Môžeme meniť prístup investorov

Môžeme meniť prístup investorov

Časť firiem, ktoré budú prichádzať alebo expandujú, nemusí byť nástrojom, aby na Slovensku uspeli, nové pracovné miesta, ale technológie. Také chceme lákať, hovorí minister hospodárstva Peter Žiga.

MNO_ZIGA PETER_0006.jpg

Peter Žiga

Minister hospodárstva Peter Žiga študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave a Technickej univerzite v Košiciach. Od polovice 90. rokov podnikal, najmä v obchode s drevom. V období rokov 2006 až 2010 bol štátnym tajomníkom Ministerstva hospodárstva SR, potom dva roky poslancom Národnej rady SR. V rokoch 2012 až 2016 viedol Ministerstvo životného prostredia SR a po minuloročných parlamentných voľbách sa vrátil na ministerstvo hospodárstva – ako minister.

Priemysel potrebuje firmy s vysokou produktivitou práce, no jej zvyšovanie môže pri niektorých znamenať aj viac strojov, no menej zamestnancov. Neodkláňa sa to príliš od obvyklých požiadaviek politikov, ktoré mieria hlavne na pracovné miesta?

Ak chce firma zbaliť montážnu halu a presunúť ju do zahraničia, nie je to pre ňu problém. Ak tu však už má know-how a vytvára pridanú hodnotu, ktorá je tak vysoká, že napriek vyšším platom tvoria mzdy zanedbateľnú položku v nákladovej štruktúre produktu, vôbec nešpekuluje, koľko zarába robotník, ktorý na výrobku pracuje. Pre také firmy, ktoré sem prídu alebo na našom trhu expandujú, už možno nie je atribútom vytvoriť nové pracovné miesto ale vytvoriť u nás silný podnik.

Na druhej strane, v niektorých častiach Slovenska je stále vysoká nezamestnanosť a pomôcť by tomu mohli aj firmy, ktoré zamestnajú viac ľudí. Dokážete lákať investorov do málo rozvinutých oblastí?

Začiatkom leta sme predstavili náš návrh nového zákona o investičných stimuloch. Našim cieľom je lákať investorov, ktorí vytvárajú nové pracovné miesta, na menej rozvinuté územia alebo miesta, kde máme z nejakého dôvodu záujem, aby sa takí investori etablovali. Preto orientujeme časť stimulov práve na také investície. No zároveň si uvedomujeme si, že máme časti Slovenska, kde je lokalizácia investorov zo zahraničia natoľko predimenzovaná, že majú problémy s nedostatkom ľudí.

Takže podľa vás môže prísť doba, keď bude možné medzi investíciami vyberať a do priemyselne silných častí Slovenska zvoliť tie, ktoré budú posúvať priemysel nahor? A to aj keď popri vyššej pridanej hodnote zamestnajú menej ľudí?

Rátame s tým, že pri výrobe so sofistikovanými technológiami budú minimálne niektoré firmy potrebovať menej ľudí. Chceme to podporiť a vytvorili sme na to nástroj, ktorý podporí práve také technologické projekty. Aj keď sme sa s takým nápadom dostali do odborného konfliktu s ministerstvom financií, ktoré potrebuje merateľné jednotky. Odstránili sme napríklad podmienku tvorby nových pracovných miest. Na druhej strane investor nesmie rušiť existujúce pracovné miesta.

Myslíte že môžete meniť prístup investorov, keď tí stále prichádzajú najmä aby u nás vyrábali?

 Začiatkom roka sme ohlasovali investíciu v Košiciach – japonskú firmu MinebeaMitsumi. V rámci Európy sme o ňu bojovali s Rumunskom. To má lacnejšiu pracovnú silu, podobné podnikateľské prostredie a navyše, Minebea tam má svoju firmu s dvetisíc ľuďmi. Rozhodla sa pre Slovensko. Keď študovali tunajšie prostredie, navštívili aj univerzity a nadviazali spoluprácu s Technickou univerzitou v Košiciach. Napokon Minebea rozhodla zamestnať namiesto dva a pol tisíca akýchsi montážnych robotníkov, tisíc ľudí vo vysoko sofistikovanej výrobe.

MNO_ZIGA PETER_0011.jpg

Nevytvorí to cyklus žiadostí o štátnu pomoc pri každej modernizácii?

Ak máme etablovaného investora, je potrebné podporovať jeho ďalší rozvoj. Napríklad PSA Groupe sme schválili daňovú úľavu dvadsať miliónov eur na rozšírenie podnikania. Prvým dôvodom pre udelenie investičného stimulu je skutočnosť, že pokiaľ pôjde výrobná linka, firma zostane na našom trhu. Druhým je, že na PSA je viazaných ďalších dvesto subdodávateľov a ďalším dôvodom je pracovná sila, ktorá sa dnes môže uplatniť v inej automobilke, avšak nemusí migrovať za prácou. 

