokov tu niektoré nebudú, očakáva riaditeľ trnavského závodu PSA Groupe pre ľudské zdroje Ľubomír Kollár. Ich ľudia môžu byť pre priemysel istá rezerva, no budú sa musieť učiť používať nové technológie. Vzdelávanie počas celej kariéry bude podľa neho podmienka úspechu naprieč odvetviami.

Slovensko dlho lákalo firmy na pracovnú silu - kvalifikovanú, skúsenú a relatívne lacnú. Sú ešte ľudia konkurenčná výhoda tunajšieho priemyslu?

Ak by neboli, už by nebolo zaujímavé vyrábať na Slovensku autá. Čiže odpoveď je áno. Automobilový priemysel zažíva boom, aký sa len tak nebude opakovať. Volkswagen v Bratislave expanduje a potrebuje vyše dvetisíc ľudí. My potrebujeme osemsto, a ďalších pre motoráreň, dokopy zhruba tisíc tristo zamestnancov. Plus hlavný nábor ešte len začne Jaguar Land Rover. Samozrejme, podľa toho sa musia zariadiť aj dodávatelia. To všetko vytvára na pracovnom trhu veľký tlak.

Ľubomír Kollár

Absolvoval štúdium Fakulty elektrotechniky a informatiky na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Deväť rokov pracoval v Sony Slovakia, z toho šesť rokov ako vo výrobe a ďalšie tri ako generálny manažér kvality a servisu. Neskôr prešiel do automobilového priemyslu, od septembra 2005 pracuje vo francúzskej aliancii PSA Groupe. V júni 2010 sa stal ako prvý Slovák riaditeľom montáže - najväčšej výrobnej prevádzky trnavského závodu. V roku 2014 prešiel na pozíciu riaditeľa ľudských zdrojov.

Navyše rastú mzdy, takže táto nákladová výhoda sa prinajmenej citeľne zmenšila.

To vychádza z aktuálnej situácie na trhu, ktorú charakterizuje obrovský dopyt po pracovníkoch. Ľudia si môžu vyberať pre koho a do značnej miery aj za koľko budú pracovať. O takých, ktorí sú dobrí v určitých profesiách, je doslova boj. Aj manuálne pracujúci ľudia sú veľmi žiadaní a to nielen v priemysle, ale aj pri iných prácach. Napríklad pri prestavbách domov si elektrikári, kúrenári, murári, obkladači pýtajú výrazne viac než kedysi.

Porovnávať len nominálne mzdy je pomerne jednoduché, no nie celkom korektné. Pri prepočítaní na paritu kúpnej sily vyzerajú platy v slovenských fabrikách voči zahraničiu inak.

To zrejme cítiť aj v priemyselných fabrikách vrátane slovenského závodu PSA Groupe. Ako vychádza konkurencieschopnosť platov slovenských pracovníkov s ľuďmi z iných závodov skupiny?

Uvediem príklad z nášho koncernu, na takmer všetkých pracovných pozíciách sú v súčasnosti Portugalčania platení nižšie než Slováci. Nehovoriac o tom, že majú minimálny rast miezd. My sme tento rok dohodli zvýšenie miezd o vyše šesť percent a odborári sa netvárili nadšene. No s mzdovými očakávaniami treba byť veľmi obozretný.

S rastom miezd však rátať treba. Nielen preto, že naň budú tlačiť odborári tak ako u vás (rozhovor sa konal deň po dokončení kolektívneho vyjednávania v trnavskom závode PSA Groupe, pozn. redakcie), ktorí budú spomínať skôr fabriky v krajinách s vyššími platmi.

To je veľmi zložitá otázka a má viacero aspektov. Napríklad, porovnávať len nominálne mzdy je pomerne jednoduché, no nie celkom korektné. Pri prepočítaní na paritu kúpnej sily vyzerajú aj platy v slovenských fabrikách trochu inak.

Odborárom nahráva súčasná situácia, požiadavky opierajú aj o nedostatok ľudí. Čo potrebuje priemysel, aby si mohol takpovediac dovoliť dať zamestnancom vyššie platy, rast produktivitu práce?

