Podniky myslia na rozvoj aj splácanie úverov

Podniky myslia na rozvoj aj splácanie úverov

Text: Peter Marianyi, Martin Jesný

Foto: Shutterstock, ČSOB, Atradius

Rozvojové financovanie riešia priemyselné podniky z bankových zdrojov čoraz viac, no rozumnejšie a v zdravšej štruktúre ako pred krízou.

Podnik zvažuje, či rozšíriť výrobu. Zákaziek má dosť, existujúce kapacity nielen využíva, ale už mesiace pridáva víkendové zmeny, aby vyhovel zákazníkom. Výrobný riaditeľ má už dlhšie na stole plán na dostavbu haly, pridanie strojov a rozšírenie skladu s novým automatizovaným systémom. Ukázal ho už aj kolegovi z top manažmentu, ktorý riadi firemné financie. Zatiaľ sa nedohodli. Medzitým však finančný riaditeľ dostal dva e-maily od bánk, s ktorými firma spolupracuje, a tri od firemných bankárov z iných finančných domov. Ich obsah sa nápadne podobal – ak by firma zvažovala nejakú formu expanzie, má predschválený úverový rámec a banka je pripravená pustiť sa do financovania.

Finančný riaditeľ ešte váha. V podobnej situácii bol aj v lete 2007, keď sa zdalo, že sa len ťažko nájde niečo, čo by ohrozilo rast. O dva roky musel manažment vydať zo seba maximum, aby firma ustála plán krízového riadenia a potom sa skúšala aspoň priblížiť predkrízovým úrovniam výroby a predaja. No zvládla to a poučila sa, namiesto dvoch zákazníkov ich má dvojciferný počet v siedmich krajinách. Zmenila aj štruktúru financovania. A bankári majú v jednom určite pravdu – úrokové sadzby sa dostali tak nízko, ako už dlho nie.

Firmám nerastie apetít po úverových zdrojoch tak silno ako retailu. Podľa bankárov však najmä malé a stredné podniky pýtali v prvom polroku viac zdrojov.

Firmy okresali prevádzkové úvery, ktorými v minulosti často chybne financovali aj dlhodobejšie projekty. Rozvoj financujú vhodnejšími zdrojmi.

Opatrný výhľad

Úverovanie sa na Slovensku rozbehlo natoľko, až padajú úvahy, či ho netreba začať opatrne brzdiť. To sa však netýka podnikového sektora. Úverovú horúčku zažívajú najmä individuálni ľudia, ktorí si masívne požičiavajú na bývanie. Firmám tak silno apetít po úverových zdrojoch nerastie, hoci bankári tvrdia, že najmä malé a stredné podniky úverový dopyt v prvej polovici tohto roka mierne zosilnili. Na celkových číslach firemných pôžičiek sa ale žiadny búrlivý úverový život neukázal.

Firmy si počas prvého polroka nepožičiavali od bánk viac ako koncom vlaňajška. Objem úverov nefinančným spoločnostiam v tuzemsku sa až do konca polroka nedostal nad 16 miliárd eur. To je hranica, ktorú dosiahli firmy len v novembri minulého roka. Národná banka Slovenska (NBS) ešte po prvom kvartáli v správe hodnotiacej finančnú stabilitu slovenských bánk hovorila o tom, že firmy tento rok vo zvýšenej miere začali predčasne splácať úvery. Aj keď dynamika v novom úverovaní zostala slušná a bola nadpriemerná v porovnaní s pokrízovými rokmi, celkový efekt predčasné splátky upravili. Za predčasnými splátkami vidí NBS jednak snahu podnikov znížiť celkovú zadlženosť, no bankové úvery mohli firmy prefinancovať aj na iných alternatívnych trhoch.

Zmenu a oživenie v úverovaní slovenských podnikov priniesli až letné prázdniny. V júli si firmy na Slovensku požičali podstatne viacej ako iné mesiace. Podľa údajov NBS to spôsobilo, že si kumulatívne požičiavali najviac v histórii. Letný rast úverov korporátnemu sektoru však netreba preceňovať. Ako upozornil analytik NBS Ján Beka, tento nárast bol do veľkej miery spôsobený dvoma odvetviami. Krátkodobé úvery čerpali firmy pôsobiace v dodávkach elektriny, plynu, pary, čiže podniky v sieťových odvetviach. Dlhodobé úvery zasa využívali firmy v oblasti realít. Podľa neho to znamená, že aj keď sa oživenie úverov dostavilo (v druhom štvrťroku bolo zaznamenané lokálne dno), nemusí sa to nutne odraziť výraznejšie v produkčných kapacitách ekonomiky. Rast úverov v ostatných odvetviach ako priemysel, doprava a obchod je pomerne slabý a podľa J. Beku pravdepodobne ovplyvní investície v treťom štvrťroku len mierne.