Využitie moderných technológií však nejde podporovať plošne. Ako určíte odvetvia alebo typy výroby, ktoré budú mať nárok na pomoc štátu?

 Tie typy výroby sú, aj v spolupráci s priemyslom, už vybraté, v stratégii inteligentnej špecializácie RIS3. Oblasti, ktoré chceme a priori podporovať sú však aj Industry 4.0, inovácie, technologické centrá, ktoré nám zabezpečia budúcnosť.

Bude podpora projektov v Industry 4.0 iba štátna politika alebo vznikne nejaký konkrétny nástroj?

Existujú rôzne finančné nástroje, ktoré možno využiť, nielen granty ale aj programy pre menšie firmy ako program rizikového kapitálu Jeremie či mikropôžičkové programy. Patria k tomu aj nástroje rizikového kapitálu. Osobne však vidím väčší zmysel v inovácii ako v startup-och.

Lokálne firmy s unikátnymi produktami a know-how pribúdajú len pomaly. V Rakúsku či Nemecku vznikli takzvaní skrytí šampióni, ktorí sa zapojili do inovačného prostredia a stali sa z nich silní medzinárodní hráči. Môžete zlepšiť prostredie pre firemné inovácie?

 Urobili sme napríklad opatrenia v podobe odpisových sadzieb pre investície do výskumu a vývoja. Cieľom je motivovať podnikateľov, aby investovali časť svojich ziskov do inovácií. Na inovácie majú taký odpis, že v podstate, ak by to neurobili, zaplatili by to na daniach. Také investície môžu využiť napríklad vo zvýšenej pridanej hodnote produktu v budúcnosti. Keď budeme opatrenia vymýšľať tu v kancelárii, nebudú na nič. Rád sa v tomto smere inšpirujem trhom. Snažíme sa, aby normy prichádzali z podnikateľského prostredia.

Najmä menšie firmy to však stále nemajú jednoduché a oblastí, v ktorých priemysel vyčíta vláde nedostatky podnikateľského prostredia, je pomerne veľa. Má vláda v pláne niečo meniť?

Na jednej strane je pomerne známy môj názor, že v porovnaní s Rakúskom, Nemeckom či Francúzskom sa u nás nepodniká ťažko, napríklad z pohľadu byrokracie a odvodového zaťaženia. Stále však nie sme špička a máme sa kam posúvať.

Ak má firma u nás know-how a vytvára vysokú pridanú hodnotu, nešpekuluje, koľko zarába robotník, ktorý pracuje na jej výrobku.

Silné lokálne firmy však vyrástli práve v Rakúsku či Nemecku , hoci majú pomerne vysoké administratívne zaťaženie, takže možno sú to aj iné faktory. Čo konkrétne budete robiť?

Sadli sme si s ľuďmi zo zamestnávateľských zväzov a komôr a spýtali sme sa ich, čo potrebujú. Na začiatok nám poskytli návrh asi päťsto opatrení. Z tých sme vybrali približne sto, s ktorými ďalej pracujeme. Pripravili sme balíček znižovania administratívnej záťaže.

Dokážete pre ne presvedčiť kolegov z iných ministerstiev, ktoré majú v právomoci práve administratívne zaťažujúce normy?

Opatrenia v  znižovaní administratívy realizujeme my, ak však hovoríme o konkrétnych legislatívnych aktoch, tie musí aplikovať príslušný minister. Sme pripravení urobiť ďalšie balíčky v časových odstupoch ôsmich mesiacov, v prvom kvartáli 2018, poslednom kvartáli 2018 a jeden v polovici roka 2019. Som rád, že veľká časť opatrení z balíčka už prichádza v podobe zákonov.

MNO_ZIGA PETER_0002.jpg

 Zo strany firiem však prichádzajú aj vážne výhrady ku konkrétnej podobe opatrení, ktoré posúvajú do legislatívy rôzne rezorty, napríklad práce. Do akej miery ich plánujete zohľadniť, aká funkčná je podľa vás platforma na komunikáciu vlády a priemyslu?

Nechceme byť odtrhnutí od reality. Sú tu reprezentatívne zväzy ako Združenie podnikateľov Slovenska, Republiková únia zamestnávateľov, Klub 500, Asociácia priemyselných zväzov. Pravidelne sa s nimi stretávame. Sú dostatočne reprezentatívna vzorka. Dokonca sa s nimi stretávame aj menej formálne, napríklad na ich rôznych radách a to je dobre, pretože tam im môžeme vysvetliť ako premýšľame.

