Na výrobe z ropy sa bude zarábať vždy

Na výrobe z ropy sa bude zarábať vždy

MNO_SZABO GABRIEL_0012.jpg

TEXT Matúš Veselý, Martin Jesný

FOTO Miro Nôta

Investícia do výroby polyetylénov za tristo miliónov eur v Bratislave nie je iba úspech v ťažiarsko-rafinérsko-energetickej skupine MOL. Viceprezident Slovnaftu Gabriel Szabó zdôrazňuje, že kľúčové je zvyšovať pružnosť výroby v reakcii vývoj na trhoch - cenách ropy, ale aj biznise s palivami, plastmi a časom možno aj iným využitím ropy.

Ako sa plánuje investícia za tristo miliónov eur, keď jej využitie značne závisí od trhu s ropou, na ktorom už počas výstavby nastanú nemalé výkyvy cien?

Takéto investičné akcie sú obvykle vyvolané viacerými faktormi. Jeden je, ak vidíme dlhodobú príležitosť na trhu, druhý môžu byť legislatívne požiadavky. Príkladom bola investícia spred pár rokov, keď sme urobili vysokú investíciu do dehydrogenácie palív, čiže výrazného zníženia množstva síry v nafte. V 2005 sme sa zasa rozhodli postaviť novú polypropylénovú jednotku. Teraz prišla na rad výroba polyetylénu. Linky na výrobu polyetylénu boli zastarané, prevádzkové náklady vysoké, zvažovali sa aj legislatívne nároky. Preto prišli na rad úvahy o investícii. Základné možnosti sú postaviť novú linku, modernizovať pôvodnú alebo ju zatvoriť a biznis nechať tak. Cena ropy je vysoko volatilná, no počítame s rôznymi scenármi, rozhodovanie je však o dlhodobých podmienkach.

Takže základná otázka bola, aký má petrochémia potenciál?

Petrochémia je cyklický biznis. Ochota investovať je vtedy, ak je cyklus na vzostupe. Vtedy prichádzajú investície do nových kapacít. Ponuka sa zvýši, pretože v tom čase investujú viacerí a kapacity rastú. To však postupne saturuje dopyt a začne znižovať ceny – a príde pokles. Zatvárajú sa petrochemické výroby, neinvestuje sa. Teraz dopyt po plastoch rastie a ich výroba bola vždy jednou z našich nôh biznisu – takže sme do nej investovali.  

MNO_SZABO GABRIEL_0008.jpg

Zisky z rafinácie v tomto čase znižuje lacná ropa. Je aj to dôvod, pre ktorý sa Slovnaftu hodí presunúť záujem na petrochémiu?  

Nie je to až také jednoduché, no vnímame, že rafinérsky biznis je celosvetovo pod tlakom. Napríklad aj preto, že sa čoraz viac hovorí o alternatívnych palivách. Nórsko rieši, č i by sa o pár rokov nezaobišlo bez áut s pohonmi na fosílne palivá, v Holandsku im obmedzia vjazd do miest. Aj pomerne malá percentuálna penetrácia elektromobilov spôsobí rafinérskym firmám existenčné problémy, a to najmä v západnej Európe a v USA. Preto chystáme stratégie aj na taký vývoj. Jedna z možností je práve viac biznisu vo výrobe plastov. Dokončujeme investíciu, linka má za sebou testy výkonnosti, čiže šesťdňový nepretržitý chod v parametroch ostrej výroby. V Česku ide investovať Unipetrol do vysoko hustého polyetylénu. Petrochemický trh je teraz v hornej fáze cyklu a je tu eufória hráčov investovať do výroby.  

Rafinérsky biznis je celosvetovo pod tlakom. Aj pomerne malá percentuálna penetrácia elektromobilov spôsobí rafinériám existenčné problémy, najmä v západnej Európe a USA.

Čo všetko sa započítava do rizík veľkej investície do plastov a ako sa dajú ošetriť? 

Na ziskovosť plastov vplýva dopyt a cena ropy. Keď je cena ropy nízka, potom ani cena medziproduktu na výrobu základného plastu nie je vysoká. To platí v  petrochemickom priemysle, ktorý má ako vstupnú surovinu výroby ropu. No plasty sa vyrábajú aj zo zemného plynu. Ten je lacný, čo najviac platí v USA, aj kvôli bridlicovému plynu. Tak si konkurujú dve základné platformy. Ak je ropa nízko, vieme ľahko konkurovať zemnému plynu, teda plastom vyrobeným z neho. Ak je ropa drahá, narastie nákladový základ na výrobu plastov, pričom plyn je stále dosť lacný. S tým máme problém. Další faktor je, samozrejme, dopyt, rast ekonomiky, domáci, európsky aj celosvetový. Ked ekonomika nebude rásť, nebude ťahať mobilitu a nebudeme potrebovať toľko plastov.

