Najnižšia cena nemusí byť jediný argument

Najnižšia cena nemusí byť jediný argument

shutterstock_375131221.jpg

Text: Martin Sobolič

Foto: Otidea

Nová právna úprava uľahčuje malým, stredným, lokálnym firmám získať vo verejnom obstarávaní zákazku.

Máme skúsenosti s najväčšími verejnými obstarávaniami, od tých za stovky miliónov eur až po tie, kde sa obstaráva výmena okna na materskej škole, hovorí na tému verejné obstarávanie prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik. Dodáva, že v tejto oblasti Slovensko prešlo za niekoľko rokov veľký kus cesty. K novému zákonu o verejnom obstarávaní, ktorý platí od 18. apríla, pripomína, že je podľa neho veľký prínos, že sa objavili možnosti, ktoré tento podnikateľský zväz žiadal už roky.

Najmä to, že nová právna úprava uľahčuje malým, stredným, lokálnym firmám získať vo verejnom obstarávaní zákazku. Čo má podľa neho okrem iného aj silný sociálny efekt. „To predtým nebolo také ľahké. Verejné súťaže vyhrávali anonymné spoločnosti z Bratislavy, ktoré potom práce objednávali u miestnych firiem a živnostníkov,“ hovorí a dodáva, že za pre seba výhodných podmienok. Oceňuje ekologické kritériá, ktoré sa objavili v novom zákone o verejnom obstarávaní.

Šanca pre menších a regionálnych

Možnosť podporovať malé a stredné podniky a ich účasť vo verejnom obstarávaní vyzdvihuje na tejto právnej úprave aj Hilda Gajdošová, lektorka pre verejné obstarávanie. „Na druhej strane vidím opatrnosť účastníkov v prvých mesiacoch platnosti zákona a v mnohých ohľadoch zvýšenú administratívnu záťaž,“ zdôraznila táto odborníčka na treťom tohtoročnom konferenčnom fóre Verejné obstarávanie 2016, ktoré pripravuje vzdelávacia spoločnosť Otidea, ktorá sa špecializuje práve na oblasť verejného obstarávania. Stretnutie bolo venované najmä skúsenostiam, ktoré majú účastníci verejného obstarávania po niekoľkých mesiacoch účinnosti nového zákona (platí od 18. apríla). Stojí za zmienku, že ten predchádzajúci upravujúci oblasť verejného obstarávania bol za desať rokov platnosti spolu dvadsaťšesťkrát novelizovaný.

Ako pri tejto príležitosti zdôrazňuje predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Zita Táborská, podľa nového zákona bolo do konca leta vyhlásených 1 176 súťaží, z toho 375 nadlimitných. Jej úrad vydal 325 metodických usmernení. A pozorne sleduje spätnú väzbu z procesu verejného obstarávania. „Zatiaľ sa stále ešte len recyklujú problémy, ktoré sme riešili aj pri starom zákone,“ hovorí Peter Kubovič z odboru metodiky a elektronického verejného obstarávania ÚVO o pripomienkach a otázkach, ktoré dostáva táto inštitúcia k novej právnej úprave. „Čakáme na nové. Napríklad okolo toho, že účastníci opustia kritérium najnižšej ceny. Stále pri tomto procese totiž uniká, že verejné obstarávanie nie je len prostriedok, ako obstarať čosi najlacnejšie, ale to môže byť najmä nástroj politík samosprávy alebo povedzme podpory malého a stredného podnikania,“ zdôrazňuje. Podľa Romana Osiku z úseku primátora – oddelenia verejného obstarávania Mestského úradu Žilina sú krokom vpred viaceré ďalšie zmeny, ktoré priniesol nový zákon – napríklad možnosť delenia zákaziek, podpora cezhraničného podnikania či skrátenie lehôt.

Čo hovoria čísla

Prvé skúsenosti a očakávania účastníkov verejného obstarávania s novou legislatívnou úpravou zisťoval prieskum, ktorý robila od júna do augusta Otidea v spolupráci s Centrom spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Výsledky okrem iného ukázali, že takmer polovica obstarávateľov nebude vo verejnom obstarávaní najčastejšie používať kritérium najnižšej ceny. Je to v protiklade s doterajšou praxou, keď v rokoch 2014 a 2015 v prípade nadlimitných zákaziek približne 83 percent zákaziek malo ako hodnotiace kritérium určenú práve najnižšiu cenu. V rokoch 2012 a 2013 ich bolo dokonca 90 percent. Nákladovú efektívnosť má v pláne využívať približne 5,1 percenta obstarávateľov a 44,6 percenta považuje za najlepšie kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

Nová legislatívna úprava priniesla aj možnosť rozdeliť zákazku na časti. Využívať sa ju chytá vyše 70 percent opýtaných, len 12,7 percenta sa vyjadrilo odmietavo s tým, že podľa nich to len zbytočne komplikuje a predlžuje procesy.

