Odpady priemyslu zdražejú

Odpady priemyslu zdražejú

Obehové hospodárstvo, v ktorom sa odpady nielen uskladňujú a zneškodňujú, ale predovšetkým recyklujú. Tak by sa malo podľa medzinárodných plánov riadiť nakladanie s odpadmi v moderných krajinách. Slovensko sa zatiaľ nachádza na spodku rebríčka Európskej únie – recykluje iba dvanásť percent odpadu ročne. Zmeniť to má nový zákon o odpadoch. Ministerstvo životného prostredia SR netají ambíciu posunúť fungovanie systému odpadového hospodárstva výrazne k obehovému modelu.

Rezort si podľa komentárov k zákonu uvedomil, že starý zákon už neplnil ciele. S tým sa stotožňuje aj Miroslav Jurkovič, výkonný riaditeľ Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie (SLICPEN). „V systéme chýbali peniaze na triedenie. Skládkovať 75 percent odpadu je neudržateľné,“ dodáva. Evidencia by sa mala digitalizovať prostredníctvom Informačného systému odpadového hospodárstva, od ktorej si rezortné ministerstvo sľubuje väčšiu transparentnosť. Približovanie sa európskym štandardom však znamená vyššie nároky na výrobcov a dovozcov. Zodpovednosť za vyprodukovaný odpad sa im rozšíri a zvýšiť by sa mal aj dôraz na evidenciu a ohlasovaciu povinnosť.

Náklady porastú, no nie všetkým

Zákon zavádza takzvanú rozšírenú zodpovednosť výrobcov obalov, neobalových výrobkov, elektrozariadení, batérií, pneumatík a vozidiel. Producenti a dovozcovia týchto výrobkov budú po novom financovať všetky činnosti spojené s nakladaním s odpadom od zberu až po konečné zhodnotenie a recykláciu. Doteraz bol systém pre výrobcov pomerne jednoduchý. V závislosti od množstva produkcie výrobku uhradila firma príspevok do Recyklačného fondu. Ten potom poskytoval účelové dotácie obciam na recykláciu a zhodnocovanie triedeného odpadu. Ak sa firma zaoberala povedzme výrobou plastových fliaš, zaplatila do Recyklačného fondu za každý kilogram ich produkcie 0,17 eura. Po novom budú podniky platiť v závislosti od svojho zberového podielu a Recyklačný fond na konci roku zanikne.

„Skúsenosti z iných krajín ukázali, že zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov je efektívnejšie ako využívanie štátnej inštitúcie. Zákon je postavený tak, aby tam neboli započítané iba náklady, ktoré vznikajú v rámci procesu, ale aj ten pozitívny koniec, čiže cena druhotnej suroviny,“ vysvetľuje M. Jurkovič. Výrobcovia tak nahradili držiteľov na špičke hierarchie zodpovednosti za vzniknutý odpad. Tento záväzok sa však vzťahuje len na oddelene vyzbieraný odpad. Inak povedané, ak by obce menej triedili, firmy by menej platili. Proti tomuto sa zákon zaistil povinnosťou výrobcov zabezpečiť, a teda aj znášať náklady na zhodnotenie a recykláciu odpadu najmenej vo výške záväzných cieľov odpadového hospodárstva SR. Napríklad v prípade obalov to znamená zabezpečiť zhodnotenie najmenej 60 percent hmotnosti odpadov z obalov.

„Organizácie zodpovednosti výrobcov by sa mali snažiť o ekonomickú efektívnosť a znižovať ceny tak, aby sa výrobcom oplatilo s nimi spolupracovať. Náklady v automobilovom priemysle pôjdu dole.
— Ľubomír Šooš, viceprezident Zväzu automobilového priemyslu
Ľubomír Šooš

Ľubomír Šooš

Počítať a platiť

Výrobcom vyplýva zo zákona povinnosť vypočítať si trhový a zberový podiel z údajov, ktoré bude rezortné ministerstvo zverejňovať každý rok najneskôr 30. apríla. Keďže sa nový systém ešte len zavádza, firmy mali údaje už v januári, aby si mohli podiel vyrátať skôr. Trhový podiel výrobcu v odpadovom hospodárstve predstavuje percentuálny podiel množstva výrobkov, uvedených na trh v predchádzajúcom kalendárnom roku. Zberový podiel tak bude súčinom trhového podielu a celkového množstva vyzbieraného odpadu v danej skupine odpadov. „Je ťažké odhadnúť budúce náklady podnikov. Napríklad pri elektrozariadeniach môže spôsobiť najväčšie zvýšenie monopolizácia služieb, nárast administratívy a nutnosť zmeniť poplatky z kilogramov na kusové sadzby,“ tvrdí Jozef Kozák, výkonný riaditeľ spoločnosti Sewa, ktorá zabezpečuje kolektívne plnenie pre elektroodpad, batérie a obaly. Bližšie informácie na stránke www.sewa.sk.

