Viac než automobilka pre celý svet

Viac než automobilka pre celý svet

Unikátny rebríček Industries TOP 250 CE (powered by Deloitte CE Top 500) ukazuje, že automobilová brandža má, čo sa týka veľkosti, v strednej Európe na dohľad aj energetiku.  

Stredoeurópsky región sa nemôže sťažovať ani na nedostatok priemyselných tradícií. Zároveň však ukazuje schopnosť prísť najmä v dôsledku politických zmien o nezanedbateľnú časť industriálnej scény. Vyvažuje to schopnosťou ujať sa perspektívneho odvetvia a zaradiť sa na úroveň silných. Aj vďaka tomu je región, v ktorom sú medzi Nemeckom a Ruskom napasované skoro dve desiatky krajín, pestrý, no pomerne životaschopný. Pár veľkým krajinám sekundujú štáty s počtom obyvateľstva na úrovni stredne veľkého svetového veľkomesta. Špičku jeho priemyslu vyfiltrovala Revue priemyslu v podobe rebríčka Industries TOP 250 CE zo zoznamupiatich stoviek najväčších spoločností regiónu podľa konzultačnej spoločnosti Deloitte (Deloitte CE TOP 500).

Aj keď sa ráta, že ekonomický rast sa v roku 2016 pravdepodobne mierne zvoľnil, mala by byť pred strednou Európou v tempe rastu iba juhovýchodná Ázia.

Dynamická adresa

Aj keď sa na finálne výsledky vývoja ekonomík sveta ešte čaká, stredná Európa sa takmer určite bude spomínať. Určite nie v objemových ukazovateľoch. Chýbajú jej totiž klasické prvky, ktoré prifukujú ekonomické čísla – teda väčšie množstvo globálnych hráčov, ktorí by v centrálach v regióne vykazovali konsolidované čísla. Takže 411 miliárd eur celkových tržieb štvrť tisícky firiem nie je medzinárodne ohurujúce číslo.

Z veľkej časti výsledku ide o dôsledok toho, že najvyspelejšie krajiny regiónu majú za sebou reštart z centrálne plánovaných ekonomík naspäť do podnikania iba pred niečo vyše štvrťstoročím. Tie menej rozbehnuté ešte stále prechádzajú vážnymi poryvmi, ktoré im bránia stabilne rásť.

Čo regiónu nechýba, je dynamika. Aj preto sa ráta, že aj keď sa ekonomický rast v roku 2016 pravdepodobne mierne zvoľnil, mala by byť pred strednou Európou v tempe rastu iba juhovýchodná Ázia. No nie je to krátkodobý úkaz, priemysel, ktorého veľkú časť získal región naozaj len za dvadsaťpäť rokov, musí brať zvyšok sveta vážne.

Dôraz na priemysel

Revue priemyslu filtrovala firemné dáta z regionálneho všeobecného zoznamu finančných aj nefinančných firiem Deloitte Central Europe TOP 500 na základe príslušnosti k industriálnej scéne – teda klasické výrobné firmy, hráči z ťažby a spracovania nerastných surovín, výrobcovia energie, technologické firmy s hmotným produktom a stavbári.

Z devätnástich krajín regiónu má aspoň jednu firmu v dvestopäťdesiatke spolu štrnásť. Popri jedno- alebo niekoľkočlenných zastúpeniach najmenších krajín vrátane Pobaltia vyniká vyše deväťdesiatka poľských hráčov. Vzhľadom na to, že ide o najväčšiu krajinu regiónu, to až tak veľmi neprekvapí, rovnako ako silné zostavy z Česka a Maďarska. Tie totiž napriek limitu veľkosti a zhruba desaťmiliónovej populácii pobrali veľmi slušnú zostavu investorov v 90. rokoch. O to dynamickejšie pôsobí v zozname Slovensko, ktoré získalo po Volkswagene ďalších významných investorov až na sklonku tisícročia. Dvadsaťdva firiem v rebríčku je však rovnaký počet, ako má výrazne väčšie Rumunsko a skoro raz toľko ako veľká Ukrajina.

