Odborník musí mať vedomosti aj vášeň

Odborník musí mať vedomosti aj vášeň

Aby sa generačnou výmenou nekvalifikovaná masa zmenila na expertov, oceňovaných v priemysle a angažovaných vo verejných službách, musí vzdelávací systém Slovenska fungovať inak. Keď sa o takto formulovanej misii detailne rozhovoria manažéri, vzdelávací inovátori, ľudia zo štátnej správy aj akademici, padnú zaujímavé názory i nápady. Na nedávnej konferencii Smart City Summit 360° poukázali na to, že za nedostatkom kvalifikovaných Slovákov pre potreby trhu práce nie je len zastarané školstvo. Trh práce dlhodobejšie zažíva aj neochotu potenciálnych zamestnancov, teda absolventov či ľudí, registrovaných na úrade práce - nájsť si prácu v priemysle. Pritom slovenská ekonomika stojí čoraz viac na jeho rozvoji.

Prvky spoločnosti nespolupracujú

V posledných rokoch na Slovensku pribúdajú analýzy a prieskumy, z ktorých trčí, ako vedľa triafa školstvo pri plnení požiadaviek väčšiny zamestnávateľov. Priemyselné firmy sa v tomto jave môžu nájsť azda najpresnejšie. Jeden z dôvodov je štruktúra študentov, technické odbory najmä na vysokých školách ťahajú za výrazne kratší koniec. Súbežne rastie počet ľudí s diplomom, ktorí mieria do práce v iných profesiách, než bola ich škola. Absolventi odborov s priemyselným cielením na tom nie sú tak ako absolventi humanitných smerov, ktorí si – ako ukazujú štatistiky personálneho portálu Profesia – často hľadajú aj prácu, na ktorú vysokoškolské vzdelanie nepotrebujú. Aj tak však množstvo absolventov, a to už platí veľmi podobne pre ľudí s vysokou aj strednou školou, končí v iných odboroch, ale aj na pozíciách, než na aké majú vzdelanie. Dôvod je schopnosť ich uplatnenia. Prekvapivo, aj v priemysle a stavebníctve, kde prekrývanie záujmu firiem a ponuky absolventov dosahuje iba šesťdesiat percent, ukazuje analýza Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií. S odôvodnením, že ešte väčší problém než nedostatok kvalifikovaných ľudí je ich nepostačujúca kvalifikácia. Jedným z dôsledkov je aj to, že pozície v priemysle často obsadzujú ľudia so zdanlivo privysokou kvalifikáciou. Napríklad ľudia s inžinierskym či magisterským titulom vytláčajú bakalárov. A tí zasa, ako ukazuje podľa analytikov rezortu financií vývoj v poslednej dekáde, berú pozície absolventom s maturitou. Výsledok ministerskej analýzy ukazuje, že zo zhruba milióna ľudí s kvalifikáciou na prácu v spracovateľskom priemysle robí vo výrobe ani nie 450-tisíc osôb. Zato, merané číslami z roku 2013, skoro pätina je nezamestnaných.

Ako meniť prostredie

Inovačný think-tank FOR-CE sa sústreďuje na posilňovanie spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s vidinou lepšieho ekonomického prostredia. Počas samitu SmartCity Bratislava 360° predstavil iniciatívu Bratislava Innovation Board (BINNOB). Jej cieľom nie je poukázať na nové spôsoby vzdelávania, ale na integráciu a efektívne sústreďovanie jednotlivých projektov a zainteresovaných strán. Do stratégie zahŕňa škôlky, školy vrátane univerzít a ďalšie mimovládne organizácie. „Cieľom je vytvoriť v bratislavskom regióne integrovaný model vzdelávania, ktorý by mal spájať všetkých potenciálnych aktérov vo vzdelávaní a umožnil rozvoj inovatívnych skúseností, ktoré regionálna ekonomika potrebuje,“ vysvetľuje predseda správnej rady FOR-CE Anton Ondrej.

Podľa správkyne Nadácie pre deti Slovenska Dany Rušinovej pochádza tunajší školský systém ešte z obdobia monarchie. Mal deti naučiť slúžiť v priemyselnom veku. „Dnes však spoločnosť iba ubíja, pretože systém má na deti očakávania dospelých, čo brzdí ich prirodzený vývin. Edukačný systém nerešpektuje jedinečnosť a svojskosť detského mozgu, ktorý sa učí svojským spôsobom,“ dodáva D. Rušinová. Podľa nej má tento jav v konečnom dôsledku negatívny vplyv na zameranie detí, ktoré si po ukončení školy, ale už aj počas nej, vyberajú zamestnanie alebo aspoň orientáciu kariéry. Nesprávne nastavený systém vzdelávania spôsobuje, že deti ani nevedia, čomu sa chcú v živote venovať.

A. Ondrej považuje slovenský vzdelávací systém za útržkový. Kým interakciu medzi škôlkami, základnými školami a samosprávami garantujú rodičia a voliči, pri stredných školách a krajskej samospráve zamestnanci a rodičia, tak medzi univerzitami a parlamentom nie je nikto. A čo sa týka celoživotného vzdelávania, čoraz významnejšieho vo veku dennodenných „upgradov“, to na Slovensku negarantuje vôbec nikto.

Analytik inovačnej politiky rezortu hospodárstva Michal Laco pripisuje tento negatívny jav medzerám medzi prvkami spoločnosti. „V slovenskom prostredí nevidíme dosť interakcií medzi podnikmi a výskumnými inštitúciami. Firmy potrebujú riešiť problematické otázky, ale nevidia inštitúcie, ktoré by to dokázali. Také medzery máme nielen medzi výskumnými inštitúciami a firmami, ale týkajú sa aj vzdelávacieho a kapitálneho systému, kontaktu medzi firmami a globálnym trhom,“ upozorňuje analytik.

