Aj veľká Spinea musí ostať inovatívna

Aj veľká Spinea musí ostať inovatívna

Prešovskú Spineu posunul unikátny produkt – reduktor z vlastného výskumu a vývoja za niečo vyše dvoch desaťročí do pozície veľkej firmy. Podľa výkonného riaditeľa Ľubomíra Bezáka sa jej riadenie priblíži korporátnym štandardom, no tak, aby si udržala vysokú inovatívnu schopnosť.

MNO_BEZAK LUBOMIR_0002.jpg

Ľubomír Bezák

je absolvent Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. Vzdelanie si doplnil na University of South Australia. Od roku 2004 osem rokov viedol košický závod výrobcu autokomponentov Faurecia a pracoval ako manažér uvádzania produktov do sériovej výroby. V rokoch 2013 až 2014 bol takmer rok prevádzkovým riaditeľom výrobcu kompozitov c2i. Od leta 2014 je výkonným riaditeľom Spiney.

 Spinea intenzívne rastie, stavia už tretí závod a mieri k méte tisícky zamestnancov. Do akej miery sleduje ambície a do akej reálny vývoj na trhu?

 Príčinou expanzie je zvýšený dopyt po našich produktoch – ložiskových reduktoroch. V posledných dvoch rokoch sme zaznamenali jeho výrazný nárast. Tak zo strany výrobcov robotov, ako aj z iných segmentov trhu, ako sú výrobcovia medicínskych zariadení, obrábacích strojov či automatizovaných výrobných liniek, z Európy, Ázie aj USA.

Aké megatrendy v robotike, ale aj celkovo v priemysle musíte sledovať pri cielení vašich produktov?

Megatrendmi na trhu sú najmä kolaboratívna, servisná robotika pre rôzne odvetvia. Najrýchlejšie, o 15 až 20 percent ročne rastie takzvaný 3C (computer, communication, consumer) sektor – výrobcovia počítačov, komunikačných zariadení a spotrebnej elektroniky. Naše produktové portfólio zamerané na malé a stredne veľké roboty, ktoré toto odvetvie používa, nás stavia do výhodnejšej pozície.

Priemyselná robotika sa rozvíja dlhodobo. Očakáva sa, že v kolaboratívnej robotike bude rast rýchlejší?

Bude oveľa rýchlejší. Naše technické riešenie sa vyznačuje tým, že charakteristiky sa nemenia v čase. Presnosť koncového bodu robotického ramena je veľmi vysoká a bez zmeny udržiava dráhu. Preto sa naši zákazníci, výrobcovia priemyselných robotov, presadzujú práve na 3C trhu. Typický príklad je výroba iPhonov, ktorá si vyžaduje rýchle a presné osadzovanie elektronických súčiastok. Podstatnú časť predajov máme v Európe a už aj Ázii.

Očakávate vzhľadom na váš odbyt, že bude rásť najmä výroba robotov takej veľkosti, ktorá priamo vo výrobe nahrádza činnosť človeka, čiže mu dokáže ušetriť alebo uľahčiť prácu?

Záleží na výrobcovi, do akého typu robota montuje naše reduktory. Či je to kolaboratívny robot, priemyselný alebo servisný, naše produkty sa nachádzajú vo všetkých troch typoch. Roboty, ktoré využívajú naše reduktory, sa uplatňujú najmä v takých typoch výroby, kde nie je možné použiť ľudskú prácu alebo treba odstrániť monotónnu, zdraviu škodlivú činnosť.

 Pred šiestimi rokmi sa vo vašej brandži špekulovalo o miliónovej objednávke pre výrobcov robotov, ktorú plánoval taiwanský výrobca elektroniky Foxconn. Vtedy nepadla. Neobjavila sa neskôr, v podobe ešte vyššieho nárastu robotizácie, alebo – nemôže ešte prísť?

Pôvodný plán Foxconnu, ktorý kontraktne vyrába pre mnoho značiek, hovoril o cieli nainštalovať do výrobného procesu milión robotov. To sa zatiaľ neudialo, no nainštalovali ich niekoľko desiatok tisíc. Ich využitie jednoznačne rastie. No nie je to len Foxconn, deje sa to celoplošne, vo väčšine priemyselných odvetví.

Do akých odvetví momentálne mieria roboty, kde vnímate najvyšší dopyt?

Najvyšší nárast dopytu registrujeme práve vo výrobe elektroniky, aj vďaka výrobe smartfónov a podobných zariadení. Priemyselné odvetvia, ktoré začali vo väčšej miere využívať roboty už v minulosti, ako je automobilová brandža, rastú tiež. Ale menej výrazne.