Rast produktivity práce je pre rast miezd absolútna nevyhnutnosť. Môžeme ho dosiahnuť výrobou produktov s vyššou pridanou hodnotou, robotizáciou, napríklad u nás v automobilovom priemysle aj predkompletizáciou dielov alebo zjednodušením montáže. Rezervy sa musia hľadať v celom reťazci, vo finálnej výrobe a montáži aj v celej podpornej dodávateľskej sieti. A ani v rámci nej to nie je len o tom, či ľudia robia rýchlejšie alebo ťažšie. Všetko sa začína už premysleným inžinieringom vozidla.

Merané pridanou hodnotou na zamestnanca produktivita práce za posledné roky rast miezd v celom priemysle predbiehala. Aká je východisková pozícia?

Keďže sa všetky fixné náklady rozpočítavajú na väčší počet áut, je dobrá. Ak fixné náklady výrazne nerastú, ale dramaticky rastie objem, jednotková cena fixných nákladov ide logicky dolu. Musíme však byť schopní optimalizovať dodávateľský reťazec aj koncepciu vozidla, vyrábať kvalitne, rýchlo a za dobrú cenu. Ak by sa to nepodarilo, pre akýkoľvek dôvod vrátane miezd, tak výrobné ceny našich áut pôjdu hore a Slovensko prestane byť konkurencieschopné. Myslím, že to platí naprieč odvetviami.

Dokáže priemysel zvýšiť produktivitu tak, aby „zarobil“ na výraznejší rast miezd, ktorý zrejme príde, vďaka rozsiahlejšiemu nasadeniu technológií?

Možno si to konkrétne neuvedomujeme, no to čo sa nazýva štvrtá priemyselná revolúcia, sa už deje. Ide to postupne, ale všimnite si, že máme okolo seba čím ďalej tým viac počítačov, smartfónov, robotov a iných inteligentných zariadení. To mení procesy a postupy. Máme čím ďalej tým viac vopred pripravených dielcov, ktoré prinášajú potrebu dodávok just-in-time, asofistikovaných informačných procesov než dosiaľ. Výroba je neporovnateľne zložitejšia než bola a každý post, aj ten operátorský, si od človeka žiada určitú inteligenciu vyššieho typu.

Ako možno porovnať pozíciu a prácu radového výrobného robotníka v továrni PSA pred desiatimi rokmi, keď v Trnave štartovala výroba a teraz?

V prvom rade vyrábame viac modelov ako predtým, montujú sa u nás na jednej linke tri rôzne autá. Plus existuje toľko možností ako si nakonfigurovať vozidlo, že variabilita výroby je naozaj obrovská. Operátor musí mať informačný systém typu poka yoke (chybám odolný, pozn. redakcie) aby presne vedel, ktorý diel má zobrať a nepomýlil sa. Druhá vec je, že logistika sa u nás kompletne prerobila na kitový systém. Teda každé auto má vedľa seba vozík, na ktorom má predpripravené dielce na montáž. Logistická práca sa zmenila do takej miery, že nielen predpripravuje výrobu, ale zároveň všetky tie vozíky, ktoré predtým privážali ťahače so šoférom, dnes prichádzajú automaticky. Tie sa nekazia, vedia kam majú prísť a ak nepríde k technickému problému, tak tam aj prídu.

Čiže robotník, ktorý kedysi v tradičnom, fordovskom ponímaní, uťahoval skrutky montážnym kľúčom, teraz obsluhuje automatickú techniku.

Oveľa viac s ňou spolupracuje Aj keď treba povedať, manuálna práca tam je a ešte dlho aj bude. Fyzická práca ostáva, no popri tom je aj myseľ človeka zaťažená úplne inak ako predtým. Nehovoriac o tom, že tempo výroby je vyššie. My sme začali na rýchlosti 50 áut za hodinu, dnes ich vyrábame 60 a to pravdepodobne nie je koniec. Rýchlosť linky sa zvýšila a aj fyzická vyťaženosť je vysoká, a to stále hovorím o najnižšej operátorskej pozícii. Tímlídri musia vedieť viac, musia zvládnuť koordináciu logistiky, vedieť nájsť chybu v aute a odstrániť ju, aby potvrdili, že auto bolo korektne opravené, je bez vád a môže ísť ďalej.

