Automatizácia je liek na nízku produktivitu a nudu

Automatizácia je liek na nízku produktivitu a nudu

Prečo sa začalo viac hovoriť o priemyselnej informatizácii? Firmy ju používajú už desaťročia. Chýbajú tri roky do stého výročia od času, keď slovo robot spopularizoval český spisovateľ Karel Čapek. Pre divadelnú hru R.U.R. mu ho poradil brat, maliar Josef. O histórii slova robot sa vedú polemiky, no jedno je isté. Súvisí so slovom robota – práca. Využitie robotov dlho limitovala schopnosť rýchlo „učiť“ roboty vykonávať rôzne činnosti. Technológie, opisované princípmi Industry 4.0, to menia. A rozvíja sa umelá inteligencia.

Švajčiarska strojárska skupina ABB kúpila nedávno rakúskeho výrobcu automatizačnej techniky Bernecker & Rainer Industrie-Elektronik. Aj keď ani jedna z firiem nezverejnila cenu, podľa nemenovaného zdroja agentúry Reuters išlo o transakciu za takmer dve miliardy dolárov.

Firma s tržbami z predaja zariadení a softvéru na riadenie strojov a priemyselnú automatizáciu zhruba vyše pol miliardy eur by mala posunúť výnosy ABB z tejto oblasti na vyše dvanásť a pol miliardy eur. Okrem zákazníkov rakúska spoločnosť prinesie do koncernu najmä tritisíc zamestnancov, z toho tisícku vývojových a aplikačných inžinierov. Práve to označili analytici za nosný prínos transakcie pre ABB.

Výkonný šéf skupiny Ulrich Spiesshofer dokonca tvrdí, že vďaka akvizícii sa z nej stane jediný hráč na trhu s kompletnou ponukou v meraní, riadení, priemyselnej počítačovej technike, robotike, digitalizácii a elektrifikácii. „Aj keď ešte nejaké akvizície pribudnú, nie je už nič, čo by nám zúfalo chýbalo. Perfektne sme zaplnili medzeru v ponuke v automatizácii strojov a fabrík,“ netajil spokojnosť.

shutterstock_559223275.jpg

Automatizácia výrazne zvýši produktivitu a to priemyslu môže priniesť impulz, ktorý veľmi potrebuje.

Ambície vydržali

Automatizácia jednotlivých činností umožní firmám zlepšiť výsledky tak, že zníži množstvo chýb a tým zvýši tak kvalitu, ako aj tempo produkcie. V niektorých oblastiach umožní dosiahnuť výkony, ktoré nie sú v ľudských silách. Automatizácia výrazne zvýši produktivitu a to priemyslu môže priniesť impulz, ktorý veľmi potrebuje.

Zakladateľ a šéf taiwanského konglomerátu Foxconn Terry Gou pred šiestimi rokmi vyhlásil, že chce, aby do troch rokov fungoval v továrňach Hon Hai Precision Industry, čo je oficiálny názov skupiny, zhruba milión robotov. Vydesil státisíce z takmer pol druha milióna svojich vtedajších zamestnancov. Pritom mal pomerne ušľachtilý zámer. Stroje mali nahradiť v ich pracovnej náplni najmä monotónnu manuálnu prácu a umožniť vyrábať zložitejšie produkty.

Po rokoch je jasné, že jeho plán celkom nevychádza. Podľa odhadov ľudí z brandže sa Foxconn dostal zhruba na tri pätiny zámeru, no postupuje. Jeden z hlavných dôvodov pomalšieho tempa bol ten, že sa nedarilo naučiť automaty vo výrobe dosť rýchlo potrebné úkony. Pri krátkom životnom cykle spotrebnej elektroniky, ktorú Foxconn vyrába pre značky, ako je Apple či Dell, tak nesedeli nákladové kalkulácie.

Rast využitia automatických systémov riadenia výroby má pozitívny vplyv na mzdy v priemysle.

Je však jasné, že okrem pomoci ľuďom prinášajú automatické stroje aj razantný rast produktivity, a to pri udržaní kvality, s akou majú ľudia veľké problémy. V štúdii Centra pre výkonnosť ekonomiky anglickej univerzity London School of Economics výskumníci Georg Graetz a Guy Michaels konštatujú, že rast využitia robotov priamo súvisí s výkonnosťou ekonomiky. Ich výskum potvrdil, že v sedemnástich krajinách zvýšili v rokoch 1993 až 2007 rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 0,37 percentuálneho bodu ročne. Porovnali to s podobným príspevkom rastu produktivity britského priemyslu, ktorý v rokoch 1850 až 1910 prinieslo využitie parných strojov.