Takže rátate, že výrobcovia robotov budú na základe toho ďalej zvyšovať dopyt po vašich produktoch?

Dopyt zo strany výrobcov robotov kontinuálne rastie. No nielen to. Otvárajú sa nám aj nové možnosti mimo robotiky. Napríklad výroba obrábacích strojov – výmenníky nástrojov, hlavné a vedľajšie osi – či medicínska a monitorovacie technika. To znamená polohovadlá pre magnetickú rezonanciu, rehabilitačné zariadenia, presné frézovanie zubných protéz. Netreba zabúdať ani na obranný priemysel, napríklad pre potreby stráženia a monitorovania hraníc. Dá sa povedať, že naše produkty sa využívajú všade, kde je potrebný presný pohyb pri prenose krútiaceho momentu.

Dokáže robot – z finančného hľadiska – nahradiť v priemysle človeka?

Záleží na tom, o aký druh práce ide. Ak hovoríme o jednoduchej a často aj monotónnej práci s nižšími požiadavkami na presnosť alebo rýchlosť, tak áno. Netreba však zabúdať, že keď firmy viac používajú roboty, vznikajú nové pracovné miesta. Tak v nastavovaní a programovaní, ako aj v údržbe a servise týchto zariadení.

Počet priemyselných robotov sa celosvetovo blíži k dvom miliónom. Aký počet bude znamenať vysoký stupeň robotizácie?

 Momentálne si neviem predstaviť, kto to dokáže odhadnúť. Najmä s využitím menších robotov, nielen v priemysle. Ak zarátame do odhadov aj robotov, ktorých budú mať ľudia v domácnostiach, môžu byť počty podstatne vyššie.

 Keď ste vo firme pripravovali rozvojový projekt, počítali ste v novom závode aj s rezervou pre tento rast?

Náš predpoklad je, že nový závod naplní konkrétnymi zákazkami plánovanú výrobnú kapacitu v rokoch 2021 až 2022. Ako rezervu máme k dispozícii väčšiu plochu výrobnej haly a aj pozemok pre ďalšiu expanziu závodu.

MNO_BEZAK LUBOMIR_0004.jpg

Čo vnímate ako najväčšiu zmenu vo firme, ktorej počet zamestnancov sa bude blížiť k tisícke?

 Pomaly, ale isto sa mení všetko: ľudia, kultúra, podnik prechádza transformáciou zo strednej firmy na korporátnu prevádzku. To súvisí s nastavením korporátnych procesov, no na druhej strane sa snažíme zachovať si flexibilitu, ktorú máme ako rodinná firma od začiatku. Neriadime sa hlbokou vertikálnou štruktúrou, čiže rozhodnutia sa u nás robia rýchlo a efektívne. Určité postupy je však potrebné zaviesť nielen vo výrobe, ale aj v celom systéme riadenia. Aby sme fungovali efektívne.

Spinea vznikla v roku 1994 a jej základom bol vynález prešovského konštruktéra Bartolomeja Janeka. Ten so svojím bývalým študentom Tiborom Feckom pretavil ideu do produktu, prevodovky s krížovým redukčným mechanizmom, ktorý si dal patentovať.

Reduktor spája funkciu prevodovky a ložiska a umožňuje presný pohyb robotických ramien. Medzinárodne patentované presné prevodovky začala Spinea, do ktorej B. Janek získal ako investora košickú firmu Kimex, sériovo vyrábať v roku 1999.

Vy osobne máte skúsenosť z veľkej korporácie aj z menšej vývojovej firmy. Spinea je vývojový podnik, ktorý výrazne rastie. Dokážete odhadnúť, ako nastaviť štruktúru, alebo na to hľadáte aj poradcov zvonku?

 Samozrejme, využívame i služby externých poradcov a partnerov, no aj u nás vo firme máme skúsenosti a know-how. Pracujeme na nastavení štruktúry, ktorá na jednej strane zabezpečí firme inovatívnu schopnosť a na druhej kvalitu a produktivitu výrobných procesov. Sme vo firme tím manažérov, z ktorých mnohí tu pracujú dvadsať rokov. Títo ľudia nie sú zaslepení úspechom, chodia po celom svete a stále sa učia. Je to proces, ktorý sa nikdy nekončí.

Riadiť takto rastúcu firmu bude klásť úplne iné nároky na manažment než dosiaľ. Musíte sa vzdelávať?

 Rast našej spoločnosti, rovnako ako vplyv globálnych trendov, ako je Industry 4.0 či Internet vecí, kladie na schopnosti manažmentu čoraz vyššie požiadavky. Vnímame to ako príležitosť, no aj na tú musíme byť pripravení. Preto venujeme veľkú pozornosť vzdelávaniu. Tak vo firme s našimi vlastnými lektormi, ako aj externe. Učíme sa aj od našich zákazníkov, dodávateľov, ale i od partnerov z iných odvetví.