 Medzi najviac kritizovanými rezortmi je pre nedostatok použiteľných absolventov rezort školstva. Kontakt s praxou sa do legislatívy dostal. Nie je problém skôr to, že štát, rovnako aj podniky, neurobil nič preto, aby sa k mladým ľuďom pri výbere školy dostali informácie o práci a možnostiach kariéry v priemysle.

 Stratili sme jednu generáciu. Kým v predchádzajúcich rokoch to nebolo ešte cítiť, pretože staršia generácia zostala pracovať tu, neodišla do zahraničia alebo sa nerekvalifikovala na niečo iné, s tým firmy dokázali žiť. Pracovný trh však neprodukuje nových, mladých ľudí pre niektoré profesie. Tým pádom sa o to musí postarať druhá strana – priemysel. Musí zadať spoločenskú objednávku na to, čo potrebuje, aby školy vyprodukovali určitý počet absolventov v danej profesii.

Považujete účasť štátu na tomto procese za podporu priemyslu?

Určite áno. Ktorýkoľvek investor, keď prichádza zo zahraničia na Slovensko, si mapuje podnikateľské prostredie. Druhá otázka sa týka systému školstva a ako môže nadviazať prepojenie na stredné a vysoké školy. Súčasťou podpisovania akýchkoľvek investičných zmlúv a stimulov sú paralelné memorandá a dohody s danou školou, ktorá v regióne pôsobí o príprave študentov, učňov pre podnik. Je to automatické.

Sú už ľudské zdroje oblasťou, ktorú musí Slovensko investorom kompenzovať, aby prišli?

Ja to tak nevidím. Nepreplácame rekvalifikáciu, to si robia firmy samostatne. Historicky aj dnes chodia investori na Slovensko aj kvôli pracovnej sile. Doteraz. No faktom je stav, v akom je štruktúra pracovného trhu. Ten si na jednej strane pýta 60 tisíc pracovníkov. My na druhej strane evidujeme viac ako 140 tisíc nezamestnaných. To je disproporcia. Tie čísla už klesať nebudú. S takouto štruktúrou nezamestnaných už nedokážeme uspokojiť trh.

Našim cieľom je lákať investorov, ktorí vytvárajú nové pracovné miesta, na menej rozvinuté územia.

Priemysel však ľudí potrebuje, od štátu teda už nemôže rátať so žiadnymi, prinajmenej nateraz. Máte nejaké riešenie?

Určite sa budeme musieť zamýšľať nad importom pracovnej sily. Sú tri druhy pracovnej sily, ktorú môžeme importovať: občania Európskej únie, teda krajín ako je Bulharsko či Rumunsko, ďalej kultúrne a regionálne blízki ľudia z oblasti bývalej Juhoslávie, Ukrajiny, či bývalých postsovietskych krajín, a potom pracovná sila z tretích krajín, z Ázie, Afriky, či Blízkeho východu.

Iná oblasť, ktorá má vplyv na konkurencieschopnosť priemyslu, je energetika. Priemysel vníma, že platí veľmi drahú elektrinu. Najmä pre poplatky, ktoré vstupujú do tarify za prenos elektriny. Čím sa dá pohnúť v tejto oblasti?

 Pravidelne sa stretávame so zástupcami priemyslu a so zástupcami výrobcov elektriny aj s regulátorom. Snažíme sa, aby sme aj v tomto prípade podnikateľské prostredie zlepšili a bariéry odstránili. Napríklad tak, že odvetvia priemyslu, ktoré sú energeticky náročnejšie, teda ktorým cena elektrickej energie významne ovplyvňuje nákladovú štruktúru, budú mať určité zľavy.

Ako ich budete vyberať?

Bude na to úplne transparentný vzorec, graf a všetko, čo k tomu patrí. Presne určíme, ktoré firmy by na to mali nárok, pretože patria do špecifického odvetvia a zamestnávajú veľa ľudí.

Určite sa budeme musieť zamýšľať nad importom pracovnej sily.

Veľký vplyv na konečnú cenu elektriny má zložka ceny, ktorá sa nazýva tarifa za prevádzku systému (TPS). Z tej sa financujú aj viaceré kontroverzné štátne programy, čo je solárna časť obnoviteľných zdrojov a aj podpora zachovania baníctva. Čím sa dá pohnúť v tejto oblasti?