Výsledky najväčších firiem v strednej Európe za rok 2015 ukazujú vo väčšine štátov pozitívny vývoj a nárast biznisu. Jediná krajina, ktorej ekonomika nerástla, bola Ukrajina, a to najmä v dôsledku geopolitických vplyvov na fungovanie celej spoločnosti vrátane hospodárstva.

Finančné výsledky zo začiatku roku 2016 boli o niečo menej optimistické než v rovnakom období predchádzajúceho roku. Pesimizmus vzbudzovali najmä makroekonomické predpovede vrátane predikcií Medzinárodného menového fondu. Ten ohlásil viacerým krajinám v regióne spomalenie rastu.

Čisto výrobné firmy vykázali v rebríčku najvyšší rast tržieb, medziročne o 7,4 percenta. Rátané v eurách, lokálne meny prepočty aj biznis komplikujú. Ťahúňom je automobilový priemysel, ktorého firmy vykázali medziročný rast 12,9 percenta. Vo výrobe spotrebných produktov mali firmy niečo vyše štvorpercentný rast.

V trojici nosných odvetví ekonomiky strednej Európy sú dve čisto priemyselné odvetvia – priemyselná výroba a produkcia energií, sekunduje im biznis spotrebných firiem spolu s dopravou. Pritom energetiku zdržiavali v raste najmä klesajúce ceny ropy. Podľa globálnych analýz dosiahla priemerná cena len 51 dolárov za barel. Aj preto firmy v regióne, nielen výrobné, ale predajcovia palív z ropy a plynu, ktorí v priemyselnom rebríčku nie sú, zaznamenali pokles tržieb.

Pri detailnejšej analýze možno členenie spresniť. Viac než 70 percent tržieb v rebríčku za rok 2015 vykázalo 150 firiem. Najviac z toho počtom menšia, no silná skupina podnikov s biznisom v rope a plyne, ktoré utŕžili 98 miliárd eur. Početne raz také veľké a tržbami o pár miliárd menšie sektory tvoria zástupcovia automobilového priemyslu a firmy z energetiky a sieťových odvetví.

Aj z rýchlo rastúcej autobrandže vyčnievali tri dcéry nemeckej skupiny Volkswagen v prvej desiatke. Popri automobilke Škoda Auto bol medzi nimi aj Volkswagen Slovakia, treťou bolo Audi Hungaria.

Členitý vývoj

Región prešiel za pol druha dekády pomerne členitým vývojom. Od začiatku milénia do roku 2008 sa zrýchľoval rast až po ekonomický boom a ťahal ho expandujúci priemysel. V roku 2009 prišla svetová kríza, ktorej chvost udrel na niektoré odvetvia najmä v menších krajinách ešte aj v roku 2010, keď sa už automobilový priemysel najmä vo Vyšehradskej štvorke začínal prebúdzať. Potom v rokoch 2011 a 2012 mali problémy zasa severné krajiny regiónu. Od roku 2013 sa začalo ekonomicky silné obdobie, ktoré ešte stále trvá – a priemysel počas neho tak rastie až vzbudzuje obvyklú obavu pesimistov: čo príde po ňom.

Firemný sektor v regióne rástol v rokoch 2013 a 2014 tempom okolo šiestich percent ročne. Citeľne ho predbiehal odvetvový premiant regiónu – automobilový priemysel. Medián rastu tržieb firiem v rebríčku dosiahol podľa analytikov Deloitte takmer trinásť percent. Pritom celková výrobná odnož priemyslu rástla v priemere o takmer sedem a pol percenta.

Aj z rýchlo rastúcej autobrandže vyčnievali tri fabriky nemeckej skupiny Volkswagen, ktoré sa umiestnili v prvej desiatke. Je potešujúce, že okrem samostatnej automobilky Škoda Auto na tretej pozícii bola medzi nimi aj slovenská dcéra Volkswagen Slovakia ako siedmy najväčší priemyselný podnik. O dve priečka nad ním sa udržalo Audi Hungaria.

Najrýchlejší rast však vykázalo stavebníctvo. Zhruba poltucet poľských a českých firiem zaznamenal rasty až takmer o pätinu. Na druhej strane, malo čo doháňať, keďže stavebný sektor padal v rokoch 2012 a 2013 dvojciferným tempom.