Investičné akcie za stovky miliónov eur sú obvykle vyvolané viacerými faktormi. Jeden je dlhodobá príležitosť na trhu, druhý môžu byť legislatívne požiadavky. 

Akú mieru istoty možno mať, že keď sa nahradia desiatky rokov staré linky, vráti sa investícia skôr než terajší rýchly vývoj technológií prinesie ďalšie zmeny?  

Tento biznis nefunguje tak, že niekto vytiahne papier a ide sa podľa neho vyrábať po novom. Je kapitálovo veľmi náročný, táto naša investícia presiahla tristo miliónov eur. Nikto nepôjde do technológie, ktorá nie je dostatočne overená, nemá dostatočné záruky. Ide o komoditný biznis, čiže technológia je dostupná každému. Či je to vyrobené v USA, v Číne, produkt má vždy rovnaké fyzikálno-chemické vlastnosti.

MNO_SZABO GABRIEL_0009.jpg

Ako sa v skupine MOL rozhoduje o takej veľkej investícii?

Projekt finálne schválilo predstavenstvo skupiny v Budapešti. Plánovanie kapitálových investícií funguje ako súťaž o zdroje. Skupina MOL dá ročne na investície jednu a pol až dve miliardy dolárov. Projekty súťažia na základe klasických finančných ukazovateľov, ako je čistá súčasná hodnota peňažných tokov či vnútorná miera výnosov. Vyhráva projekt s lepšími číslami.

Súperili ste konkrétne o projekt alebo o kapitál na jeho financovanie?

O tento konkrétny projekt sme mali záujem iba my, no záujemcov o tristo miliónov eur na investície bolo veľa. V investičnom plánovaní sa porovnáva, koľko prinesie dolár investovaný do ropnej plošiny, rozvoja rafinérie, Detailu, siete čerpacích staníc alebo či sa v Slovnafte postaví nová petrochemická jednotka.

Rozhoduje sa čisto podľa finančných čísiel návratnosti?

Je to komplexné ekonomické rozhodnutie, ktoré zohľadňuje všetkých stakeholderov. Chceme, aby bol Slovnaft stále jeden z najmodernejších závodov v Európe. Preto priebežne investujeme také vysoké sumy. No aj do čísiel vstupujú rôzne faktory. Netreba zabúdať, že na výrobu polyetylénu treba etylén. Výrobná jednotka na etylén stojí od päťsto miliónov eur vyššie. Keďže my sme už etylénovú jednotku mali, projekt to do istej miery predurčilo nám. Modernizovali sme ju, no na to stačila rádovo nižšia investícia.

Rozhoduje MOL o investícii aj podľa podmienok na podnikanie v krajine?

Samozrejme. Je to klasické investičné rozhodovanie. Posudzovalo sa legislatívne prostredie a jeho vývoj, rovnako ako blízkosť trhu, ktorý rastie. Samozrejme, nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách, kde máme odberateľov.

Zmenil projekt pozíciu Slovnaftu v skupine MOL? 

S novou stanicou LDPE 4 na výrobu nízko hustého polyetylénu vyprodukujeme o 40-tisíc ton viac polyetylénu než predtým. Celá skupina minulý rok predala okolo jedného milióna ton polymérov, teda základných plastov. Táto jednotka bude vyrábať 220-tisíc ton, čo je pätina celej produkcie. Okrem toho vyrába Slovnaft polypropylén s ročnou kapacitou 255-tisíc ton granulátu. Zjednodušene povedané, budeme produkovať polovicu polymérov celej skupiny.

Keď preverujete, či sa oplatí ísť do takého projektu, pýtate sa odberateľov, napríklad z automobilového priemyslu, na záujem využívať viac plastov?

Cesta plastu, ktorý vyrábame do auta, napríklad do predného modulu, je zložitejšia. Od nás ide takzvanému compounderovi, teda firme, ktorá základný plastový produkt fyzikálno-chemicky upravuje do zmesi presne podľa požiadaviek na konkrétny dielec. Môžu nastaviť farbu, tvrdosť, ohybnosť. Oni dodávajú finálny plast dodávateľovi automobilky, napríklad výrobcovi nárazníkov. Niekedy ho ešte ten dodá dalšej firme, ktorá kompletizuje predný modul a dodá ho v just-in-time režime priamo na linku automobilky. Model je pomerne zložitý, no platí, že ak porastie v strednej Európe automobilová výroba, bude rásť aj dopyt po základných plastoch.