Dá sa zvládnuť to, aby manažment rástol spolu s firmou? Alebo si to niekedy žiada cielené prijatie nového človeka či viacerých?

 Preferujeme možnosť dať príležitosť vlastným ľuďom. No, samozrejme, stáva sa, že niekedy skúsenosti alebo zručnosti chýbajú. V takom prípade hľadáme konkrétnych odborníkov aj vo vonkajšom prostredí.

Ktorá oblasť sa zatiaľ ukazuje ako najkomplikovanejšia? Strmý rast výroby, financie alebo riadenie ľudí?

 Ak podnik dosiahne stav, v ktorom funguje efektívne riadenie ľudských zdrojov, je isté, že sú zabezpečené aj zvyšné dve oblasti. S tým sa spája nastavenie firemnej vízie, stratégie a podnikovej kultúry. Náš cieľ je vybudovať kultúru inovácií a kontinuálneho zlepšovania.

V roku 2005 začala firma vyrábať v novom závode a v roku 2007 v druhom. Koncom minulého roku predstavila projekt výstavby nového závodu v priemyselnej zóne pri Prešove. Po nábehu výroby v novej fabrike, na ktorú získala aj štátnu pomoc, by mala mať vyše 960 zamestnancov.  

Presné prevodovky, ktoré vyrába Spinea, sa primárne využívajú v automatizácii, priemyselnej a servisnej robotike. Presný pohyb pohyblivých častí využívajú aj obrábacie stroje, automatizačná a zdravotnícka technika. Reduktory TwinSpin sa dostali aj do urýchľovača častíc CERN vo Švajčiarsku.

Hľadáte medzi vašimi ľuďmi, ktorí majú skúsenosti z výroby, budúcich odborníkov, ktorí sa budú venovať vývoju?

Určite áno. V našej firme pracujú vo výrobe stredoškolsky aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí obsluhujú najmodernejšie počítačom riadené stroje. Tým, že rozširujeme výskumno-vývojové oddelenie takmer o polovicu na cieľových 62 zamestnancov, otvára sa značný priestor. Máme pravidlo, že najskôr sa pozeráme do vlastných radov.

Musíte prekresľovať organizačnú štruktúru aj s ohľadom na presnejšie vyčlenenie vývojového oddelenia?

Prekresľovať nie, skôr sa snažíme prispôsobiť ju našim strategickým cieľom a potrebám zákazníkov, ktorí požadujú nové produkty za kratší čas než v minulosti. Momentálne sme v procese revízie nášho inovačného manažmentu. Na konci tohto procesu budeme mať ucelený systém, ktorý umožní generovať a vyhodnocovať nové nápady, testovať ich, vytvárať prototypy a pripravovať nové produkty do sériovej výroby. Pozrieme sa aj na open innovation, teda dostupné inovácie zvonku. Do tohto procesu plánujeme prizývať tak zákazníkov a dodávateľov, ako aj vedecké inštitúcie a univerzity.

Akú podobu bude mať po novom systém inovácií v Spinei?

Po nastavení procesných krokov inovačného manažmentu, do ktorých bude vstupovať strategický marketing, produktový manažment a výskum a vývoj, prenesieme tento systém do digitálnej platformy. Či už to bude vyhodnocovanie nových nápadov, výroba prototypov alebo testovanie, systém musí byť flexibilný, transparentný a musí umožňovať výmenu výsledkov a informácií. Sami sme si vybudovali proces riadenia projektov. V riadení inovácií hrá projektové riadenie dôležitú úlohu. S kolegami sme pozerali na to, ako tento proces využíva automobilový priemysel, a prispôsobili sme ho na naše podmienky.

Jediná cesta k zvyšovaniu pridanej hodnoty produktov a služieb vedie cez inovácie.

Znamená to aplikovanie princípov Industry 4.0 aj do vývojových činností?

Áno, inovačný manažment bude cez digitálnu platformu prepojený s projektovým riadením do jedného celku, v ktorom plne uplatníme princípy Industry 4.0.

Môže sa stať inovačný manažment ako služba súčasťou vašej ponuky?

Je možné, že v budúcnosti budeme ponúkať inovačný manažment ako službu. Momentálne však máme iné priority.

Má digitálne riadenie vývoja význam najmä v tom, aby ste ho systematizovali a v konečnom dôsledku urýchlili? Je to nevyhnutná konkurenčná výhoda?