Prebúdzať kreativitu

Podľa iniciátorov BINNOB by sa prepojenie malo orientovať na školy, presnejšie vzdelávacie inštitúcie vrátanie škôlok a zamestnávateľov. Nadácia pre deti Slovenska svojimi metódami hravého učenia chce deťom raného veku vštiepiť chuť učiť sa a objavovať nové veci práve formou hry. „Dnešný vzdelávací systém nerešpektuje školu hrou. Práve počas nej sa dieťa učí intenzívnejšie a bez akýchkoľvek frustrácií,“ opisuje D. Rušinová. Pri podpore hravého vzdelávania chce využívať technológie, čo je veľkou výhodou. Ľudia, ktorí kriticky myslia a pracujú, dokážu v tímoch riešiť problémy. „Okrem toho zamestnanosť nie je v poriadku, ak nevytvára spoločenskú ani osobnostnú spokojnosť s prácou,“ dopĺňa. Tento prístup chcú spolu s A. Ondrejom použiť aj na základných školách – čo povedie ku kryštalizovaniu individuálnych schopností a talentu každého dieťaťa.

Čo sa týka stredných škôl a univerzít, think-tank FOR-CE navrhuje projekt prispôsobeného duálneho vzdelávania, ktorý by budúcim absolventom pomohol prostredníctvom inovačných projektov získať šance u potenciálneho zamestnávateľa. V rámci programu sa v súkromnom sektore orientuje na firemných lídrov v Bratislavskom kraji a na sektor služieb. Logickými partnermi, ktorých hodlá do projektu osloviť, sú tak veľké priemyselné či IT firmy v Bratislave, ale aj predstavitelia sektora služieb.

Funkčný model

Pravdaže, mnoho firiem podobné aktivity má aj dnes. Niečo podobné už funguje medzi automobilovo-strojárskou skupinou Matador Holding a slovenskými univerzitami aj stredným školami. A keďže firma nielen vyrába dielce pre autá, ale sústreďuje sa aj na vývoj technológií, najšikovnejším študentom technických fakúlt na Slovensku ponúka príležitosť prakticky sa rozvíjať v reálnych projektoch. „Vo fabrike sme mali tím konštruktérov a dizajnérov, ktorí do roku 2014 pracovali na vlastných veciach. Konštruktérsky tím, ôsmi študenti a projektový líder zo Strojníckej fakulty STU v Bratislave, pracoval na systémoch sedadiel či technológiách zvárania. Štyria dizajnéri a ich líder z fakúlt architektúry a dizajnu na STU vytvárali konceptuálny exteriér a interiér pre automobil, ktorý definuje identitu firmy. „Šlo o návrh osobného auta v roku 2025,“ hovorí Inge Murgašová, výkonná riaditeľka pre oblasť ľudských zdrojov skupiny Matador Holding. Táto reálna forma duálneho vzdelávania podľa nej priniesla študentom priame skúsenosti s fungovaním závodu, spoluprácou na projektoch a mítingoch a reálnu šancu zamestnať sa vo svojom odbore.

„Pre vytváranie vzťahov podnikov a univerzít existuje Demola – medzinárodná organizácia pre spolutvorenie projektov medzi študentmi a firmami, či už lokálne, alebo medzinárodne,“ dopĺňa M. Laco. Organizácia po celom svete buduje sieť inovačného prostredia. „Firmy môžeme spojiť so školami duálnym vzdelávacím systémom, s ľuďmi hľadajúcimi prácu pomocou tréningových centier, s výskumnými inštitúciami cez inovačné partnerstvá,“ vymenúva štátny analytik.

Trh práce taktiež sužuje nedostatok IT kvalifikovaných ľudí. Špecializovaná mimovládka APTECH Europe sa orientuje presne na tento následok doterajšieho trendu uprednostňovať humanitné vedy, ktorý priemyslu práve nepraje. „Pomáhame mladým ľuďom myslieť na ich budúcnosť, sústreďujeme sa na nedostatok IT špecialistov na miestnom trhu a zaoberáme sa aj znižovaním nezamestnanosti mladých,“ vysvetľuje riaditeľ organizácie Tomáš Božik. „Vyvinuli sme fungujúci model, ktorý spája IT spoločnosti, študentov, vzdelávacie a finančné inštitúcie v snahe pripraviť perspektívnych mladých ľudí pre trh práce.“ V rámci svojej snahy ponúkajú „Success Academy“, online vzdelávaciu platformu, počas ktorej učia napríklad ako na efektívne prezentovanie, prácu so sociálnymi médiami, networking či vytváranie kariérneho plánu. Podporujú tak rozvíjanie osobných a profesijných skúseností. Ďalším programom APTECH Europe je dvojročná výučba webových a mobilných aplikácií v jazyku JAVA/.NET. Pre podporu IT sféry taktiež ponúkajú rekvalifikácie magisterských absolventov.

Poznámka: Členom združenia FOR-CE je aj Martin Jesný, konateľ spoločnosti SON MEDIA, ktorá vydáva magazín REVUE PRIEMYSLU.

Foto Shutterstock

Boj s neviditeľným nepriateľom

Boj s neviditeľným nepriateľom

Lokálne distribučky pýtajú právo na elektrárne

Lokálne distribučky pýtajú právo na elektrárne