Čosi vyše 60 percent opýtaných si nemyslí, že elektronické trhovisko malo zásadný vplyv na mieru korupcie vo verejnom obstarávaní. Desať percent si myslí, že zvýšilo mieru korupcie. Výsledky prieskumu ukazujú, že respondenti sú skeptickí k transparentnosti obstarávania prostredníctvom elektronického trhoviska. Takmer 70 percent z nich považuje možnosť zadania zákazky vybranému dodávateľovi za reálnu.

V rámci prieskumu bolo on-line oslovených viac ako deväťtisíc verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Zapojilo sa 414 respondentov reagujúcich na on-line oslovenie a 89 respondentov, účastníkov vzdelávacích kurzov, ktoré pripravuje Otidea.

Nové problémy pri eurofondoch

Témou jedného z dvoch panelov septembrovej konferencie Otidey bolo verejné obstarávanie z hľadiska implementácie projektov európskych štrukturálnych a investičných fondov. Diskutujúci sa zaujímali najmä o zodpovednosť kontrolných orgánov pri chybách pri čerpaní. Riaditeľ odboru podpory implementácie fondov EÚ ÚVO Tomáš Lepieš to tiež považuje za problém. Pripomína, že je dôležitá prevencia, obstarávatelia veľmi zriedkavo využívajú možnosť preventívne – ex ante– posúdiť svoj postup. Peter Kostolný, generálny riaditeľ sekcie operačných programov Úradu vlády SR, zdôrazňuje, že ak riadiaci orgán urobí pri kontrolách chybu, tiež je za to zodpovedný. „Každý je postihnuteľný,“ zdôrazňuje. Ale definitívna zodpovednosť je na prijímateľovi. Z. Táborská k tomu pripomína, že kontrolné inštitúcie komunikujú a ich postoje ku konaniu obstarávateľa by mali byť totožné.

Podľa T. Lepieša sa najčastejšie chyby stále opakujú. ÚVO ich pravidelne zverejňuje – ide napríklad o možnosť rozdeliť zákazku a priame rokovacie konania. To je podľa neho aj problém vo vzťahu k Európskej komisii. B. Hudec pridáva medzi najčastejšie pochybenia podmienky účasti, konflikt záujmov, posudzovanie hospodárnosti. „Ďalším problémom je stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky,“ dodáva Nataša Štefániková, kontrolórka zo sekcie kontroly európskych fondov Najvyššieho kontrolného úradu SR.

Výhrady k elektronickému trhovisku

V diskusii na túto tému zazneli na konferencii napríklad výhrady k priveľmi podrobnej a pre laikov málo zrozumiteľnej metodickej príručke, ale tiež k elektronickému trhovisku, v ktorom je najnižšia cena jediným kritériom.

Z. Táborská využila toto fórum na výzvu obstarávateľom: „Nechoďte bezhlavo cez elektronické trhovisko.“ Malo by tadiaľ ísť obstarávanie bežných predmetov, napríklad kancelárskych potrieb. V žiadnom prípade nie zložitých stavebných prác, ako je napríklad rekonštrukcia kultúrnej pamiatky. Viacero otázok a vyjadrení sa týkalo takzvaného Jednotného európskeho dokumentu, ktorý má uľahčiť preukazovanie podmienok účasti podnikateľov – záujemcov o verejné zákazky. Ale debatovalo sa aj o hodnotiacich kritériách, medzi ktorými doposiaľ prevažuje najnižšia cena. Ako zdôraznil R. Osika, odchod od tohto kritéria nie je jednoduché obhájiť, okrem iného na to citlivo reaguje aj verejná mienka.

Zita Táborská.jpg

Podľa nového zákona bolo do konca leta vyhlásených 1 176 súťaží, z toho 375 nadlimitných. Úrad vydal 325 metodických usmernení a zbiera spätnú väzbu z procesu verejného obstarávania.

Zita Táborská, Úrad pre verejné obstarávanie

Nová právna úprava verejného obstarávania uľahčila malým a stredným, lokálnym firmám získavať zákazky vo verejnom sektore.

Výsledky prieskumu ukázali, že takmer polovica obstarávateľov nebude vo verejnom obstarávaní najčastejšie používať kritérium najnižšej ceny.

Elektronické trhovisko sa odporúča na obstarávanie bežných predmetov, napríklad kancelárskych potrieb. V žiadnom prípade nie na nákup zložitých stavebných prác.

Essilor a Luxottica môžu spolu predávať obrovské množstvo okuliarov

Essilor a Luxottica môžu spolu predávať obrovské množstvo okuliarov

Na výrobe z ropy sa bude zarábať vždy

Na výrobe z ropy sa bude zarábať vždy