Jednoznačne je. Zákazníci požadujú, aby sa nové produkty uvádzali na trh rýchlejšie. To znamená, že inovačné cykly sa skracujú. Môže sa zdať, že v súčasnosti to predstavuje istú konkurenčnú výhodu. Nepotrvá však dlho a bude to bežný štandard.

Digitálne procesy si vyžiadajú tvorbu pomerne veľkého množstva softvéru. Vznikne podľa vás v priemysle priestor pre start-up firmy, ktoré budú programovať napríklad aplikácie pre údržbu?

Iste, presnejšie, už vznikol. Naša spoločnosť začala spoluprácu s jedným start-upom z Nemecka. Spolupráca stále trvá, aj keď treba povedať, že tá firma už nie je start-up.

Ako sa môže meniť vaše produktové portfólio? Môže to byť aj softvér?

Prevodovka je náš finálny produkt, ale požiadavky niektorých zákazníkov siahajú ďalej. Majú záujem nielen kúpiť náš reduktor, ale v mnohých prípadoch hľadajú komplexné riešenia. Napríklad spojenie reduktora s pohonom a riadiacou jednotkou. Sme schopní ponúknuť zákazníkom také riešenie, a to vo forme aktuátora, teda zariadenia, ktoré spája reduktor a pohonnou jednotkou. Máme záujem ďalej zvyšovať pridanú hodnotu našich produktov, a preto rozširujeme ponuku aktuátorov o ďalšie rady. Na starosti to má naša dcérska spoločnosť Spinea Technologies.

Cítite v niektorých oblastiach, že vaše vývojové kapacity už nie sú postačujúce a vzniká priestor na spoluprácu s vedcami alebo so školami?

Áno, už teraz spolupracujeme s domácimi aj zahraničnými partnermi. Spolupracujeme s košickým Ústavom materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied a bratislavským Ústavom materiálov a mechaniky strojov SAV. Z oblasti vysokých škôl spomeniem Univerzitný vedecký park TECHNICOM pri Technickej univerzite v Košiciach. V zahraničí je to stuttgartský Fraunhofer Institute for Manufacturing Engineering and Automation IPA či Danish Technology Institute. Ide o posun know-how a priťahovanie talentov.

Vo vašej firme vstupuje starostlivosť o zákazníka už do procesu vývoja produktu. Je toto podľa vás najväčšia slabina priemyselných firiem na Slovensku, ktoré sa zameriavajú len na výrobu?

Slabiny slovenského priemyslu vznikli v posledných desaťročiach. Pred rokom 1989 mala väčšina podnikov vlastný výskum a vývoj. Akurát bol orientovaný na iný trh, než na ktorý vstúpili. Zahraniční investori videli pri príchode ako konkurenčnú výhodu Slovenska nákladovo atraktívnu pracovnú silu. Priemyselné podniky sa tak etablovali ako dodávatelia, no požiadavky na výskum a vývoj neboli v tom čase dôležité. Rast ceny práce na Slovensku však mení situáciu. Existuje jediná cesta k zvyšovaniu pridanej hodnoty produktov a služieb, a tá vedie cez inovácie. Preto sa aj my v rámci technického a strategického marketingu musíme neustále posúvať.

Aké prvky prostredia, okrem spolupráce so školami a vedcami, by mohli pomôcť k tomu, aby vyrástli ďalšie také firmy, ako je Spinea?

Podľa mňa by pomohol ľahší prístup k rizikovému kapitálu, ale hlavne podnikateľské prostredie, ktoré podporuje investície do inovácií.

Ako by sa mala začať spolupráca vedcov a firiem?

Vysoké školy a vedecké parky by mali mať možnosť vstupovať do komerčných vzťahov. Myslím si, že dobrý začiatok je, ak firma definuje konkrétny partner a dokáže identifikovať vhodného partnera z oblasti vedy. Naša firma využíva na takéto spolupráce platformy vedeckých a technologických parkov a klastrov. Sme jedným zo zakladajúcich členov košického Klastra automatizačnej techniky a robotiky AT+R. Podieľame sa na spoločných projektoch klastrov zo siedmich krajín Európy.

Aké smerovanie bude mať expanzia Spiney v budúcnosti? Môže byť jej súčasťou aj akvizičné rozširovanie?

 V prípade, že sa objavia vhodné synergické efekty, sa nebránime ani akvizičnému rastu.

FOTO Miro Nôta

Spájanie už nie je iba o zváraní

Spájanie už nie je iba o zváraní

Elektronická inovácia šetrí náklady a znižuje chybovosť

Elektronická inovácia šetrí náklady a znižuje chybovosť