Prácu dostanú roboty šikovnejšie ako človek

Prácu dostanú roboty šikovnejšie ako človek

Priemysel čoraz hlasnejšie hovorí o tom, ako musia zmúdrieť stroje, procesy aj celé továrne. No dúfať, že s modernými automatizovanými, prípadne prepojenými zariadeniami budú fabriky rovno fungovať efektívnejšie, je naivné. Môžu, no iba ak budú výrobu tvoriť optimalizované procesy – riadené vzdelanými ľuďmi.

Pri výrobe prvého sériového vodíkového modelu Mirai si v japonskej automobilke Toyota priebežne zvyšujú produkčné ciele. Po štarte v roku 2014 pracovalo na jednej z liniek v jednej zmene trinásť ľudí a montovali 700 áut denne. O rok na to už to bolo dvetisíc vozidiel za zmenu a plán do jesene tohto roku je, aby ich bolo tritisíc. Ak by si však niekto myslel, že sa to dá jednoduchým nahradením veľkej časti ľudskej práce strojmi, napríklad robotmi, je na omyle. Aj keď je automatizácia jeden z najvýraznejších trendov vo výrobnom priemysle na svete a Japonsko v nej patrí k lídrom, neznamená to, že by tamojšie firmy uplatňovali prístup „kus za kus“, alebo nejaký podobný. „Už preto, že ušetriť mzdu človeka tak, že namiesto neho nasadia robota, by Japoncom pripadalo príliš drahé,“ zdôrazňuje michiganský univerzitný učiteľ a konzultant Jeffrey Liker, ktorý v marci prednášal na konferencii Newmatec.

Autor priemyselníkmi uznávaného popisu riadenia výroby podľa Toyoty dopĺňa krátky popis, ako Toyota postupuje. Základ je zvyšovať produktivitu menšími krokmi, usmerneniami pre pracovníkov, informačnými kartičkami, orientačnými páskami, ktoré určia optimálne dráhy vo výrobnej hale. Alebo aj s využitím robotov – tam kde sa to hodí a oplatí. „Pri niektorých operáciách je využitie robota výhodné, pokiaľ sú dobre popísané, technicky zvládnuté a rutinné fungovanie automatického zariadenia je výhodnejšie než práca človeka. Inde by to ešte nefungovalo – a preto ďalej vylepšujú procesy činnosti robotníka, aj keď ide o takmer totožnú operáciu na inom konci linky,“ vysvetľuje. V skratke tak ilustruje prístup, ktorého cieľom je štíhle riadenie výroby bez akýchkoľvek nepotrebných prebytkov. Vrátane veľkých investícií.

So strojmi lepšie

Budúca podoba výrobného priemyslu je predmetom množstva debát, teórií a štúdií. Prínosom sú najmä všetky informácie, ktoré ukazujú, či a ako možno futuristické princípy využiť v praxi. Nadnárodní industriálni giganti už ukazujú plány, ako budú vyzerať ich fabriky v najbližších desiatich rokoch. Generálny riaditeľ trnavského závodu francúzskej automobilky PSA Peugeot Citroën Rémi Girardon vidí budúcu výrobu s inteligentnými robotmi a systémami. Tie budú podľa ambícií Francúzov samé určovať, kde a kedy prepravia zásoby pre výrobné linky, bez toho, aby každý ich úkon vopred nastavil operátor.

Iní zasa približujú témy, ako vo virtuálnej realite presne nakonfigurujú výrobné linky a procesy ešte predtým, než vôbec postavia základy haly. Keďže sa v automobilovom priemysle prelínajú čoraz sofistikovanejšie postupy so snahou vyrábať efektívne masové produkty, patrí logicky medzi odvetvia, kde sa novinky uplatnia rýchlo. Nedávny druhý ročník odbornej konferencie Newmatec ukázal nemálo konceptov a vízií, aké tvary môže mať v budúcnosti priemysel. Snaha budovať procesy vo výrobe štíhle, bez zbytočných presahov a nevyužitých rezerv, by však mala platiť rovnako, ako dosiaľ. Pretože princípy lean (štíhleho) manažmentu, ktoré sa automobilky snažia aplikovať už niekoľko desaťročí, stojí za to nasledovať aj naďalej, prízvukuje J. Liker.

Štíhly sa adaptuje rýchlo

Princípy štíhleho manažmentu podľa neho fungujú rovnako ako keď ich pred vyše polstoročím zavádzali zakladatelia a prví topmanažéri Toyoty. „Ide o myšlienku malého objemu ľudí a veľkej variabilnosti. Sakichi Toyoda hľadal spôsob, ako zvýšiť flexibilitu, aby vedel ľahšie a rýchlejšie vyrábať len to, čo naozaj treba,“ približuje J. Liker. Taký prístup podľa neho znižuje množstvo odpadu, umožňuje zrušiť zásoby pre neočakávané udalosti, a urýchľuje výrobu. Nečudo, že na týchto základoch sa začal rozvíjať aj hlavný logistický prístup súčasného autopriemyslu – just-in-time. Fungujú však aj v rozmiestnení strojov a ich operátorov, internej logistike a každom ladení procesov a efektivity práce. Továrnici budú mať zbytočne najinteligentnejšie procesné systémy prepojené technológiami, ak operátori či manažment nebudú schopní využiť ich naplno. Takto formulovaná rada J. Likera môže byť užitočná aj pre slovenský priemysel. Ten čakajú zmeny a budú sa týkať aj digitálnych, internetových a automatizačných noviniek. Otázne je ako.

