Inovácie budú dosť rýchle len s digitálnou podporou

Inovácie budú dosť rýchle len s digitálnou podporou

Pre udržanie konkurencieschopnosti je kľúčová rýchlosť. To platí aj pre najväčšiu chemickú firmu sveta BASF. Jej podpredseda predstavenstva a šéf vývoja (CTO) Martin Brudermüller koordinuje investície do inovácií za takmer dve miliardy eur ročne. Tvrdí, že firma môže reagovať dosť rýchlo len s využitím digitálnych technológií. BASF má od júna superpočítač.

Zintenzívňujete digitalizáciu vo výskume a vývoji, bude jej najväčším prínosom rýchlosť?

Konkurencia na trhu sú preteky, v ktorých rozhoduje to, kto bude rýchlejší a dokáže dodať zákazníkovi vyššiu pridanú hodnotu. To znamená, v našej brandži, teda pri rôznych chemických produktoch, materiály s novými vlastnosťami, funkčné chemikálie či hnojivá podľa meniacich sa požiadaviek zákazníkov. Nie všetko, čo skúšame a vyvíjame, hneď funguje. Digitálne technológie nám vo výskume a vývoji umožňujú otestovať rôzne kombinácie. To je veľa pokusov. Napríklad pri hľadaní nového enzýmu s konkrétnymi vlastnosťami treba otestovať okolo 85 miliónov možností. To už sú množstvá, pri ktorých pracujeme s princípmi veľkých dátových súborov (Big Data). A zväčšuje sa to.

Dokáže pokus v počítači nahradiť reálny pokus, keď sa zložky zmiešajú, napríklad v skúmavke, alebo sa vytvorí konkrétna zlúčenina? Alebo bude produkt testovať zákazník?

Nie, produkt vyvinieme my, tak ako dosiaľ. Len rýchlejšie. Napríklad ak výrobca nábytku potrebuje, aby stolík odolal škvrnám od kávy alebo vína, treba vyvinúť špeciálny poťah proti farebným fľakom. Virtuálne modelovanie a počítačová simulácia dopĺňajú laboratórne pokusy. Simulácie pomáhajú pri navrhovaní experimentov a uľahčujú prognózovanie. Merateľné výsledky a vyhodnotenia počítačových modelov umožňujú len experimenty. Spolu to vedie k lepšiemu pochopeniu chemických produktov a procesov a umožňuje, aby sme vytvorili inovácie za kratší čas. Kedysi sa pri chemickom vývoji dalo testovať asi 25-tisíc častíc rôznych zložiek za štyri týždne. Donedávna, povedzme v roku 2015, sa dalo za tri týždne urobiť 250-tisíc takýchto pokusov. No a teraz, s digitálnym nástrojom, môžeme skúmať desať miliónov častíc zhruba za týždeň.

Čiže o úspechu v chemickom priemysle rozhodne to, ako rýchlo sa urobia milióny pokusov, aby sa eliminovali menej výhodné možnosti a overovali len tie, ktoré vyzerajú, že budú fungovať v praxi?

Ide nám o to, aby sa rýchle učenie a posúvanie miery poznania stalo prirodzenou súčasťou každodennej práce ľudí vo firme. Pretože predpokladáme, že je otázkou maximálne niekoľkých rokov, kým niekto dokáže kopírovať naše nové technológie. Preto musíme zrýchľovať inovácie. Teraz je možno otázka, ktoré firmy si môžu dovoliť kúpiť super počítač. Možno budeme desať rokov jediná chemická spoločnosť, ktorá ho bude vlastniť. Tú výhodu musíme využiť.

Bude možné kombinovať inovácie vášho výrobného procesu s úpravami výroby u zákazníka?

 Jednoznačne, napojenie sa na tok dát zákazníka predstavuje veľký krok. No ten sa uskutoční len v prípade, že s ním je vybudovaný naozaj dôverný vzťah. Spolupracujeme s mnohými inovatívnymi klientmi, ktorí vedia, že trh má neobjavený potenciál. Začíname projekty, v ktorých napríklad kombinujeme postupy v rámci celého dodávateľského reťazca. Tak získavame prístup k výrobným dátam odberateľov v reálnom čase a dokážeme uspokojovať ich požiadavky v danom čase.

3946_Martin_Brudermueller.jpg

Martin Brudermüller sa narodil v Stuttgarte. Od roku 1980 študoval na Chemickej fakulte Univerzity v Karlsruhe v Nemecku, absolvoval ju v roku 1985. Po získaní doktorátu v roku 1987 absolvoval postgraduálne štúdium na Kalifornskej univerzite v Berkeley v USA. V chemickej korporácii BASF je podpredsedom predstavenstva a šéfom pre technológie (Chief Technology Officer – CTO). Riadi divízie Petrochemikálie, Monoméry, Medziproduktov a Technologický výskum a chemické inžinierstvo. V rámci výskumu a vývoja riadi inovačný manažment, digitalizáciu vo výskume a vývoji, no aj divíziu BASF New Business a má na starosti prevádzkovú efektívnosť.

 Ako im to pomôže?

Po prvé ekonomicky, umožní to našim zákazníkom znižovať skladové zásoby. No popri tom možno upravovať aj niektoré vlastnosti produktu presne podľa zadania odberateľa. Napríklad sa mu hodí rôzna viskozita materiálov, v závislosti od rýchlosti jeho výroby. Dokážeme našu výrobu adaptovať. Celkovo, ak je dodávateľ schopný kombinovať rôzne faktory, tvorí pre zákazníka pridanú hodnotu.

Sú toto všetko spôsoby, ako presvedčiť zákazníka na dlhodobú spoluprácu, ak základné chemické látky mávajú v zásade povahu komodity?

