Ako môžu klastre iniciovať inovácie

Ako môžu klastre iniciovať inovácie

Firmy ochotné spolupracovať na riešení systémových technologických a využiť schopnosti vedcov sa učia využívať osvedčené modely spolupráce.

Spoločná kaviareň firemných vývojárov s vedcami je pekný obraz, no reálny prínos má priemysel skôr zo zoskupenia výskumných centier, strednej školy, katedry univerzity a napríklad konferenčnej sály v blízkosti fabrík. Takéto usporiadanie môže pripomínať strapec a na jeho pomenovanie sa aj používa jeho anglické pomenovanie klaster. Klastrové zoskupenia firiem a ďalších pridružených členov majú šancu byť úspešné aj v slovenských podmienkach. Aby vznikli, stačí obvykle spoločný cieľ manažérov, ktorí si uvedomili, že spolupráca firiem, a to aj takých, čo si na trhu konkurujú, má význam. Umocnené spoluprácou s vecami, benefit je vyšší a prichádza skôr, keď hľadajú riešenia spoločne.

Funkčné strapce

S pomenovaním a definíciou tohto zoskupenia prišiel ešte na začiatku milénia vplyvný harvardský profesor Michael Porter, pričom ho označil ako geograficky a často aj sektorovo blízku skupinu firiem a pridružených aktérov, ako sú výskumné organizácie, vysoké školy, analytické centrá, podnikateľské zoskupenia, ale aj samosprávy, prípadne mimovládne organizácie. Tie sa špecializujú v určitých činnostiach a spája ich potreba hľadať nové riešenia – rozvíjať dodávateľsko-odberateľské vzťahy, zvyšovať svoju konkurencieschopnosť, tvoriť nové inovácie, zabezpečiť dostatok kvalifikovanej pracovnej sily a ďalšie výzvy. Tento prínos je zaujímavý aj v tom, že môže posadiť za jeden stôl aj konkurentov v odvetví s cieľom hľadať spoluprácu v daných oblastiach.

Kľúčové pri tom je, aby klaster vznikal s minimálne jedným silným partnerom, ktorý bude silným objednávateľom projektov, resp. odberateľom konečných riešení. Dôležitá je taktiež silná a dôveryhodná štruktúra členov, ktorá zabezpečuje stabilitu zoskupenia. Na Slovensku je v súčasnosti aktívnych 17 klastrov v rôznych oblastiach – od strojárstva, robotiky, energetiku, elektrotechniku až po IT priemysel, plastikárske technológie a cestovný ruch. Popri každodenných inovačných aktivitách firiem je možné v tomto období zaznamenať aj aktivitu štátneho sektora, najmä Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA), ktorá nedávno v rámci projektu Inovujme.sk pripravila diskusiu o úlohe klastrov v dobe inovácií.

Klastre sú geograficky a často aj sektorovo blízke skupiny firiem, výskumných organizácií, škôl, analytických centier a samospráv, prípadne mimovládok.

Kopírovať formát ajťákov

Z priemyslu na Slovensku veľa úspešných príkladov netrčí, ako neformálny, ale funkčný klaster sa zvykne označovať zoskupenie okolo Inovačného centra Slovenskej akadémie vied pre technológie spracovania hliníka a výrobkov z neho (Inoval). Tvoria ho výrobcovia a spracovatelia hliníka v okolí Žiaru nad Hronom, no aj technická odborná škola. Samotný Inoval založil Ústav materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied.

Funkčný projekt vyrástol za zhruba desaťročie zo zoskupenia Košice IT Valley, ktoré dokázalo pritiahnuť do východoslovenskej metropoly zvučné mená globálnych firiem, narásť z pôvodných tisíc pracovných miest v IT na súčasných desaťtisíc a vytvárať takmer dvanásť percent regionálneho HDP. Podľa výkonného riaditeľa klastra Pavla Miroššaya firmy pochopili, že ak sa nespoja, nie je možné pripraviť dostatočné množstvo ľudí pre potreby firiem. Táto výzva je stále aktuálna, keďže v odvetví pretrváva globálny nedostatok zdrojov. No aktivity klastra nezaostali a v súčasnosti hľadajú možnosti, ako firmám ponúknuť pridanú hodnotu v podobe vytvárania výskumno-vývojových stredísk.

Potrebný motor

Či je to konkrétna firma, vedenie klastra alebo vedecká inštitúcia, skúsenosti zo zahraničných klastrov podľa Vladimíra Borzu z odboru programov a analýz SIEA hovoria, že úspešné zoskupenia potrebujú lídra, ktorý udáva víziu a smerovanie klastra. Agentúra v súčasnosti poskytuje podporné financovanie klastrov, podporuje ich v certifikácii excelentnosti, ktorú vykonáva Európske klastrové zoskupenie ESCA. V spolupráci s klastrovými organizáciami prevádzkuje aj systém štátnych „inovačných voucherov“, ktorými môžu firmy zaplatiť za služby vedecko-výskumných centier na Slovensku.

Spolupráca firiem v klastri, hoci aj trhových konkurentov, môže zrýchliť vyriešenie technického problému.

Jeden z príkladov efektívneho využitia klastrov predstavil predseda Spolku automobilových inžinierov Ján Lešinský zo Slovenskej technickej univerzity, ktorý priblížil situáciu v Kanade. Tam vznikla z viac ako dvoch stoviek klastrov skupina takzvaných superklastrov, ktoré majú pre krajinu strategicky vysokú pridanú hodnotu a orientujú sa na pokročilé výrobné technológie, potravinovú sebestačnosť, ochranu oceánov a ďalšie oblasti. Poskytuje im z verejných zdrojov práve toľko financií, koľko do klastra investujú samy firmy.

Autor je priemyselný analytik a spolupracovník Revue priemyslu.

Počúvajte tých, čo pochybujú

Počúvajte tých, čo pochybujú

Na čo má byť Smart Industry

Na čo má byť Smart Industry