Pracujeme na novom modeli. Pracovná skupina odo mňa dostala úlohu vypracovať nový model. Stále sme však členská krajina EÚ a máme vynegociovaný cieľ 14 percent energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020. Nový cieľ, aj keď jeho záväznosť ešte nie je potvrdená, bude 27 percent do roku 2030. To znamená, že to sa veľmi nezmení. Celý balík TPS má 560 miliónov eur ročne, z toho 380 miliónov sú obnoviteľné zdroje, 90 miliónov je uhlie a 90 miliónov KVET [kombinovaná výroba elektriny a tepla – pozn red.]. Teda, zo 150 eur za megawatthodinu pre koncového zákazníka je 26 eur práve tarifa TPS.

Aké možnosti sa dajú využiť?

Priemysel argumentuje, že Nemecko má lacnejšiu elektrinu. Aj Nemci majú obnoviteľné zdroje v cene, ale priemysel ich neplatí, len domácnosti. Lenže koncová cena je 300 eur. Preto som aj povedal zástupcom priemyslu, že touto cestou nepôjdeme. Český model funguje zhruba tak, že ak je TPS 26 eur z ceny, do 20 eur platí trh a nad to dotuje štát. Stojí ich to asi 1,5 miliardy korún ročne. Ani tento prístup sa nám nepáči.

Čo konkrétne chcete urobiť?

Ak upravíme podporu obnoviteľných zdrojov v soláre, potrebujeme približne 80 miliónov eur. Tie nám však Ministerstvo financií odmieta dať. Z politického hľadiska nie je cena elektriny pre podnikateľov to, čím by sa na rezorte financií chceli zaoberať viac ako platmi učiteľov lekárov či, zdravotníctvom. Preto budeme musieť vymyslieť iný model. Pravdepodobne platby na podporu odložíme do budúcna. Nárok na podporu z TPS bude platiť do roku 2025.

MNO_ZIGA PETER_0001.jpg

Ako konkrétne to pomôže?

Tie zdroje, ktoré mali osvedčenia na 15 rokov, už nebudú mať nárok na zvýhodnenú výkupnú cenu. Ak niekto zapojil solárny panel v roku 2010, podpora skončí v roku 2025, čiže bude predávať elektrickú energiu z tohto zariadenia už len za výkupnú cenu ako silovú elektrinu, bez doplatku. Tým sa výška TPS zníži. Navrhol som podržať TPS ešte dva roky v tej istej výške. Tak splatíme dlhy, ktoré si na zníženej podpore narobíme od roku 2018 do roku 2025 - teda spomínaných 80 miliónov eur. S týmto modelom dokáže žiť aj Ministerstvo financií. Zároveň to pomôže podnikateľskému prostrediu, pretože TPS ako zložka ceny elektriny sa zníži.

 O význame existencie ministerstva hospodárstva sa v minulosti objavili rôzne názory, aj také, že nie je potrebné. Ako vnímate misiu rezortu, aj z hľadiska vplyvu v ekonomike?

 Súhlasím s tým, že pozícia ministerstva je v porovnaní s deväťdesiatymi rokmi iná. Jeho vplyv je v porovnaní s minulosťou slabší a vysvetlím prečo. V tých rokoch vlastnilo ministerstvo prostredníctvom rezortných organizácií v podstate všetky dôležité podniky na Slovensku. Keďže bolo potrebné prejsť na trhovú ekonomiku a transformovať podniky, prešli privatizáciou a poväčšine boli prevedené do súkromného vlastníctva. V súčasnosti je viac ako 90 percent podnikov v súkromnom vlastníctve. To je pre ekonomiku v zásade dobré, pretože firmy sú nezávislé a konkurenčný boj je otvorený, tak ako to má byť v trhovej ekonomike.

Akú agendu tak má ministerstvo, najmä v súvislosti s priemyslom?

Existujú samozrejme oblasti, v ktorých štát vytvára verejné politiky a hospodárstvo je jednou z nich. Ministerstvo hospodárstva má pod svojou gesciou niektoré zásadné politiky, a to energetiku, podnikateľské prostredie, obchod, ochranu spotrebiteľa či poskytovanie investičných stimulov.

Takže by podľa vás malo existovať aj v budúcnosti?

V prípade reštrukturalizácie a zmien kompetenčného zákona si viem predstaviť, že by bolo možné spojiť agendy viacerých ministerstiev. Ministerstvo hospodárstva má veľké prieniky s ministerstvom životného prostredia a s ministerstvom financií. Dokonca máme spoločné eurofondy. Množstvo zákonov pod gesciou ministerstva financií sa týka podnikateľského prostredia, najmä daňové a finančné. Máme aj agendu inovácií a tie sú len krok od vedy a výskumu, presnejšie, pokračovaním vedy a výskumu je aplikovaný výskum a vývoj.

FOTO Miro Nôta

Únia ide meniť energetiku normami aj peniazmi

Únia ide meniť energetiku normami aj peniazmi

Počúvajte tých, čo pochybujú

Počúvajte tých, čo pochybujú