Určite áno. Nielen, že nám to umožňuje vyvíjať produkty podľa želania zákazníka, ale je to výhodné aj z hľadiska efektívnosti, takže sa mu to oplatí. Toto v kombinácii s rýchlosťou a tým, že robíme s jeho dátami, nie je niečo, čo môžete získať pri rýchlych výmenách dodávateľov.

Už teraz sa dodávajú rôzne výrobné vstupy do priemyselnej výroby just-in-time. Bude v budúcnosti možné dosiahnuť určitý stupeň modifikácie produktu on-line priamo vo výrobe?

Pozrite sa na 3D tlač. Spoločnosť adidas pripravuje tlačiareň, na ktorej vytlačí topánky. Vstúpite do obchodu, tam vám odoberú odtlačok chodidla, vyberiete si farbu a oni vytlačia topánky, prispôsobené presne vašej nohe. Predpokladám, že tento prístup sa využije vo viacerých oblastiach. Otázkou je, či niekto vstúpi medzi nás a zákazníka. Technologicky je možností viacero. Môžeme pre zákazníka vyrobiť 3D tlačiareň, dodať materiál, navrhnúť dizajn alebo môžeme zostať na úrovni dodávateľa materiálu pre výrobu.

Vo výskume a vývoji skupiny BASF pracujú zhruba tri tisícky z jej 114 tisíc zamestnancov. V roku 2016 investovala skupina do tejto oblasti 1,863 miliardy eur, čo predstavuje 3,2-percentný podiel na tržbách.

 Je jasné, že ak budete vykonávať veľké množstvá pokusov na technológiách, vysoké investície do digitalizácie sa vyplatia. Ak to potiahnete až do produkcie finálneho produktu, prinesie finančný aspekt rýchlosti a efektívnosti dostatočné výnosy, aby sa to oplatilo?

Musí to ísť ruka v ruke. Použime ešte raz rovnaký príklad. Predstavte si, že vytlačíte topánku priamo pred zákazníkom. Budú klienti, ktorí budú ochotní to zaplatiť. No nielen to, tým odpadajú náklady na skladové zásoby hotových výrobkov. Inak je v predajni možno 50 párov topánok, hoci zákazník chce jeden konkrétny typ. Na sklade je tak 49 párov topánok, ktoré nepotrebujete. To pri výrobe v reálnom čase odpadne. Vzrastú však požiadavky na materiál. S tým sa bude treba vyrovnať efektívnou distribúciou materiálu.

Digitalizácia umožňuje rýchlejšie testovanie a skúšanie. Využívate umelú inteligenciu na čo najlepšie nastavenie testovacích parametrov. Aký bude ďalší krok?

Dobrá otázka. V tejto chvíli naozaj neviem, pretože len ťažko nájdeme digitálne mapy, ktoré predpovedajú, čo sa stane v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch. Myslím, že potenciál, ktorý máme, je obrovský. Vedci predpovedajú, že umelá inteligencia bude mať v rokoch 2025 až 2030 kapacitu ľudského mozgu. No, pravdupovediac, ja sa nezaoberám tým, čo bude po roku 2030. Musíme využiť to, čo máme k dispozícii teraz.

Aké megatrendy musí sledovať firma ako BASF, ktorá dodáva podnikom z rôznych odvetví?

 Snažíme sa sledovať megatrendy vo všetkých odvetviach, kde máme zákazníkov. Na jednej strane to znamená cestu neustálych inovácií a súčasne možnosť, ako sa aj v rámci našej vlastnej brandže odlíšiť. Začnem jedným z najdôležitejších zákazníckych odvetví, ktorým je pre BASF automobilový priemysel. Tvorí približne sedemnásť percent celkových tržieb a je to odvetvie, ktoré rozumie inováciám. Potvrdzuje to výška finančných prostriedkov, ktoré investuje do výskumu a vývoja, a zapadá to aj do nášho konceptu. Megatrendy, ktoré menia dianie v tomto sektore, sú – znižovanie spotreby paliva, redukcia emisií, využívanie ľahkých materiálov s cieľom vyrábať ľahšie vozidlá a e-mobilita.  

Na to zrejme reagujete najmä vývojom ľahších materiálov, ktoré budú dosť pevné. Sú aj iné možnosti?

 Určite áno. Ak pôjdeme ďalej, trendom je aj spoločné prepravovanie osôb, teda zdieľanie, keď vozidlo využíva viac osôb. Vtedy je dôležitá aj údržba vozidla, čistota prístrojovej dosky, sedadiel a ďalších častí vozidla. Ide o úplne iné vnímanie v porovnaní s tým, na čo sme boli zvyknutí v minulosti. A má to vplyv na množstvo látok, ktoré sa musia meniť – ktoré využívajú naše produkty – v tomto prípade čistiace prostriedky.

Vedci predpovedajú, že umelá inteligencia bude mať v rokoch 2025 až 2030 kapacitu ľudského mozgu.

Skúšate trendy v automobilovom priemysle zoradiť podľa dôležitosti? Dá sa porovnať význam elektromobility a batérií, zdieľaná ekonomika alebo konštrukčné materiály?

 Zrejme budeme automaticky participovať vo všetkých oblastiach. Ak si vezmeme, že v súčasnosti prechádzajú automobily vývojom a prechodom k e-mobilite, je jasne, že rastie podiel a zloženie chemikálií použitých pri výrobe každého jedného automobilu. Ale napríklad logicky ubudnú palivá a mazivá pre spaľovací motor, tam nám odbyt klesne. No zasa iné chemikálie sa budú používať. Príležitostí je naozaj veľa.

FOTO BASF

Vplyv dodávateľov na podobu mobility rastie

Vplyv dodávateľov na podobu mobility rastie

Inovácie môžu byť recept na rast

Inovácie môžu byť recept na rast