Autobrandža musí plniť očakávania

Autobrandža musí plniť očakávania

Nosné odvetvie ekonomiky posunie k vlastným produktom a technológiám iba funkčné zapojenie vedcov aj v aplikovanom výskume

Vstup porevolučného slovenského automobilového priemyslu na globálnu mapu sa opisuje superlatívmi. Roky príjemne prekvapoval. Teraz však štyri automobilky a stovky dodávateľov zavesili na tuzemské fabriky a ich produkty biznis na mnohých trhoch. Očakávajú, že sa im bude dariť aj vďaka tomu, že vyrábajú na Slovensku. S tým však vzniklo aj riziko, že by krajina očakávania nemusela naplniť. Moderný priemysel totiž nebude už len o dodržiavaní ukazovateľov kvality vo výrobe. Potrebuje mieru inovácií, akú môžu jeho vývojári z dlhodobého hľadiska získať iba v spolupráci s vedcami.

Prvok konkurencieschopnosti

Kľúčový trend v automobilovej brandži je zrýchľovanie technologických zmien. Komplikované systémy a rôzna technika pribúdajú v aute aj v jeho výrobe a treba ju neustále inovovať. Na tom pracujú v priemysle tak automobilky, ako aj dodávatelia komponentov a technológií. Tí sú zainteresovaní aj na vývoji jeho častí. Schopnosť inovovať umožňuje dodávateľom rozšíriť ponuku aj o priemyselné služby.

„Počítame s tým, že tak ako značky inovujú svoje modely, inovujú spolu s nami aj veľkí dodávatelia, aby sme spoločne priebežne zlepšovali konečný produkt,“ konštatoval predseda predstavenstva Volkswagen Slovakia Ralf Sacht. Vývoj komponentov, ale aj technológií bol jednou z hlavných tém automobilovej konferencie, ktorá bola súčasťou podujatia vládnej agentúry SARIO Slovenská kooperačná burza, ktorej partnerom bol aj magazín Revue priemyslu.

Je zjavné, že spôsob, akým sa automobilová brandža vyrovná s požiadavkami na inovácie, výrazne ovplyvní jej konkurencieschopnosť. Či si ju udrží, už nebude závisieť len od firiem. Partnerom vývojárov z priemyslu sa musia stať akademickí a univerzitní vedci a výskumníci. A musí sa to stať v natoľko intenzívnej a flexibilnej spolupráci a tak rýchlo, ako si to zatiaľ veda ani priemysel nevyskúšali.

Parametre znalostných klastrov

·         priemyselné zázemie

·         koncentrovaná štruktúra vedeckých a vzdelávacích pracovísk

·         existujúci firemný výskum a vývoj

·         prostredie na spoluprácu vedcov a inovátorov z priemyslu

Vedecky bádať inak

Automobilových firiem, ktoré majú na Slovensku vlastný vývoj,  pribúda. Podľa prezidenta Zväzu automobilového priemyslu (ZAP) SR Juraja Sinaya má nejakú formu vývojového pracoviska okolo päťdesiatka podnikov z brandže. Väčšina z nich rozbehla vývoj ako súčasť dodávok pre automobilky. Podľa jarného prieskumu automobilových dodávateľov PwC, Slovenského automobilového inštitútu a ZAP SR sa vyše dve tretiny vývojových pracovísk venujú zlepšovaniu vlastností či dizajnu produktu a testovaniu. Inovácie v technológiách skúša vyše 40 percent firiem a zhruba tretina skúma lepšie využitie materiálov.

Ak aj začnú vyvíjať priamo pre niektorú z automobiliek, ktoré majú na Slovensku finalizačnú fabriku, hneď ako získajú expertízu, začnú im pribúdať nové zákazky. Príklad je francúzsky výrobca plastových modulov Plastic Omnium, ktorý má okrem vlastného závodu neďaleko Bratislavy na Slovensku aj ďalšie fabriky zo skupiny. A to vrátane továrne v Hlohovci, ktorú nedávno prebral od Faurecie. Za niečo vyše tri roky, odkedy firma rozbehla vývojové stredisko, už zďaleka nerobí iba pre Volkswagen, komentuje prevádzkový riaditeľ Plastic Omnium pre strednú Európu Bertrand Faulconnier. Rozsah práce vývoja do značnej miery závisí od dostatku  špecializovaných ľudí. Vyše stovky ich malo centrum pri ostrom štarte, plány rýchlo mierili k takmer dvojnásobnému počtu.

Pre ďalší rozvoj vývojových aktivít, a to najmä k väčším inováciám a celkom novým produktom a technológiám však takýto organický vývoj nestačí. A prostredie extra pripravené nie je.  Štúdia Ekonomickej univerzity v Bratislave Spracovateľský priemysel SR: stav a perspektívy konštatovala, že rizikom slovenského priemyslu – aj jeho automobilovej odnože – je slabé vybavenie intelektuálnymi aktívami. To sa prejavuje napríklad štruktúrou zamestnancov, v ktorej vysoko prevažujú výrobní a montážni pracovníci.

Neradostné sú aj nízke výdavky firiem na výskum a vývoj. Najmä prvý ukazovateľ sa navyše na rozdiel od vyspelých krajín zhoršuje. Tam sa podiel pracovníkov s minimálne tretím stupňom vysokoškolského vzdelania zvyšuje. Na úrovni Európskej únie sa v období rokov 2012 až 2014 zvýšil o vyše 130 percent, kým na Slovensku o 0,7 percenta klesol.

Bádať a aplikovať

Aby mohli firmy na Slovensku vyvíjať výrazné novinky, potrebujú funkčné prepojenie priemyselného vývoja s lokálnou vedou a výskumom. To sa podľa medzinárodných skúseností prejavuje aj vo financovaní vývoja, keď euro, investované vo verejnej sfére, generuje ďalšie dve eurá výdavkov firiem. V niektorých oblastiach, v ktorých sa výraznejší vývoj stále rozbieha, ako je napríklad elektromobilita, by tak mohlo mať Slovensko relevantné výsledky. Okrem techniky sa ako zaujímavá oblasť ukazujú aj systémy najmä v mestách, upozorňuje Peter Chovanec, prevádzkový riaditeľ poskytovateľa zdieľanej mobility Uber pre Slovensko a Českú republiku.

Rozvoj inovácií sa nezaobíde bez intenzívnej komunikácie a najmä reálnej spolupráce firiem sakademickými a univerzitnými vedcami. Prostredie obvykle vzniká okolo zoskupení vedeckých pracovísk, ktoré lákajú aj firemný vývoj a umožňujú tiež vznik verejných výskumných či testovacích prevádzok a podporných služieb. ZAP SR upozornil na význam spolupráce pri podpore projektu Centrop, ktorého súčasťou je vznik vedecko – technického parku v susedstve bratislavskej továrne Volkswagenu. Rýchlosť vývoja ukazuje, že slovenský automobilový priemysel už nemá v tejto oblasti veľa priestoru na experimentovanie.

TEXT Marianna Cabalová

FOTO SARIO

Pokus vrátiť reštrukturalizácie na trh

Pokus vrátiť reštrukturalizácie na trh

EPH mení inštitucionálnych investorov

EPH mení inštitucionálnych investorov