Tento rok pribudla štúdia konzultačnej firmy McKinsey, podľa ktorej investície do robotiky zvýšili HDP na obyvateľa krajín OECD zhruba o desať percent. Tá zároveň tvrdí, že jednotkový rast hustoty robotizácie (ktorá sa definuje ako počet robotov na milión hodín pracovného času) zvyšuje produktivitu práce o 0,04 percenta. Na základe toho analytici McKinsey Global Institute odhadujú, že ak by mal HDP rásť ďalších 50 rokov o 2,8 percenta ročne, polovicu tohto rastu musí generovať automatizácia.

shutterstock_548542003.jpg

Odporúčania expertov

- Firmy by mali preveriť organizáciu svojej prevádzky, aby identifikovali potenciál zvýšenia tvorby pridanej hodnoty automatizáciou a na základe tohto pripraviť plán investícií a rekvalifikácie ľudí.

- Cestou k udržateľnému rastu produktivity práce sú len čoraz vyššie investície firiem do vzdelávania zamestnancov, ktoré rozširujú ich nehmotné aktíva.

- Firmy by mali v rámci automatizácie posúdiť aj nutnosť využitia digitálnej infraštruktúry na podporu jej fungovania.

- Vlády by mali tesnejšie spolupracovať so súkromným sektorom, aby podľa jeho potrieb vytvárali odbory vzdelávania pre využitie v automatizácii.

- Vzdelávacie kurikulá by mali zvyšovať mieru STEM zručností (science, technology, engineering, mathematics – veda, technika, inžinierstvo, matematika), no aj podporovať rozvoj zručností, ktoré roboty neposkytnú (tvorivosť, empatia, systémové myslenie).

- Vlády by mali podporovať diskusiu o prínosoch automatizácie a rozvoji zručností, ktoré budú musieť zlepšovať ľudia.

Zdroj: IFR, BCG, Deloitte, PwC, Európska komisia, McKinsey Global Institute

Automatizácia a robotika je dynamický trh

Tento rok by sa malo podľa Medzinárodnej robotickej federácie (IFR) celosvetovo nainštalovať zhruba 322-tisíc priemyselných robotov. Do roku 2019 by mal globálny trh vyrásť až na 414-tisíc zariadení. To by znamenalo 12-percentný priemerný medziročný rast. Posledné roky rástol trh priemyselnej robotiky ešte o jeden – dva percentné body rýchlejšie. Vlani pribudlo vo fabrikách spolu 290-tisíc priemyselných robotov.

Napríklad v rokoch 2008 až 2013 bol priemerný rast nižší, niečo pod desať percent. Tri štvrtiny celosvetového predaja robotov sa montujú v piatich krajinách, v Číne, Južnej Kórei, Japonsku, USA a Nemecku. Najviac ich využíva automobilový priemysel – ročne montuje do svojich výrobných hál okolo stotisíc robotov. Napríklad elektrotechnický priemysel, ktorý v roku 2015 zvýšil svoje požiadavky o vyše 40 percent, nainštaloval skoro 65-tisíc robotov.

Doprava nad cenou práce

Samozrejme, ekonomické kalkulácie využitia robotov sú dôležitá téma. S rastom ich využitia však cena klesá. To ich posunulo ďalej, než je využitie len v továrňach najväčších priemyselných skupín. Pomohol tomu bývalý profesor Massachusettského technologického inštitútu (MIT) Rodney Brooks. Jeho firma Rethink Robotics vytvorila pred štyrmi rokmi robota, ktorý dostal názov Baxter. S dvoma ramenami síce nevyzeral ako človek, ale dokázal s ľudskými pracovníkmi spolupracovať, keďže ich blízkosť zachytil senzormi. Tým nepotreboval okolo seba ochrannú klietku, ktorej význam rieši toto číslo Revue priemyslu na inom mieste.

Čo bolo ešte zaujímavé, cena 22-tisíc dolárov dostala po prepočte hodinovú „mzdu“ na úroveň menej ako 3,40 dolára. To bolo v roku 2013 len o niečo viac, než zarábal robotník v Číne. „Chcel som urobiť niečo pre to, aby bolo atraktívnejšie vyrábať v USA,“ vyhlásil R. Brooks. Podarilo sa mu to, pretože po zarátaní všetkých nákladov bola výroba na americkom území s využitím robota výhodnejšia než jejpresun napríklad do Číny a dovoz produktov.