Ako to zmenilo profil ľudí, ktorých potrebujete do takej fabriky najviac?

Špeciálne sa zameriavame na profesie, pri ktorých sú potrebné technické znalosti a práca s informačnými systémami. To sú už aj nastavovači strojov, údržbári, informatici, no aj tímlídri, ktorí musia ovládať základnú údržbu strojov alebo robotov. Ich školenie je zložité a dlhodobé a tiež musia byť za nimi roky skúseností, no to už sú pozície, na ktorých ľudia dobre zarábajú. Technicky orientovaní manažéri a inžinieri patria tiež do tejto skupiny.

To sú však zručnosti, ktoré získavajú zamestnanci až praxou či školeniami a zo škôl s nimi asi príde málokto.

Je to tak. No nerobil by som z toho paniku pretože ak ľudia chcú, všetko sa dá naučiť. U nás mnohí ľudia začínali so základnými technickými znalosťami, neveľmi skúsení a postupne sa vedeli naučiť aj takúto prácu. To platí pre celý reťazec v automobilovom priemysle a podľa mňa aj vo podnikoch v iných priemyselných odvetviach.

A čo tie firmy, ktoré pre výrobu nepotrebujú, aby sa to ľudia naučili?

Som presvedčený, že niektoré segmenty priemyslu, ktoré na Slovensku existujú, tu za pár rokov nebudú. Jednoducho nebudú stíhať prispôsobiť sa rastu ceny práce a rozvoju sofistikovanejšej a efektívnej výroby. Ide hlavne o firmy, ktoré vyrábajú produkty s nízkou pridanou hodnotou, mzdy tvoria významnú časť nákladov a ich výroba sa dá ľahko presťahovať.

Dalo by sa s ľuďmi, ktorí v týchto firmách skončia rátať ako s rezervou pre podniky so sofistikovanejšou výrobou, existujúce aj nové?

Je to určite jeden zo zdrojov. Otázka je, ako rýchlo sa to stane, v akom rozsahu, prípadne či k tomu naozaj dôjde. Stromy nerastú do neba a ekonomika má nádhernú schopnosť samoregulácie hlavne v strednodobom a dlhodobom horizonte. Môžeme sa to snažiť brzdiť, brániť tomu, ale vždy sa to udeje. Aj preto treba opatrnosť v raste miezd.

Rýchlosť linky je teraz okolo jedno auto za minútu. Mala by ísť výrazne hore, čo je však mimo ľudských možností. Máme sa pripraviť na dobu robotov a ľudí, ktorí s nimi budú vedieť komunikovať?

Roboty budú určite pribúdať. Budú však menšie a inak vybavené ako v minulosti. Ešte aj dnes roboty potrebujú okolo seba veľkú bariéru, aby nedošlo k nejakému úrazu. V budúcnosti majú viac spolupracovať a vnímať či vedľa nich niekto stojí alebo nie. Ľuďom odľahčia od ťažkých, namáhavých prác, ktoré sú v ergonomicky nevýhodných polohách. Niektorí ľudia odídu. Príklad z logistiky je jasný. Mali sme množstvo ľudí, ktorí navážali tovar na linku, dnes ich je oveľa menej a v budúcnosti ešte ubudnú. Prečo by sa pri just in time mali diely prekladať z palety do vozíka? Nie je v tom nijaká pridaná hodnota. Prečo by nemohli byť predpripravené alebo nachystané priamo vo vozíkoch u dodávateľa?

Automobilový priemysel zažíva boom, aký sa len tak nebude opakovať. Rast automobiliek aj dodávateľov vytvára na pracovnom trhu veľký tlak.

