Zahraničné firmy musia nájsť aj našich výskumníkov

Zahraničné firmy musia nájsť aj našich výskumníkov

Autori: Matúš Veselý, Martin Jesný

Foto: Miro Nôta

Ak by o Slovensku rozmýšľala ďalšia automobilka, kde by sa mohla usadiť?

Možné to je a veríme, že prilákať ešte jedného výrobcu sa môže podariť. V takom prípade sa však lokalita pre neho nebude dať hľadať na západ od Žiliny. Bude nutné pozrieť sa do stredu a na východ krajiny. Alebo aj na juh, no tomu práve nepomáha, že má stále nedostatočnú cestnú infraštruktúru.

Všetky štyri automobilky, ktoré si vybrali Slovensko, sa usadili v západnej polovici krajiny a kľúčovú úlohu zohrala diaľnica. Prečo by ďalšia mala ísť východnejšie?

Po prvé, z hľadiska dopravnej infraštruktúry je to už omnoho lepšie. Po druhé, uvidíme aká by to mohla byť automobilka. Z hľadiska mixu by to mohol byť napríklad výrobca úžitkových áut, tie nám zatiaľ chýbajú v štruktúre. A po tretie, akékoľvek autá by sa v takom závode vyrábali, pomôže to prilákať na stredné a východné Slovensko nových dodávateľov.

Ak hovoríte o lákaní ďalšej veľkej fabriky, našla by dostatok kvalifikovaných ľudí?

Je otázne, či máme potenciál na to, aby sme uspokojili požiadavky priemyslu na humánny kapitál. Zisťujeme, že vôľa ľudí, ktorí cestujú na západ za prácou v tomto sektore, vrátiť sa, potenciálne existuje. Zatiaľ sú to však sociálne a platové podmienky, ktoré ich presviedčajú ostať tam, kde pracujú. U mnohých rozhoduje to, že sa už etablovali v regióne, kde majú prácu. Skôr sa pozerám do budúcnosti. Nastupujúca a ďalšie generácie stredoškolákov by mohli ostať v domovských oblastiach. No treba im vytvoriť podmienky. Začať treba motivačným duálnym vzdelávaním, ktoré im môže otvoriť cestu ku kariére v priemysle.

Možno odhadnúť, kedy sa bude dať rátať s absolventmi z duálneho vzdelávania?

Teoreticky, podľa školských rokov, áno. No systém má v súčasnosti veľké problémy. Ministerstvo školstva ho zaradilo do programového vyhlásenia. Môžeme počkať sto dní, no ide o problém, pre ktorý hrozí, že sa duál čoskoro rozsype, ak sa s tým čo najskôr niečo neurobí.

Čo by to znamenalo  a ako tomu predísť?

Stratili by sme to, čo kedysi vytvorilo základnú silu priemyslu – kvalifikovaných absolventov učňovského a odborného školstva.. Ak má prísť generácia s kvalitným stredným technickým vzdelaním, systém musí fungovať – no nefunguje. Stav v akom sú školy, akútne nepostačuje plniť požiadavky priemyslu Chýbajú peniaze, pretože nie je isté financovanie s využitím eurofondov. No ak je to priorita a štát má záujem túto otázku riešiť, nemôže byť progres viazaný len na štrukturálne fondy. Mali by naň pamätať výdavky štátneho rozpočtu.

Je možné, že nejakých ľudí uvoľnia firmy, ktoré menia svoj biznis, a nejakí vyjdú z nízkonákladových výrob, ktoré ešte na strednom a východnom Slovensku ostali. Budete žiadať o osobitný systém rekvalifikácií pre automotive?

Niečo také už nemusíme žiadať. Je len otázka času, kedy pristúpime k priamym rokovaniam s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny o tom, ako to zabezpečiť. Minister Ján Richter nás ubezpečil, že chce aby bola úloha rekvalifikácie súčasťou aktivít profesijných zväzov. Dokonca sa o tom už rokovalo aj s Európskou komisiou, keďže tá vyčleňuje na to prostriedky. Zväz automobilového priemyslu v tom chce byť lídrom.