Celkovo investície v slovenskej ekonomike sa v prvej polovici roka veľmi nezvyšovali. Po minuloročnom nárazovom raste zaznamenali oficiálne výkazy v prvom kvartáli tohto roka v porovnaní s predchádzajúcim obdobím prepad investícií o 7,1 percenta, nasledovaný bol len veľmi miernym rastom o 0,9 percenta medzištvrťročne v druhom kvartáli. Spôsobili to nielen mierne nižšie vládne investície, ktoré dominovali vlani. Ani súkromné investície nevytŕčali. Tvorba súkromných fixných investícií sa sústredila v automobilovom priemysle. Viac sa investovalo do strojov, ako do stavieb. Ako však po zverejnení augustových výsledkov v úverovaní firiem pripomenul J. Beka, dlhodobé úvery pri súčasnom poklese tých krátkodobých v lete rástli. To môže naznačovať, že sa ukážu aj v reportoch v podobe zvýšenej investičnej aktivity podnikateľského sektora v treťom štvrťroku.

Ceny korporátnych úverov tento rok pokračujú v poklese. Firmy platili v auguste bankám za požičané peniaze v priemere 2,7 percenta.

Firmy sa v kríze poučili. V súčasnosti sa investície obvykle financujú vhodnými typmi financovania.

Tomáš Mezírka, Atradius Credit Insurance

Viac investičných úverov

Zmena štruktúry bankového financovania slovenských podnikov sa síce udiala skokovo krátko po vypuknutí krízy, no v tomto roku sa zvýrazňuje opäť. Celková suma úverov firemnému sektoru sa pritom zásadne nezmenila. V auguste tohto roka dosiahla 16,1 miliardy eur, o sedem percent viac než v januári 2009.

Ako vyplýva z údajov NBS, firmy tento rok ustupujú od využívania prevádzkových úverov.  a ak zvyšujú svoj objem bankového financovania, tak je to v investičných úverov. Od začiatku roka do augusta podniky zvýšili objem investičných úverov v slovenských bankách o 584 miliónov eur tesne pod úroveň siedmich miliárd eur. Prevádzkových úverov bolo v rovnakom čase menej o 288 miliónov eur, klesli pod šesťsto miliónov eur. Prečerpania a revolvingové úvery síce rástli, ale výrazne pomalším tempom, ako to bolo napríklad vlani. Dosiahli takmer 4,4 miliardy eur.

V konečnom dôsledku je zaujímavé sledovať ako sa zmenilo financovanie firiem od začiatku roka 2009, kedy ešte kríza neudrela naplno. Objem úverov, ktoré tunajšie firmy čerpali od slovenských bánk (nezahŕňa pôžičky zo zahraničia, ani lízing, či faktoring) stúpli od januára 2009 do augusta tohto roku len o sedem percent. (Pre porovnanie úvery obyvateľstvu sa v rovnakom čase v tuzemsku zvýšili o 124 percent.) Štruktúra pôžičiek sa ale zmenila výrazne. V prvom rade firmy okresali prevádzkové úvery, ktorými v minulosti často chybne financovali aj dlhodobejšie projekty. Za celé tie roky klesli prevádzkové úvery tunajším podnikom až o 45 percent. Niežeby banky nemali záujem financovať prevádzkovú potrebu firiem. Poučenie z krízy, kedy prevádzkové financovanie naviazané na vývoj tržieb a pohľadávok banky po prepade obchodu v celej ekonomike sekali, si museli vziať i firmy.

Riaditeľ slovenskej pobočky medzinárodnej poisťovne pohľadávok Atradius Credit Insurance Tomáš Mezírka to označuje za priaznivý vývoj. Spomína na časy krízy, keď sa nezriedka stávalo, že keď banky znížili vzhľadom na pokles objemu obchodov firme napríklad limit prečerpania, prišlo sa na to, že firma z neho napríklad postavila výrobnú halu. „Firmy sa však poučili a v súčasnosti sa už obvykle investície financujú vhodnými typmi financovania,“ konštatuje T. Mezírka.