Takže problém už čoskoro vôbec nebude počet ľudí, ale to, čo vedia?

Manuálne práce nezmiznú a v nejakej forme sa vždy udržia. Pribudnú nové povolania aj keď ešte dnes presne nevieme ktoré. Aj kolaboratívneho robota treba nastaviť a preprogramovať, opraviť, vymeniť. To nemôže zatiaľ robiť robot, musia to spraviť ľudia. Dnes je dopyt presne po takýchto kvalifikovaných robotníckych povolaniach a u nich je aj rast miezd najvyšší.

Máte odhady, ako môže takáto štrukturálna zmena zmeniť počet ľudí vo fabrike?

Máme strednodobé plánovanie na tri až päť rokov, ktoré ráta s kmeňovými zamestnancami v určitých limitoch a potom s agentúrnymi, ktorými vykrývame výkyvy v dopyte po autách a tiež takéto dlhodobé zmeny. Pohyby v počtoch ľudí však nie sú nijako dramatické. Kúpiť si mnoho robotov a k nim prijať veľa technikov by tiež nebolo úplne efektívne.

Podľa toho, čo ste doteraz povedali to vyzerá tak, že väčšou komplikáciou pre priemysel než získať kvantum ľudí do výroby, je zabezpečiť všeobecnú zmenu kvalifikácie ľudí na trhu práce.

Určite je to problém počtu aj kvality a súvisiaci s viacerými vecami. Čo sa týka kvantity, prvou je demografia. Máme tri možnosti: buď sa začnú na Slovensku rodiť deti minimálne na úrovni prirodzenej reprodukcie, druhou možnosťou je množstvo imigrantov, aj nad rámec ľudí z EÚ a blízkych európskych národov. Tretia možnosť je, že sa nestane jedno ani druhé a ekonomika Slovenska začne chradnúť. Špecifický problém kvality ľudských zdrojov je katastrofálne nastavenie školstva.

Demografiou sa bude hýbať ťažko, s migráciou sa spoločnosť - aspoň nejako a v istej miere - bude musieť vysporiadať. Takže čo to školstvo?

Je bez koncepcie, takže každý si môže študovať za štátne peniaze čo chce. Bez ohľadu na to, aby to malo opodstatnenie pre ekonomiku. Aký má zmysel, aby mladí ľudia vyštudovali za štátne a hneď po skončení školy sa museli v obrovských počtoch rekvalifikovať? Okrem toho sú tí ľudia často oprávnene frustrovaní, že študovali odbor, ktorý im nevie zabezpečiť prácu.

Ako by ste riešili tento nesúlad?

Základný problém je počet vysokých a stredných škôl. Nie je normálne, aby sme mali niekoľkonásobne vyšší počet vysokých, ale aj stredných škôl ako pred rokom 1989 a zároveň o polovicu menej detí. Toto nie je možné financovať ani produkovať kvalitu. Štát sa zbavil vízie akou krajinou chce byť a ako vychovávať svojich mladých ľudí. Plánovanie nie je škaredé slovo, každá úspešná firma ho má a má aj svoju víziu. Bez nej a plánu ako ju dosiahnuť ideme kam nás vietor zaveje. Škôl je veľa a sú všade. Ak by ich bolo menej, tak by sme za rovnaké peniaze mali aj kvalitnejších učiteľov, aj by boli lepšie zaplatení aj by mali lepšie podmienky na prácu. Na vysokých a stredných školách nie je málo peňazí, ale sú neefektívne minuté. Najviac peňazí by som nalial do základného školstva. Dieťa sa okrem matematiky, čítania, písania musí naučiť aj základnému správaniu a komunikácii. U niektorých komunít je to problém. Nech sa niekto deťom venuje aj od troch rokov. I keď sú zo zlého prostredia, mali by šancu posunúť sa vyššie. Ak by bolo treba jedného učiteľa na piatich žiakov, tak nech to tak je. Je to lepšie, ako nechať tých ľudí prepadnúť sa do špirály lúzy. Tá je, popri ľudskom hľadisku, nebezpečná a nákladná aj pre majoritnú skupinu obyvateľstva.  

