Dobré riešenie, no zatiaľ nestačí

Dobré riešenie, no zatiaľ nestačí

Systém duálneho vzdelávania môže prispieť k riešeniu nedostatku ľudí pre priemysel, no nie v podobe a najmä rozsahu, v akých už funguje. Prvé stovky absolventov z neho vyjdú o dva až tri roky.

Nedostatok kvalifikovaných ľudí pre prácu v priemysle zatiaľ nerieši ani rozbeh duálneho vzdelávania. Jeho cieľom je prakticky pripraviť študentov rovno do výroby a zamestnávateľom zabezpečiť odborníkov. No ani duál nie je odpoveď na všetko. V rozsahu v akom funguje, možno zatiaľ o revolúcii vo vzdelávaní hovoriť iba ťažko.

V školskom roku 2016/2017 je počet zapojených zamestnávateľov oproti predošlému viac ako trojnásobný. Názor, že by dvetisíc ľudí – čo je možný počet študentov zapojených do duálu v oblasti priemyslu v druhom roku – stačilo pre výrobné odvetvia, je viac ako optimistický. Počet žiakov v odborných školách sa pohybuje okolo stotisíc, no ak by každý rok v súčinnosti s firmami pripravili dve tisícky použiteľných absolventov, išlo by skôr o neúspech.

Podobný stav cítiť aj vo vysokoškolskom vzdelávaní. Aj v ňom požiadavky priemyslu rastú, no ich plnenie viazne. Zhruba každý tretí absolvent vysokej školy pracuje podľa skúseností firiem na pozícii, na ktorú by mu stačilo vhodné stredoškolské vzdelanie. Približne polovica absolventov pracuje úplne mimo odbor svojho vzdelania.

Naprávanie tohto nesúladu stojí podľa skúseností z priemyslu okolo tristo miliónov eur ročne.

Vzhľadom na náklady na preškolenie zamestnanca s nevyhovujúcim vzdelaním je pre priemyselnú firmu výrazne jednoduchšie a najmä lacnejšie vychovať si človeka priamo u seba.

Výchova je lacnejšia než rekvalifikácia

Existujú však už aj prvé príklady úspešného zavedenia duálneho vzdelávania do chodu firmy. Jedna z nich je skúsenosť výrobcu lamiel do trecích obložení pre automobilový priemysel Miba Steeltec Vráble. So vzdelávaním študentov zo Strednej odbornej školy technickej v Zlatých Moravciach začali ešte predtým, ako bol duálny systém oficiálne spustený. Pri pilotnom projekte firme asistovala Rakúska obchodná komora aZväz automobilového priemyslu SR (ZAP). Neskôr začal firma spolupracovať aj so Strednou odbornou technickou školou vo Vrábľoch. Bývalý prevádzkový riaditeľ vrábeľského závodu, v súčasnosti jeden z topmanažérov Miba Friction Group Peter Chudoba takýto prístup dáva podniku možnosť plánovať, koľko pracovníkov mu v najbližších rokoch príde do prevádzky. „Náš jednoznačný záujem bol doplniť kádre, plánovať prítok nových pracovných síl do našej fabriky, vzdelávať ich pre naše potreby. V konečnom dôsledku, a o tom málokto hovorí, aj mať pod kontrolou náklady. To znamená, že pre nás je duálne vzdelávanie jednoznačne šetrením,“ hovorí.

Preškolenie zamestnanca z iného odboru vyčíslila firma vlani na zhruba 32-tisíc eur. Naproti tomu vychovať si za tri až štyri roky nového človeka vyjde podnik po započítaní všetkých nákladov na približne osemtisíc eur.

V Bratislave vznikla pre akútny nedostatok kvalifikovaných stredoškolsky vzdelaných ľudí v technických profesiách Duálna akadémia. Jej projekt inicioval tamojší závod Volkswagen Slovakia, automobilová skupina Matador a slovenská pobočka Siemensu. Podľa predsedníčky akadémie Jany Širokej plánuje škola v budúcnosti ponúkať vzdelávanie a školenia aj pre ďalšie firmy na Slovensku. Od septembra študuje na škole spolu vyše tristo študentov. Jadrom je stovka študentov v pilotnom duálnom systéme. Ďalšia vyše stovka zamestnancov firiem navštevuje rekvalifikačné kurzy.

Vychovať a udržať si ľudí

Hlavná výhoda duálneho systému je pre firmu možnosť vychovať si študenta a motivovať ho na zotrvanie vo firme. P. Chudoba hovorí, že v Mibe sa spoliehajú práve na to, že sa tam žiakom zapáči. „Sme presvedčení o tom, že ak nie je vôľa a chuť, výkon nebude. Čiže je našou úlohou, aby sme počas štyroch rokov presvedčili študenta, že sme pre neho skvelá voľba,“ dodáva.

Takmer tri stovky zamestnávateľov certifikovaných v druhom roku duálneho vzdelávania bol lepší výsledok ako necelá stovka na úvod. K vyššiemu počtu zapojených zamestnávateľov prispel aj výrazne dlhší čas na prípravu a vstup do systému.

Proces certifikácie má tri fázy. Prvá je certifikácia firiem. Jej súčasťou nie je len nájdenie vhodnej školy na spoluprácu, ale tiež dohoda o vzdelávacích programoch a zostavenie tematického vzdelávacieho plánu odborného výcviku či praxe. V druhej fáze sa robia nábory žiakov. Firma musí stihnúť uzatvoriť zmluvu s vybranou strednou odbornou školou, alebo aj s viacerými školami a podieľa sa na výberovom konaní. S vybratými študentmi totiž podpisuje zamestnanecký kontrakt.