Popri tom nízke úrokové sadzby prejavujúce sa aj cene investičných úverov, zvýšili atraktivitu takýchto pôžičiek. Od začiatku roka 2009 má firemný sektor vo svojich bilanciách o 48 percent viacej investičných úverov. V konečnom dôsledku to znamená aj zvýšenie ich podielu na celkovom zadlžení v slovenských bankách. Stúpol z približne 31 percent až na 43 percent. Stále významné s 27-percentnou váhou na finančnom koláči sú prečerpania a revolvingové úvery.

Dôležitá úloha malých a stredných firiem je ich inovačná aktivita, ktorá vytvára nové riešenia v slovenskom priemysle.

Daniel Kollár, ČSOB

Lacnejšie peniaze pre podniky

Aj keď prepad úrokových sadzieb podnikom pre podniky nie je pri bankovom financovaní zďaleka taký výrazný ako v retaili, aj ceny korporátnych úverov v tomto roku pokračujú v poklese. V celkovom meradle hľadiac na všetky úvery roztrúsené v korporátnom segmente platili firmy v auguste bankám za požičané peniaze v priemere 2,7 percenta. Nové úvery na druhej strane čerpali v priemere za 1,96 percenta. Konkrétnejšie podľa jednotlivých typov úverov - prevádzkové úvery firmy v auguste čerpali pri sadzbe 1,25 percenta. Nové investičné úvery získavali pri priemernej úrokovej sadzbe 2,25 percenta. Je to posun, ešte do začiatku minulého roka sa firmy na nové investičné účely úverovali s priemernou sadzbou pohybujúcou sa nad tromi percentami. Už len spomienkou na rok 2008 zostávajú investičné úvery so sadzbou nad päť a pol percenta.

Výhľad úrokových sadzieb by mal byť priaznivý aj naďalej. Analytici neočakávajú, že by Európska centrálna banka zvyšovala kľúčové úrokové sadzby skôr ako o dva roky. Banky by tak mali držať atraktívne úročenie aj pre úverových klientov. Brzdiť v raste ich však môžu regulatórne požiadavky súvisiace s kapitálom. Poskytovať hypotéky obyvateľstvu je z tohto pohľadu výhodnejšie.

Vklady rastú

Obraz o finančnej situácii tunajších podnikov vo vzťahu k slovenským bankám dokresľuje porovnanie s vkladmi. Firmy síce v krízových rokoch svoje finančné zásoby v podobe bankových depozít vyčerpávali. No už v roku 2010 dokázali obnoviť rast vkladov v bankách, ktorý až na rok 2011 pokračoval prakticky neustále. Najmä vlaňajšok bol pre firmy priaznivý a na bankových účtoch si dokázali odložiť o viac než dvanásť percent viac prostriedkov ako v roku predchádzajúcom.

Tento rok ukazuje opäť na silnú tvorbu podnikových vkladov. V konečnom dôsledku bol najmä vlaňajšok zaujímavý čo do finančnej pozície v bankách. Kým v krízových rokoch podnikové úvery presahovali podnikové vklady o viac než tri pätiny (v roku 2011 boli 1,7-násobne vyššie), neskôr závislosť na bankách v celkovom meradle klesala. Koncom vlaňajška čerpali firmy od bánk v pomere k ich vkladom najmenej. Podnikové úvery presahovali vklady, ktoré banky prijali od korporátnych klientov, len o 38 percent. Koncom polroka tohto roka sa pomer upravil zhruba na úroveň roka 2008.

Nové zdroje pre menšie firmy

Sektor malých a stredných podnikov bol tradične známy podkapitalizáciou. Situácia sa však mení, čo nahráva rozvoju menších hráčov so slovenskými vlastníkmi. Jedným zo zdrojov sú záruky z programu COSME Európskeho investičného fondu (EIF), ktoré umožňujú aj menším firmám získavať financovanie na rozvoj biznisu. Skupina vyše 5800 malých a stredných podnikov na Slovensku tak môže získať od bánk financovanie s finančným krytím Európskej komisie. Podporovať prístup malých a stredných firiem k rozvojovému kapitálu je podľa generálneho riaditeľa ČSOB Daniela Kollára dôležité. „Dôležitý faktor je ich úloha pri inováciách, ktoré v priemysle vznikajú na Slovensku – a v lokálnych firmách,“ zdôraznil. Záruky COSME umožnia ČSOB v najbližších troch rokoch poskytnúť pre menšie firmy úvery v objeme sto miliónov eur.

 

Ako si na seba zarobia kotly a kompresory

Ako si na seba zarobia kotly a kompresory

Budúcnosť fabriky v Levoči je neistá

Budúcnosť fabriky v Levoči je neistá