Možno vzhľadom na rýchlosť pokroku rátať s tým, že s jednou kvalifikáciou počas celého života si človek nevystačí a bude treba omnoho širšie celoživotné vzdelávanie?

Určite nám to chýba. Každý mladý človek má veľké plány, chce byť riaditeľom banky, podniku, zmeniť svet. Len k tomuto cieľu vedie nejaká cesta a tou je škola a vzdelávanie počas celého života. Inak, inak ten svoj cieľ nedosiahne. Ja som sa začal učiť po francúzsky keď som mal tridsať. A naučil som sa to, inak by som nemohol to, čo robím. Personalistiku som takisto nikdy neštudoval. Som technik. Ale pracujem vo fabrike ako riaditeľ pre HR. Samozrejme, že tomu predchádzal náročný a dlhodobý tréning. Celoživotným vzdelávaním sa dolaďuje to, čo ekonomika potrebuje.

Takže priemyselná výroba má význam aj v čase, keď sa čoraz viac hovorí o nutnosti zapájať a rozvíjať inovácie?

Výroba, aplikačné inžinierstvo, inovácie a výskum sú veľmi úzko prepojené a vzájomne sa ovplyvňujú. Pozrite si príklad Nemecka alebo Číny. Výborne zvládajú výrobu, aplikačné inžinierstvo okolo nej a prirodzene dospeli k výskumu a vývoju. Dve fázy, výrobu a aplikované inžinierstvo už dnes na Slovensku máme, ak na tom budeme pracovať, čaká to aj nás.

Je krok k udržaniu výroby s využitím aplikačného inžinierstva to, že slovenský závod PSA Groupe bude mať motoráreň?

Určite áno, bude to nový produkt a výrazne optimalizuje logistické náklady aj pre finálnu výrobu áut. Ale samozrejme ani motorárňou sa to nemusí skončiť. Raz prídu do výroby aj autá s plne elektrickými pohonmi a tie prinesú úplne nové požiadavky na diely, na predmontáž, na výrobu a všetko okolo. PSA sa v tomto smere ide s trendom. Uvažuje sa aj nad plne elektrickým vozidlom vyrábaným u nás. Ešte presne nevieme kedy, no je to ambícia, ktorá určite ovplyvní aj zamestnanosť.

V debatách je potenciálne rozšírenie nákupnej spolupráce s General Motors až do podoby akvizície značky Opel vaším koncernom. Potenciálne rozšírenie výroby o ďalší model platformy malých áut, so značkou Opel by z hľadiska efektívnosti vyhovoval, mohol by sa vyrábať v Trnave?

Logiku a potenciál to má. Nič však nie je rozhodnuté. Ešte nevznikla žiadna dohoda o spojení, iba sa rokuje na úrovni skupín. Tým pádom zatiaľ nemá význam riešiť, špekulovať ani komentovať žiadne konkrétnejšie úvahy.

Takže aj motoráreň na spaľovacie motory má význam pre inovácie?

Motoráreň je určite dobrá správa. V súčasnosti sa hľadajú a vyvíjajú rôzne alternatívne pohony, vrátane elektromotorov. Proces náhrady spaľovacích motorov nejaký čas potrvá, bude postupný a medzikrok budú napríklad hybridy. To bude trvať najmenej najbližších desať rokov, možno aj viac. Na produkcii motorov však získame know-how vo veľmi presnej výrobe kovových dielov. Tenmožno uplatniť pri výrobe hociktorého iného mechanického dielu. Tie budú v autách vždy.

Nemecko a Čína výborne zvládajú výrobu aj aplikačné inžinierstvo okolo nej a prirodzene dospeli tiež k výskumu a vývoju.

TEXT Juraj Kantorík

FOTO Miro Nôta

 

Znížili sa obavy z rozpadu eurozóny

Znížili sa obavy z rozpadu eurozóny

Evidencia dochádzky je iba začiatok

Evidencia dochádzky je iba začiatok