Pokles nákladov na nákup robotov sa však netýka iba amerického trhu, aj keď v súčasnosti pomáha plniť protekcionistické ambície administratívy prezidenta Donalda Trumpa. Výrobu tam udržal Whirlpool, Caterpillar, ale aj automobilky. V Európe sa podarilo dokonca znovu otvoriť továreň v odvetví, ktoré lacná ázijská produkcia takmer celkom utlmila. Adidas totiž rozbehol plnoautomatickú továreň na výrobu obuvi so svojou značkou priamo v Nemecku. S tým, ako roboty znižujú vplyv ceny práce na celkové náklady výroby, totiž rastie význam ceny dopravy. Keďže zároveň situácia na trhu námornej dopravy zdvihla ceny dovozu tovarov z Ďalekého východu, priemysel musí ešte viac než predtým preratúvať kalkulácie a overovať, kde sa oplatí vyrábať. Klesajúce ceny robotov pritom umožňujú využiť automatickú výrobu aj menším výrobným podnikom.

K faktorom pre využitie automatizácie sa pridal ďalší, aj keď nie je primárne technický ani ekonomický. Do nákladov však vstupuje. Aj preto padol dlhodobý kalkulačný vzorec automatizácie, ktorý hovoril, že využiť roboty sa oplatí, ak sú náklady na ich prevádzku, teda odpisy ceny, vyladenie a údržbu nižšie než náklady na zamestnancov. To znamená mzda a odvody, náklady na vzdelávanie a tréning pracovníkov. V porovnaní s ľuďmi však stroje neostávajú doma pre chorobu a nepotrebujú prestávku na obed, na cigaretu alebo aj na dovolenku. Navyše, nezastupujú ich odbory, takže ich nákladová kalkulácia sa počas času používania nemení.

Investície do robotiky v krajinách OECD zvýšili HDP na obyvateľa zhruba o desať percent.

DO_TEMY_inzercia Spinea_Revue priemyslu TLAC-1.jpg

S veľkým potenciálom

Rýchly rozvoj robotiky nemá len priaznivcov. Najpopulárnejšia fráza odporcov znie – roboty berú ľuďom prácu. Medzinárodná robotická federácia (International Federation of Robotics – IFR) v nedávnom vyhlásení zdôraznila, že najväčšie riziko pre zamestnanosť je neschopnosť udržiavať si konkurencieschopnosť, a nie automatizácia. Práve jej správne využitie umožňuje podľa IFR neustále zvyšovať produktivitu práce tak veľkým priemyselným firmám, ako aj menším podnikom v dodávateľských reťazcoch. „Automatizácia výroby umožňuje zvyšovať konkurencieschopnosť priemyslu do takej miery, že nielen dokáže udržať výrobcov v domácej krajine, ale dokonca priláka naspäť produkciu, ktorá sa nejaký čas outsourcovala z iných krajín,“ zdôrazňuje prezident IFR Joe Gemma. Rast produktivity tak vo výrobe, no aj vo vývoji a aplikácii robotov a iných technológií v priemyselnej automatizácii podľa neho dokonca vytvára množstvo nových pracovných miest.

Okrem toho má rast využitia strojov pozitívny vplyv na mzdy v priemysle. Zvyšuje totiž podiel výrobných pracovníkov, ktorých kvalifikácia a tým aj mzdy sa posúvajú do strednej kategórie. Samozrejme, znamená to nutnosť zvyšovať im kvalifikáciu. Vzhľadom na rýchlosť a mieru rozvoja technológií však bude čoraz menej povolaní, pri ktorých bude na kariéru stačiť vzdelanie zo školy v mladom veku.

To podľa odborníkov a zástupcov firiem združených v IFR mení aj dosah automatizácie na množstvo profesií, ktoré majú podľa početných štúdií kvôli technologickému pokroku zaniknúť. Skutočne automatizovať celú pracovnú náplň možno podľa IFR pri ani nie desatine povolaní. Ide obvykle o jednoduché činnosti, založené na manipulácii s vecami. Pre drvivú väčšinu povolaní značí automatizácia, naopak, odbúranie fyzicky náročných alebo psychicky zaťažujúcich rutinných činností. To umožní ľuďom sústrediť sa prácu, ktorá si vyžaduje vyššiu kvalifikáciu, no zároveň je lepšie platená a má aj vyšší status.