Môžete cez dodávateľský reťazec alebo priamo ovplyvniť rozsah požiadaviek, napríklad či sa automobilka rozhodne, že celé zadné dvere nového modelu urobí z plastov a nie z kombinácie s plechmi?

Samozrejme. Keď dodávateľ dostane od automobilky požiadavku vyrobiť dvere celé z plastu, musia mať určité fyzikálne vlastnosti. Tie ovplyvňuje už základný plast. Je v tom obrovské množstvo know-how a každý z členov dodávateľského reťazca má svoju časť prísne chránenú. Firma ponúkajúca compounding zväčša č aká päť až desať rokov, kým sa dostane na zoznam dodávateľa, napríklad výrobcu prístrojových dosiek. Lebo medzitým sa možno z jej plastu nejaká prístrojová doska vyrobí a nechá sa napríklad rok na púšti, aby sa videlo, čo sa s ňou bude diať.

MNO_SZABO GABRIEL_0014.jpg

Viete si v nejakej miere vopred zabezpečiť dopyt pre granulát, ktorý sa bude vyrábať na novej linke?

Kedže je granulát komodita, obchoduje sa ľahko. Technológia je voľne dostupná každému. Granulát môže prísť z USA, z Číny alebo od nás. Je to veľmi konkurenčný biznis, a preto nejaké dlhodobé kontrakty nefungujú. No sme na tomto trhu od roku 1966. Predávame zhruba tisícpäťsto zákazníkom v štyridsiatich piatich krajinách naše výrobky aj produkty MOL Petrochemicals z Madarska.  

Ako sa dajú zohľadniť požiadavky ľudí z výroby a technikov, keď sa ladí štruktúra projektu medzi fabrikou a skupinou a strážia ju skôr opatrní finančníci?

Technológovia dajú dokopy základnú podobu projektu, aj s ohľadom na regulačné potreby, vek fungujúcich liniek a technické inovácie č i trhový potenciál. Potom finančníci preverujú jeho potenciál a riziká v štúdii uskutočniteľnosti. No vo výsledku je to práca tímu. To platí tak pri argumentácii voči skupine, ako aj na úrovni fabriky. Ročne do Slovnaftu príde šesť miliónov ton ropy, ktorú spracuje. Ak zvýšime výrobu polymérov o štyridsať kiloton, vezmeme to z reťazca spracovania ropy niekde inde.

Ak je ropa nízko, ľahko konkurujeme plastom vyrobeným zo zemného plynu. Ak je ropa drahá, narastie nákladový základ na výrobu plastov, pričom plyn je stále dosť lacný. 

Ako dlho dopredu sa robí rozhodnutie o projekte? 

Investičný proces má stupne, v ktorých je rozhodovací orgán. Návrh technického riešenia sa urobí len vo výrobe. Ekonomická štúdia už niečo stojí, tú si schváli fabrika. Kedže tento projekt vzhľadom na výšku investície schvaľovalo predstavenstvo skupiny, musel byť naozaj vyladený. V roku 2008 sme kúpili licenciu. Vyhlásil sa tender na dodávateľov. Do roku 2012 sa vyhodnocovali údaje a potom padlo konečné rozhodnutie ísť do toho. V roku 2013 sa kládol základný kameň.

Ako sa tvoria ekonomické očakávania takej veľkej investície?

Na základe skúseností. V roku 2005 sme stavali polypropylénovú jednotku, podľa ktorej sme vedeli, ako dlho trvá realizácia krokov takýchto projektov. V súčasnosti pracujeme na strategickej vízii do vzdialenej budúcnosti, máme projekty, biznisové idey spojené s dalšími vysokými investíciami. To všetko musí pasovať do vývoja firmy. Kým z takejto investície začne prúdiť výstup, aký má, trvá to šesť rokov.

Ide projekt podľa plánu?

Má isté meškanie. No kedže v každej fáze sú kroky, pri ktorých sa nedá presne odhadnúť trvanie, počítame s tým. Napríklad hned na začiatku, na povolenia na takýto projekt sa môže čakať rok alebo rok a pol.

Skupina MOL dá ročne na investície jednu a pol až dve miliardy dolárov. Projekty súťažia na základe klasických finančných ukazovateľov. 