Čísla ukazujú, že najväčšie firmy v regióne sú v dobrej kondícii. Nahráva tomu už úplne pokrízové zotavenie rôznych častí ekonomiky. Na väčšine trhov, nielen v regióne, ale aj v západnej Európe, kam mnohé firmy vyvážajú, rastie privátna spotreba. Ich import ťahá vývozy z iných krajín a cez ne priamo aj výkonnosť ekonomík.

Dvadsaťdva slovenských firiem v rebríčku je rovnaký počet, ako má výrazne väčšie Rumunsko a skoro raz toľko ako má Ukrajina.

Na špici žiadne extra zmeny

Napriek citeľnému poklesu tržieb o vyše sedemnásť percent ostal na vrchu poľský PKN Orlen nasledovaný o niečo pomalšie klesajúcim maďarským koncernom MOL. Naopak, tretia Škoda Auto zaknihovala vyše šesťpercentný rast tržieb. Porovnateľné tempo zaznamenala poľská petrolejársko-plynárska ťažobná skupina Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo. Nahor sa posunulo tak maďarské Audi Hungaria Motor s rastom tržieb o vyše osminu, ako aj sedempercentným tempom rastúci český ČEZ. Volkswagen Slovakia patril aj v desiatke medzi najstrmšie rastúce podniky. Bol by jednotka, nebyť maďarskej odnože jednej z najväčších firiem sveta General Electric. GE Infrastructure CE vykázala rast o vyše tretinu po reorganizácii firmy, ktorú priniesla akvizícia francúzskeho Alstomu.

Stabilným hráčom desiatky je Polska Grupa Energetyczna, no ukrajinský Ukrainian Metinvest ani poľský Lotos sa do desiatky nedostali, hoci bývali vysoko. Oboch predstihla česká skupina Agrofert.

Zo Slovenska bola po siedmom Volkswagene vysoko štrnásta Kia Motors Slovakia. Napriek miernemu poklesu tržieb sa s výrazným ziskom na 27. priečke zachytil bratislavský Slovnaft, ktorý má okrem materského koncernu MOL v rebríčku aj ďalších príbuzných vrátane chorvátskej rafinérie INA.

Pokles, no stále takmer trojmiliardové tržby zaznamenala aj väčšia z dvoch slovenských fabrík juhokórejského Samsungu Electronics. Rast tržieb o sedemnásť percent posunul nahor aj tretiu slovenskú automobilovú fabriku PCA Slovakia, dcéru francúzskej aliancie PSA Peugeot Citroën.

Do dvojcifernej zóny rastu sa dostal aj Mobis Slovakia, rodinne spriaznený dodávateľ slovenskej Kie. Vysoko v rebríčku sa dostali aj ich české dvojčatá, továreň Hyundai a český Mobis.

Primerané dobe boli párpercentné rasty a poklesy v podaní energetických hráčov. Medzi nimi sa čoraz výraznejšie vynímajú firmy zo skupiny EPH, o ktorej Revue priemyslu píše na inom mieste.

Slovenská odnož koncernu Johnson Controls International rástla konzervatívne o päť percent. Jej čísla budú za rok 2016 určite iné. Z jej materskej firmy sa totiž vyčlenila automobilová časť, z ktorej vznikol silný globálny hráč Adient.

Kto pôjde na ďalší rok nahor, sú slovenské ložiskárske „dvojičky,“ dosiaľ známe pod značkou INA. V lete sa oficiálne premenovali pod značku materského nemeckého koncernu. Už teraz tvoria spolu na Slovensku biznis za zhruba miliardu eur a s vyše deväťtisíc zamestnancami sú jeden z najväčších zamestnávateľov v krajine. A ani to by nemuselo byť všetko. Keďže je od jesene Slovensko horúci kandidát aj na postavenie potenciálnej tretej továrne Schaeffleru na Slovensku, mohla by značka v rebríčku stúpať. Do uzávierky tohto čísla Revue priemyslu rozhodnutie nepadlo.

TEXT Martin Jesný

FOTO Shutterstock

Mesiac v priemysle

Mesiac v priemysle

Na Slovensku chýba kvalifikovaná pracovná sila

Na Slovensku chýba kvalifikovaná pracovná sila