shutterstock_645747736.jpg

Aké činnosti sa nedajú automatizovať

Podľa väčšiny expertov sa najľahšie automatizuje práca, ktorá má vysokú mieru opakovania rovnakých fyzických úkonov alebo tvorby dát. Z toho vyplýva, že možnosti automatizácie sa znižujú pri práci, ktorej úkony sú menej predpovedateľné. To značí veľké množstvo kreatívnych profesií či práce s vysokým využitím empatie, presvedčivosti a pochopenia v situáciách, ktoré nemožno predvídať alebo detailne odhadnúť, ako prebehnú. Za činnosti náročné na automatizáciu sa dlho považovali aj úkony náročné na jemnú motoriku, no kolaboratívne roboty mnohé z nich dokázali nahradiť. Ako dobrý príklad funguje jedna z testovacích metód na tieto zariadenia – presné nasadenie tisíchranu do správnej pozície. To zvládne robot omnoho rýchlejšie než človek.

Daň z robotov je viac než riziko

Nemálo ekonómov potom vyjadrilo odpor aj proti názoru filantropa a bývalého šéfa firmy Microsoft Billa Gatesa, ktorý začiatkom roka navrhol, aby sa z úspor, ktoré roboty prinesú firmám, platili dane. Odôvodnil to nutnosťou nahradiť v príjmoch štátov dane z príjmu ľudí, ktorých prácu podľa neho roboty nahradia. Najjednoznačnejšie opísal škodlivosť takého nápadu britský magazín Economist, podľa ktorého je každé zdanenie aktív, ktoré zvyšujú produktivitu, škodlivé. Spolu s viacerými vedeckými štúdiami upozorňuje, že príjmy z daní ľudí s nízkymi zárobkami zďaleka nie sú pre verejné rozpočty také dôležité ako prítomnosť priemyselných podnikov – ktoré sú konkurencieschopné, a tak zarábajú, platia dane a zamestnávajú ľudí. Navyše, pri vyšších platoch, ktoré automatizácia prinesie, sa nemálo pracovníkov s nevyhnutným zvýšením kvalifikácie posunie do vyššej príjmovej skupiny a zaplatí vyššie dane.

Veľké riziko uvalenia dane na roboty je však v brzdiacom efekte, aký by mal taký krok na postup automatizácie, upozorňujú ekonómovia. To by bol okrem iného problém aj preto, že ľudia, ktorých prácu majú stroje nahradiť, priemyslu vo veľkej časti sveta chýbajú. Pritom automatizácia vytvára vďaka rastu konkurencieschopnosti viac pracovných miest, než plne nahradí. Potvrdzuje to napríklad štúdia Centra pre európsky ekonomický výskum, z ktorej vyplynulo, že v rokoch 1999 až 2010 vzniklo v krajinách Európskej únie 11,6 milióna pracovných miest práve vďaka využitiu automatickej, počítačom riadenej techniky. Na Britských ostrovoch zasa podľa analytikov banky Barclays pomohli investície 1,24 miliardy libier do automatizácie udržať vyše 73-tisíc pracovných miest a ďalších 30-tisíc vytvorili.

Preložené do profesií, priemyselné firmy zamestnávajú pri vysokej automatizácii zhruba o 20 percent inžinierov viac a skoro raz toľko pracovníkov údržby, ktorí techniku inštalujú a programujú, než podniky s nižšou mierou využitia technológií. Z toho vyplýva aj zaujímavejšia štruktúra miezd. Navyše, poukazujú analytici McKinsey, krajiny s najvyššou hustotou robotov na svete, ako je Nemecko a Južná Kórea, majú zároveň jedny z najnižších mier nezamestnanosti.

To všetko sú pre vlády skôr argumenty na to, aby pracovali na zlepšovaní vzdelávacieho systému a prostredia pre využitie moderných technológií, než vymýšľaní nových daní. Tie, už ako hrozba nového zaťaženia, totiž využitie produktívnych technológií skôr spomalia.

To môže negatívne zasiahnuť nielen priemysel, ale aj iné oblasti spoločnosti, napríklad zdravotníctvo či dopravu. Navyše to spomalí uvoľňovanie ľudí z práce v priemysle pre iné oblasti spoločnosti, kde ich treba čoraz viac. Napríklad starostlivosť o starších ľudí, ktorí v rámci starnutia populácie rýchlo pribúdajú.

RP8-9_INZ_FANUC_75X280mm-1.jpg

FOTO Shutterstock

Inteligentné riešenie zautomatizuje optimalizáciu

Inteligentné riešenie zautomatizuje optimalizáciu

Synchronizovať plánovanie s výrobou sa vyplatí rýchlo

Synchronizovať plánovanie s výrobou sa vyplatí rýchlo