Čo bude potrebné, aby sa rozbehli rekvalifikácie?

Bude potrebné vytvoriť štruktúry, ktoré to zabezpečia. Niečo už vytvorili úrady práce, časť z toho prípadne bude možné prevziať. No bude potrebné vytvoriť pracovnú skupinu pre tento projekt a to nielen na centrále zväzu v Bratislave, ale aj v Žiline a Košiciach. Tí budú riadiť a koordinovať najmä spoluprácu s firmami. No je dobré, že prostriedky sú pripravené a mali by sa presmerovať k nám.

Ako a kedy začnete?

Zostavením školiacich tímov a nadviazaním cieleného kontaktu s firmami. Do konca decembra vieme postaviť prvú štruktúru. Chceli by sme mať prostredie hotové tak, aby sme v prvom štvrťroku  budúceho roka mohli začať pracovať. Najskôr na to potrebujeme aspoň základné finančné zdroje. Aby to nedopadlo ako duálne vzdelávanie, kde sa mnohí nadchli, no nefungovali procesy a chýbali peniaze.

Odkiaľ budú peniaze na rekvalifikáciu?

Požiadavku, aby rekvalifikáciu robili zväzy, už má na stole aj Európska komisia. Peniaze by mali byť z európskych zdrojov. Chceme, aby tiež vznikli regionálne rekvalifikačné, školiace strediská. Regionálnosť je kľúčová – myslím si, že centrálne stredisko v automobilovej brandži by bolo neefektívne. Ak sa výsledok zacieli na perspektívu rozvoja daných regiónov, vtedy to bude mať šancu aj zmysel.

Boli ste väčšinu kariéry vysokoškolský pedagóg aj vedúci predstaviteľ univerzity. Teraz ste prezidentom priemyselného zväzu. Plní vysoké školstvo požiadavky trhu?

Odkedy som odišiel z akademickej pôdy, sa mi pohľad na vec v istom zmysle modifikoval. Zotrvačnosť fungovania vysokých škôl je taká veľká, že k veľkým zmenám v rámci efektívnej komunikácie medzi trhom práce a vysokými školami dochádza len v obmedzenej miere.

Ako sa to dá zmeniť?

Naším cieľom musí byť, aby vláda naplnila svoje programové vyhlásenie, bod o podpore profesijne orientovaných študijných odborov na vysokých školách. Na toto musíme dbať omnoho dôslednejšie, pretože o rozvoji prírodných a technických odborov sa už hovorilo, ale skoro nič sa nezrealizovalo. No hlavne, študentov musíme vrátiť do praxe, tak ako to bolo kedysi. Teda aby si mohli vyskúšať reálnu prácu a riešenie problémov vo firmách. Podnikom zasa treba dať atraktívne podmienky, aby študentov chceli.

Ako vytvoriť vhodné prostredie?

Dialógom medzi univerzitami a firmami. Firmy musia chcieť, aby sa ich odborníci študentom venovali. Minimálne semester. Keď môžu ísť študenti načas študovať na univerzite v zahraničí, tak prečo by nemohli ísť do fabriky? Firmy na to pristúpia len vtedy, ak budú témy a kvalita záverečných prác také, že im budú môcť priniesť osoh. Okrem toho potom priemysel dokáže poskytnúť vzdelávacej inštitúcii spätnú väzbu a povedať, čo reálne potrebuje. Aj keď to nebude kontakt na celú dobu štúdia, ako pri duálnom vzdelávaní, nejako začať musíme.

Kvalifikovaných ľudí pre priemysel je nedostatok, hoci sú univerzity plné. Máme takých ľudí, ktorí sú schopní v rámci univerzít spolupracovať s priemyslom?