Stále nie celkom jasné ako a za čo

Aj keď sa duálne vzdelávanie podarilo rozbehnúť, mali firmy v prvom roku viaceré výhrady. „Medzi vážne prekážky účasti firiem v duálnom vzdelávaní označili takmer dve tretiny účastníkov nedostatok interných zdrojov, najmä čo sa týka personálu a vybavenia. Pre štvrtinu sú to finančné dôvody,“ konštatovala vlaňajšia štúdia PwC o skúsenosotiach dodávateľov v automobilovom priemysle.

Štát firmám so samotným vzdelávaním extra nepomáha. Garantované sú len daňové úľavy. Pritom to, čo môže vyzerať ako investícia pre stredne veľkú alebo veľkú prosperujúcu firmu, teda úloha vytvoriť pracovné miesta a podmienky na prax pre žiakov, je pre menší výrobný závod takmer nemožné. Ako vážny problém sa už v minulom ročníku ukázal aj nezáujem škôl, pretože zapojením prichádzajú o časť financií na žiaka od štátu – normatív.

Firmy však do značnej miery musia s investíciami do vzdelávania rátať, akcentuje manažérka ľudských zdrojov výrobcu ložísk Schaeffler Skalica Elena Kolínková. Tunajšie fabriky nemeckého koncernu, ktorý v dvoch závodoch zamestnáva už vyše deväťtisíc ľudí, sa pustili do vzdelávania už pred niekoľkými rokmi a ich investície sa rátajú s stovkách tisíc eur.

Školy sa v duáli boja zníženia platieb od štátu. Žiaci si pri výbere strednej školy nevyberajú technické smery, aj preto, že nevedia, aké technológie fungujú v priemysle.

Ďalší problém je nechuť študentov zapojiť sa do systému. Zostáva potom znova na firmách, aby žiakov pozitívne motivovali a presviedčali mladých ľudí aj ich rodičov o výhodách duálneho vzdelávania. Zo skúseností firiem, ktoré študentov zaujali, sa ako funkčný nástroj ukazujú dni otvorených dverí, návštevy základných škôl a iné formy komunikácie a predstavovanie priemyselných firiem.

„Treba však povedať, že priemysel má nemalý komunikačný deficit. Množstvo firiem, najmä dcérske spoločnosti nadnárodných firiem, roky takmer neinformovalo o svojich tunajších aktivitách. Jeden z negatívnych efektov je, že široká verejnosť, vrátane ľudí, ktorí majú vplyv na rozhodovanie mladých ľudí o strednej škole, nemá takmer žiadne informácie o súčasnej podobe práce v priemysle,“ hovorí Peter Porubský z agentúry ReputationN.

Na jednej strane sa u veľkej časti ich rodičov objavujú obavy z neistoty práce v priemysle, ktoré vyplývajú z problémov ešte v 90. rokoch. Na druhej strane majú samotní mladí ľudia nie práve aktuálne informácie o tom, ako sa práca v priemysle vyvíja. Napriek veľkému záujmu o moderné technológie si ich mnohí s priemyslom nespájajú. „Riešením je funkčný HR marketing, ktorý okrem iného ukáže, aká moderná priemyselná výroba funguje na Slovensku,“ dodáva P. Porubský.

Naprávanie nesúladu medzi zameraním škôl a potrebami praxe stojí slovenskú ekonomiku zhruba tristo miliónov eur ročne.

Na vysoké školy sa zabudlo

Nedostatky duálneho systému sa ukazujú aj v tom, že v podstate nepočítal s vysokoškolským vzdelávaním, upozorňujú ľudia z priemyslu. Za dva týždne, na ktoré sa niektorí náhodou dostali do fabriky, im tam skôr - ako komentujú manažéri najmä z autopriemyslu - robili babysitting. Systémové riešenie stále nie je, známe sú len prípady úspešných spoluprác, ktoré boli na začiatku motivované buď zo strany škôl, alebo odvetvových zväzov.

Ako príklad fungujúcej spolupráce sa ukazuje program SPICE (Students Programme of Integrated Company Education), ktorý predminulý rok rozbehol Zväz automobilového priemyslu SR so šiestimi fakultami najmä technických vysokých škôl v Bratislave, Žiline a Košiciach. Cieľom má byť najmenej trojmesačná prax pre študentov dvoch ich posledných ročníkov. Školy idú aj ďalej, žiadajú študentov, aby sa v tímoch venovali konkrétnym projektom daných firiem a majú možnosť vypracovať v podniku diplomovú prácu.

Keďže sa od vysokoškolsky vzdelaného človeka v priemysle očakávajú nielen technické, ale napríklad aj základné manažérske schopnosti, je prax viac než vítaná. Firmám dáva okrem toho možnosť lákať popri poodhalení svojich výrobných procesov šikovných študentov aj do vývoja, alebo spolupracovať s nimi pri vyššom vzdelávaní alebo vedeckej činnosti. „Inej cesty niet, hlavná úloha HR bude v budúcnosti hľadať a rozvíjať talenty a využívať to, čo vedia a čo si vyskúšali, v maximálnej miere na ďalší rozvoj firmy,“ konštatuje riaditeľa ľudských zdrojov Matador Holding Inge Murgašová.

TEXT Mojmíra Némethová

FOTO Shutterstock, Volkswagen Slovakia

Autorka je spolupracovníčka Revue priemyslu.

Priemyselný feng šuej udržiava kvalitu aj náladu

Priemyselný feng šuej udržiava kvalitu aj náladu

Koncern Volkswagen Slovakia zažíva rozmach

Koncern Volkswagen Slovakia zažíva rozmach