Je možné, že sa počas takej dlhotrvajúcej prípravy a výstavby zmenia technológie a použijú sa modernejšie?

Nie. Ked máme skúsenosť, že je niečo dobré, nakontrahujeme si to. Počas realizácie sa snažíme nemeniť technologický rozsah, podobu ani čísla projektu, pretože tak znižujeme riziká, že niečo nebude fungovať. Napríklad je možné, že na niektorom mieste linky bude k dispozícii modernejší senzor – no projekt s ním neráta napríklad v napájacích sieťach a iných faktoroch. Nemáme preč o riskovať, že by sa možné odchýlky krížili.

MNO_SZABO GABRIEL_0006.jpg

Aká veľká zmena musí prísť, aby to pohlo celým chemickým priemyslom?

Bariéry vstupu sú vysoké. Nik si nedokáže postaviť napríklad len linku na výrobu polyetylénu, je to lineárny, kontinuálny proces spracovania ropy. Neplatí, že dodávateľ ukáže niečo nové na veľtrhu a fabriky to implementujú. Musia mať istotu. Okrem toho, s testovaním, prototypmi a dalším skúšaním a potom výstavbou trvá desať rokov, kým sa dá technológia využiť v ostrej výrobe. Pritom stále môžeme hovoriť o špičkovej novinke.

S novou stanicou LDPE 4 na výrobu nízko hustého polyetylénu vyprodukuje Slovnaft o 40-tisíc ton viac polyetylénu než predtým. Budeme produkovať polovicu polymérov celej skupiny. 

Ako sa pri tom všetkom určuje návratnosť investície, ako je LDPE 4?

O presných číslach rozličných scenárov verejne nehovoríme. Návratnosť tejto linky závisí aj od cyklov, a to nielen vo výrobe plastov. Hráči, ktorí nemajú integrovaný biznis, teda od ťažby ropy po výrobu polymérov, majú problémy. Cykly sú v rafinovaní a petrochémii rozdielne a do určitej miery sa vedia vzájomne eliminovať vplyvmi na biznis spoločnosti. Preto je výhodné byť vo viacerých oblastiach a pre firmu, ako je Slovnaft, v rámci biznisu skupiny MOL, dáva takýto projekt zmysel.  

Slovnaft vykazoval posledné roky, počas príprav tejto investície aj pri výstavbe, kolísavé hospodárske výsledky. Nemalo to vplyv na vnímanie projektu v skupine?

Toto bol projekt na úrovni stratégie skupiny, čiže nie. Navyše, aj v rámci nej sme aj reagovali na vývoj trhu. Z časti rafinácie ropy sa dá urobiť nafta, benzín, plyny, chemikálie, následne
plasty. Ak sa menej vypláca rafinácia, časť spracovania ropy sa dá presmerovať do petrochémie. Úspech závisí od toho, aby sme podľa toho, ktorý trh je hore, nastavili výrobu v najväčšej možnej miere na určitý spôsob produktov z ropy. Reakčný čas nebude pol roka, ale týždeň. Flexibilita je základ úspechu.

Dá sa flexibilita vyriešiť aj technológiami? A vzhľadom na to, ako ste opísali investičný cyklus, mieria k technológiám úvahy o nových investíciách, ktoré zrejme naplno riešite?

Technológie môžu do určitej miery zvýšiť pružnosť. Z ropy neurobíme sto percent nafty č i benzínu ani plastov, aj keby si to pýtal trh. Navyše, s chuťou a peniazmi na investície si hocikto môže postaviť technológie. No tím skúsených ľudí k tým zložitým technológiám sa nedá kúpiť. V tom vidíme našu veľkú konkurenčnú výhodu.

Granulát mieri ku compounderovi, ktorý upravuje zmes podľa požiadaviek na konkrétny dielec. Dodá ho napríklad výrobcovi nárazníkov, ten dodávateľovi predného modulu, odkiaľ mieri na linku automobilky.

Aj keď zrejme aj vy – ako celý priemysel – cítite nedostatok ľudí do výroby, závisí vaša konkurencieschopnosť aj od schopností vývojárov?

Rozhodne. V tomto nás neťahá centrála, máme svoje kompetenčné centrá, ktoré pracujú na vývoji produktu a najmä zlepšovaní výrobných procesov, ich efektívnosti a kvalite – a to v rámci vývoja v celej skupine MOL.

Má pre budúcu podobu Slovnaftu perspektívu rafinácia ropy pre výrobu transportných palív?