Primárne ich treba vychovať – a prilákať. Začať informovať mladých ľudí aké sú možnosti kariéry. Ak ich je málo, pritiahnuť ďalších zo zahraničia. Okrem toho je potrebné aktívne vtiahnuť do tejto komunikácie aj priemysel, pretože podstatná časť informácií sa priamo týka firiem. A treba povedať, nie všetci, ktorí sa v tom angažujú, sú takej komunikácie schopní.

Majú vysoké školy miesto v spolupráci s vývojom v priemysle?

Nie len to, mali by byť lídrami aj pri hľadaní výskumných tém. No nie je to tak, a treba na to čas. Musíme prísť s riešeniami, ktoré umožnia, aby výstupy univerzít mali komerčné uplatnenie.

Aby mohla firma zadať problém a škola ho skúsila vyriešiť?

Tak by to malo byť. Vnímame to tiež ako úlohu zväzov, prinajmenej nášho. Mala by vzniknúť platforma, pracovne nazvaná národné technologické centrum. V ňom by sa kreoval dialóg a následne konkrétne spoločné riešenia medzi firmami a univerzitami.

Plánov na vznik takého centra bolo už niekoľko. Ako by malo vyzerať?

Doteraz sme nevedeli presvedčiť silných hráčov v priemysle, že vieme poskytnúť tímy špecialistov na inovačné riešenia. Tunajší výskumníci nemali veľa príležitosti dokumentovať svoje a ich schopnosti, a preto nemali ani referencie. Tie ale vzniknú iba ak firma, presnejšie, medzinárodná centrála firmy, získa dôveru v našich odborníkov a zadá  im vyriešiť nejaký problém. Práve tomu by sme chceli pomôcť.

Znamená to, nutnosť posilniť aplikovaný výskum, ktorý priemysel potrebuje viac než než základný?

Priemyselný výskum a vývoj je podstatne rýchlejší. Podniky potrebujú konkrétne riešenie problémov, výsledkom toho je, že aplikuje inováciu ako výstup z výskumnej úlohy. Ale aj keď je základný výskum náročnejší na čas, treba sa mu venovať tiež.

V ktorých odvetviach aplikovaného výskumu môže byť spolupráca so slovenskými vedcami automobilovým firmám na osoh?

Šanca je v nových materiáloch, v robotike či mechatronike ale aj vo výrobných alebo logistických technológiách. Okrem toho dochádza v rámci priemyslu k integrácii klasických technológii s informačno – komunikačnými technológiami. To otvára veľkú šancu pre košické IT Valley, kde viaceré firmy intenzívne spolupracujú s automobilovým priemyslom. Napríklad T-Systems robí významnú časť svojej práce pre automobilový priemysel. Ľudia z ich skupiny boli aj v tíme, ktorý v Nemecku tvoril princípy Industrie 4.0. Cez takéto firmy je možné prepojiť našu vedu s priemyslom a ukázať, že máme čo ponúknuť.

Kým sa stal Juraj Sinay (66) na jar roku 2015 prezidentom Zväzu automobilového priemyslu SR, pôsobil najmä vo vysokoškolskom prostredí. Štart kariéry však absolvoval ako konštruktér v popradskej Vagónke. Odborne sa zaoberá bezpečnosťou technických zariadení, dynamikou strojov, ich technickou diagnostikou a manažmentom rizika. Prednášal na univerzitách v Nemecku, Maďarsku či Slovinsku. Na Technickej univerzite v Košiciach zastával viaceré vysoké pozície a od roku 2000 do roku 2007 ju ako rektor viedol. Pôsobil tiež ako prezident Slovenskej rektorskej konferencie. Ako prezident Zväzu automobilového priemyslu SR priamo koordinuje oblasť vedy a výskumu a vzťahov s verejnosťou.

Môžu startupy inovovať priemysel?

Môžu startupy inovovať priemysel?

Avast kupuje konkurenta

Avast kupuje konkurenta