Ako dodáva, očakáva rast nákladov najmä pri obaloch, za separovaný zber, a to až na päťnásobok. Pre niektorých výrobcov sa však ceny môžu aj znížiť. „Organizácie zodpovednosti výrobcov by sa mali snažiť o ekonomickú efektívnosť a znižovať ceny tak, aby sa výrobcom oplatilo s nimi spolupracovať. Náklady v automobilovom priemysle pôjdu dole,“ vysvetľuje Ľubomír Šooš, viceprezident Zväzu automobilového priemyslu. Ako vysokoškolský profesor sa venuje aj výskumu v technickom zhodnocovaní odpadov – najmä častí vyradených automobilov.

Odlišná situácia nastáva pri odpadoch z obalov a neobalových výrobkov. „Nedokážeme povedať, koľko to bude výrobcov stáť. Odhaduje sa, že náklady na triedený zber sú zhruba 30 miliónov eur, ale v rámci toho nevieme špecifikovať komodity. Otázny je vývoj v odpadovom hospodárstve. Postupne by mali narastať množstvá triedeného odpadu, ale aj výkonnosť triedeného zberu. Pokiaľ bude existovať konkurenčné prostredie, náklady výrobcov budú na reálnej úrovni,“ hovorí M. Jurkovič.

Do konca júna firmy zmeny nepocítili, platili len príspevok do Recyklačného fondu ako predtým. Nové pravidlá platia od júla. „Firmy zmenu zákona pocítia až v treťom kvartáli. Najviac sa prejavia zmeny vo výkazníctve,“ upozorňuje M. Jurkovič.

Výrobcovia majú na výber

Vďaka rozšírenej zodpovednosti majú výrobcovia zabezpečovať celú škálu činností od zberu odpadu od domácností až po dodanie na recykláciu alebo zneškodnenie. To dosiaľ riešili oprávnené a kolektívne organizácie. Výrobcovia môžu po novom preniesť záväzky v odpadoch na organizácie zodpovednosti výrobcov, alebo si môžu plniť povinnosti individuálne. Ak sa firma rozhodne pre prvú možnosť a uzavrie zmluvu s autorizovanou organizáciou, prechádza zodpovednosť výrobcu na ňu. To znamená, že organizácia zabezpečí všetky činnosti, spojené s nakladaním s jeho odpadom. Firme ostanú iba dve povinnosti. Poskytovať organizácii informácie o množstve produktov, ktoré uvádza na trh, zberovom podiele a financovať nakladanie s odpadom. Organizácii uhradí skutočné náklady, ktoré jej vzniknú pri nakladaní s daným druhom odpadu, po odpočítaní výnosov z prípadného predaja časti odpadu.

Organizácie zodpovednosti výrobcov by mali byť ich neziskové združenia, autorizované ministerstvom. Už pri žiadostiach o autorizáciu mali povinnosť prikladať zmluvy o budúcich zmluvách s výrobcami. Tí, ktorí už s niektorou oprávnenou organizáciou spolupracujú, nemuseli existujúce zmluvy rušiť. „Dlhodobé vzťahy platia aj naďalej. Existujúce zmluvy bude potrebné len dodatkovať,“ tvrdí J. Kozák.

Ak si výrobcovia nevybrali zástupcu, môžu plniť záväzky v odpadoch individuálne. To sa však nevzťahuje na výrobcov obalov a neobalových výrobkov. Ich produkty sa totiž stali súčasťou komunálneho odpadu. Výrobca, ktorý sa rozhodne fungovať samostatne, musí rovnako ako organizácia zodpovednosti najskôr získať autorizáciu a vytvoriť funkčný systém nakladania s odpadom. Okrem toho producentovi, ktorý bude plniť záväzky individuálne, pribudla aj povinnosť stať sa súčasťou koordinačného centra pre konkrétny druh odpadu. Má tiež vykonávať propagačné a vzdelávacie aktivity v okrese, v ktorom zabezpečuje zber odpadu. Musí tiež vypracovať správu o funkčnosti svojho systému nakladania s odpadom a doručiť ju ministerstvu životného prostredia každoročne do 31. júla. Individuálne plnenie povinností však nemá zmysel pre všetkých výrobcov. „Sprísnenie režimu a administratívy sa týka aj povoľovacieho konania. Rozsah povinností je taký veľký, že sa synergie prejavia pri kolektívnom riešení,“ tvrdí J. Kozák.

Argumentom pre individuálne plnenie povinností sú podľa Ľ. Šooša aj technológie. „Napríklad každý výrobca a dovozca áut je povinný do šiestich mesiacov od uvedenia na trh dať spracovateľom k dispozícii demontážny plán. Tým čiastočné odhalí svoj know-how. Výrobcom automobilov sa to teda môže oplatiť,“ dodáva.