Transportný produkt ostane. V sektore okolo dopravy sú výrobcovia áut aj palív, dodávatelia, banky, ktoré biznis financujú, poisťovne, ale aj servisy a kopa dalších firiem v ekonomike. Podiel na výkonnosti hospodárstva bude mať ešte dlho. No chceme si prinajmenej udržiavať aj podiely v mimopalivovom biznise.  

Je pre strategické fungovanie Slovnaftu dôležité pripojenie na ropovod Adria?

Sme si vedomí, že po problémoch na Ukrajine sa môže stať všeličo, č o môže obmedziť prísun ropy do Slovnaftu cez tradičný ropovod Družba z Ruska. Toto riziko sme vnímali ako vysoké a aby sme ho znížili, pripojili sme sa k chorvátskemu ropovodu. No veľa spoločností, aj ruských, mení správanie a výrazne sa posúva aj predaj ropy s lodnou logistikou. Aj ruské firmy investovali za posledné roky miliardy do prístavov a tankerov. Alternatívny ropovod nie je namierený proti využitiu Družby, je to naša poistka, ak by bol ohrozený štandardný transport ropy.

MNO_SZABO GABRIEL_0001.jpg

Spomínali ste elektromobilitu do istej miery ako hrozbu pre palivársky biznis rafinérií. No nebude to pre firmy, ako je Slovnaft, aj príležitosť– napríklad na rozšírenie biznisu predajnej siete?

Elektromobilita je atraktívna. Jej rozvoj trochu kriví nerovnaká ochota jednotlivých vlád podporovať ju. Pričom si myslím, že širokej verejnosti nie je o elektromobiloch všetko jasné. Z hľadiska našej hlavnej činnosti nie je korektné podporovať určitý biznis na úkor iného. Jasné nie sú ani prínosy pre životné prostredie, kedže naozaj šetrný je pohon na elektrinu zo slnka, z vody či vetra. Napríklad v Poľsku by išlo väčšinou o elektrinu z uhoľných elektrární. Plus pribudne úloha, ako kompenzovať nižší výber spotrebných daní ako príjmu štátnej pokladnice. Nie je doriešená nabíjacia infraštruktúra ani platenie za elektrinu. 

Nie je práve to šanca na biznis pre firmy so sieťou čerpacích staníc, ako má aj Slovnaft a aj celý MOL? Tie už výbornú pozíciu v rámci mobility majú a v rámci konceptov, ako je Smart City, by sa dalo ich využitie ešte rozvíjať.

Takto premýšľame nad biznisom, dokonca ideme ešte dalej. Aj v úvahách o zdieľanej ekonomike v mobilite.  

Napríklad prepojením vašej maloobchodnej siete a systémov palivových kariet so službami zdieľania áut alebo aj transportnými systémami, ako zabezpeč uje napríklad služba Uber?

Áno, ale zatiaľ sú to úvahy. O ich konkrétnom využití v biznise by sme iba špekulovali a do toho naozaj nechceme ísť, kým nie je jasné, ako bude vyzerať.

A čo váš základný biznis spracovania ropy? Ako sa zmení, ak sa napríklad zmení úloha ropy z paliva na zdroj výroby iných látok alebo vzácnych chemikálií?

Dôležitosť jej ostane, č i už ako zdroja pre palivá alebo niečo vzácnejšie. Tento uhľovodík bude stále vysoko hodnotný pre dobro ľudstva. Kedysi sa ním osvetľovali domácnosti, aby sa deti mohli učiť, potom dramaticky posunul mobilitu a využívanie materiálov – plastov. Ropa má stále pred sebou budúcnosť.

Gabriel Szabó absolvoval v roku 1999 košickú Podnikovohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Kariéru odštartoval v spoločnosti Kovohuty. V Slovnafte pracuje od roku 2001. Nastúpil ako ekonóm útvaru alokácie zdrojov, no už po roku sa stal finančným riaditeľom dcérskej firmy Slovnaft Montáže a Opravy. Neskôr viedol útvar Podnikové služby v Slovnafte, obstarávanie v chorvátskej spoločnosti INA. Nasledovala vyše dvojročná práca na poste viceprezidenta útvaru Podnikové služby na úrovni skupiny MOL v Budapešti. Od júla 2012 je ako riaditeľ úseku Downstream viceprezidentom Slovnaftu.

 

Najnižšia cena nemusí byť jediný argument

Najnižšia cena nemusí byť jediný argument

Po koncoročnej pauze opäť spustili výrobné linky v bratislavskom Volkswagene

Po koncoročnej pauze opäť spustili výrobné linky v bratislavskom Volkswagene