Pozor na administratívu

Ďalšou novinkou zákona je Register výrobcov vyhradených výrobkov. V ňom budú evidované elektrozariadenia, batérie, akumulátory, obaly, neobalové výrobky, vozidlá a pneumatiky, predané na Slovensku. Ak už bola firma registrovaná v predchádzajúcom registri, nemá z nového zákona žiadne dodatočné povinnosti. Pri uvedené nového výrobku na trh musí výrobca požiadať o zápis do registra a počkať si na schválenie ministerstvom. Celý proces môže trvať až 20 dní. Súčasťou žiadosti bude po novom aj vyhlásenie o plnení povinností z rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Administratívnou záťažou pre výrobcov môžu byť aj ohlasovacie a evidenčné povinnosti, ktoré im pribudnú v novom Informačnom systéme odpadového hospodárstva (ISOH). Ten bude evidovať všetky údaje o odpadovom hospodárstve, od evidencie množstva odpadov po udelené sankcie či zoznamy udelených autorizácií a súhlasov. Tento systém by mal integrovať všetky existujúce systémy. „V súčasnosti existuje deväť až desať rôznych informačných systémov. Rozdiel vo vykazovaných množstvách však predstavuje 40 až 45 percent, takže korektnosť týchto systémov je diskutabilná. Systém ISOH by mal syntetizovať a verifikovať údaje a zabrániť podvodom vo vykazovaní,“ objasňuje svoju predstavu Ľ. Šooš. Vykazovanie je často kameňom úrazu. „Po komplexnej analýze na základe správ spracovateľov vozidiel sa ukázalo, že z pôvodnej hmotnosti auta napríklad tisíc kilogramov nezostane niekedy ani 800 kíl. Je preto dôležité rozšíriť informačné systémy až do materiálového zloženia,“ tvrdí Ľ. Šooš. Ak však má firma zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, podstatná časť ohlasovacej a evidenčnej povinnosti prejde na ňu.

Nový zákon o odpadoch ovplyvní hlavne výrobcov a dovozcov:

·         elektrozariadení

·         batérií a akumulátorov

·         obalov

·         vozidiel

·         pneumatík

·         neobalových výrobkov - najmä plastov, papiera, lepenky či skla


Časová os

10. január 2016           Ministerstvo životného prostredia (MŽP) zverejnilo údaje na výpočet trhového a zberového podielu výrobcu

31. január 2016           Výrobca mal povinnosť podať žiadosť o zápis do Registra výrobcov vyhradeného výrobku.

29. február 2016         Spoločnosť, ktorá vykonáva zber vyhradeného prúdu odpadov, to mala oznámiť MŽP a do 30. júna uzavrieť zmluvu s výrobcom alebo organizáciou zodpovednosti výrobcov

31. marec 2016           Spoločnosti, ktoré chcú vykonávať činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov, mali požiadať MŽP o udelenie autorizácie

30. jún 2016                Výrobcom zaniká povinnosť platiť príspevok do Recyklačného fondu a ohlasovať ustanovené údaje z jeho evidencie. Začínajú si plniť povinnosti, súvisiace s rozšírenou zodpovednosťou výrobcov.  Do tohto dátumu sú povinní predložiť zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo získať autorizáciu na individuálne plnenie povinností

31. december 2016     Zanikne Recyklačný fond. Zároveň je to termín na povinnosť uviesť všetky zmluvy, ktorých predmetom je zabezpečovanie činností zberu, prepravy, zhodnocovania alebo zneškodňovania komunálnych a drobných stavebných odpadov v obci, do súladu so zákonom


Status a povinnosti v novom systéme odpadového hospodárstva

Výrobca alebo dovozca – má rozšírenú zodpovednosť za odpad vznikajúci z jeho produkcie uvedený na trh SR, od zberu, spracovanie až po konečné zhodnotenie

§  individuálne – podlieha autorizácii, musí preukázať, že má vytvorený funkčný systém na zber odpadu

§  kolektívne – prostredníctvom  organizácie zodpovednosti výrobcov

Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV)

§  zastupuje výrobcov

§  uzatvára zmluvy s obcami (na základe princípu jedna obec – jedna OZV)

§  výrobca na ňu prenáša povinnosti v súvislosti s rozšírenou zodpovednosťou výrobcov v čo možno najväčšej miere

§  preberá za výrobcu väčšinu ohlasovacej a evidenčnej povinnosti, realizuje všetky činnosti týkajúce sa zberu a zhodnotenia odpadu

§  môže využívať služby zberových spoločností

§  podlieha autorizácii

Koordinačné centrum

§  združuje všetky organizácie zodpovednosti výrobcov a výrobcov, ktorí si plnia povinnosti individuálne pre daný typ odpadu

§  zabezpečuje evidenciu a vedie register

§  zakladateľmi by ideálne mali byť výrobcovia (či už individuálne alebo prostredníctvom OZV) so súhrnným trhovým podielom aspoň 60 percent

Zberová spoločnosť

Na základe zmluvy zabezpečí výkon činností spojených so zberom odpadu

Obec

§  uzatvára zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov (na základe princípu jedna obec - jedna OZV)

§  znáša náklady za odpady, pri ktorých sa neuplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov - netriedený komunálny odpad a drobný stavebný odpad

Občan

Platí daň za netriedený komunálny odpad

 

Foto ZAP SR, SjF STU, Shutterstock

PSA prenechá Trnave výrobu novej C3

PSA prenechá Trnave výrobu novej C3

Luxus súčasnosti sú technológie

Luxus súčasnosti sú technológie