Veľa možností, žiaden presný plán, hodnotí situáciu prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Juraj Sinay. Že automotive bude mať veľký vplyv na ekonomickú budúcnosť krajiny je podľa neho veľmi pravdepodobné, no nesmie mu na to chýbať konkurencieschopnosť. Tá sa bude čoraz viac merať schopnosťou nielen adaptovať, ale najmä tvoriť inovácie. „Nemôžeme očakávať, že budeme v automotive vo veľkom vyvíjať produkty. Aj keď sú svetlé výnimky ako je lietajúce auto. Máme však potenciál vo vývoji výrobných procesov, technológií či materiálov,“ hovorí J. Sinay. Vznik princípov ako je Industry 4.0 má podľa prezidenta Matador Group Štefana Rosinu význam v snahe udržiavať alebo znovu budovať inovatívny status európskeho priemyslu. „Osobne to neberiem ako revolúciu. Skôr ide o motiváciu a zhutnené odporúčania, aby sa európske firmy hýbali vpred a podľa určitého poriadku. Konkurujú nám autá z Ameriky, Japonska a Číny. A ak sa nebudeme rozvíjať, môže náš priemysel skončiť zle,“ upozorňuje Š. Rosina.

Rozumné využitie technológií pri neustálej snahe vylepšovať procesy má podľa neho zmysel. Obavy, že robotizácia a automatická výroba vytlačí ľudí z výrobných hál, už menej. „Európa - vrátane Slovenska - má už teraz nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Takže to môže pomôcť. Aj tak je Slovensko v porovnaní s Japonskom či Južnou Kóreou v hustote robotov na výrazne nižších číslach,“ dodáva. Kým v Japonsku pripadá na desaťtisíc pracovných miest v automobilovej výrobe 1 520 robotov, na Slovensku sú to zhruba tri stovky, spresňuje Ján Lešinský zo Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Meniť firmu posilňuje

Skeptici vidia v takzvanej štvrtej priemyselnej revolúcii iba dutý pojem, ktorému sa len hľadá náplň. No aj na Slovensku už sú firmy, ktoré sa do jej princípov môžu triafať. I keď cieľ je iný – budovať životaschopné podniky, hovorí generálny riaditeľ Matador Holdingu Martin Kele. Firma, ktorú vedie, už dávnejšie zmenila jadro biznisu z „pneumatikárčiny“ na štrukturálne dielce karosérie. A pokračuje v premene. Vyvíja produkčné technológie a stavia robotizované linky pre automobilový priemysel. Netají ambíciu dokázať do roku 2020 skonštruovať auto, čo by výrobná firma nedokázala. „Aj keď naše čísla vykazujú, že sa najviac venujeme strojárstvu, z roka na rok rýchlo narastajú hodnoty výnosov a najmä marže z vývoja. Rast podielu inovatívnych riešení má cieľ - aby sme vedeli stavať funkčné prototypy. Ostáva nám rozšíriť dizajnérske oddelenie,“ avizuje M. Kele.

Rovnako ako vo firmách so slovenskými majiteľmi, si môžu zmenami zvyšovať konkurencieschopnosť a vplyv aj tuzemské dcéry nadnárodných koncernov. „Na Slovensku sú kvalitní ľudia. Je úlohou manažérov, aby pre nich vybojoval pozíciu a prácu,“ hovorí manažér vývojového oddelenia Continental Automotive Systems Slovakia Tomáš Kaňok. Zvolenská dcéra jedného z najväčších automobilových dodávateľov na svete sa z fabriky na brzdové strmene za desať rokov zmenila na autonómne centrum, ktoré dokáže plnohodnotne obsluhovať klientov firmy. Čiže vyvíjať, testovať a zavádzať do výroby kompletné brzdové systémy podľa objednávok automobiliek. Cesta viedla od drobných vývojových úprav hotových produktov cez postupné zbieranie kvalifikácie slovenských inovátorov. „Možno to popísať ako cieľ meniť sa z akéhosi hero inžinieringu, pod vplyvom výrazných jednotlivcov, na pracovisko, ktoré má koncentrované kompetencie,“ popisuje T. Kaňok.

Inak povedané, meniť krehký vývojový tím pár šikovných ľudí na cieľavedome riadené vývojové štruktúry, ktoré dokážu rýchlo prebrať nové poznatky a inovovať produkt. Na tom už vo Zvolene pracuje stosedemdesiat vývojárov a doba, keď sa inžinierske centrum prehupne cez hranicu dvoch stoviek ľudí nie je ďaleko. Brzdárska odnož Continentalu pritom budovala vývoj v čase, keď je podobných pracovísk iba hŕstka. „Slovensko sa však musí pripraviť, že firmy budú chcieť budovať práve takéto pracoviská – a budú pre ne potrebovať schopných inžinierov,“ apeluje T. Kaňok.

Trénovať mozgy

Práve to je odpoveď na otázku, či automatizácia a iné trendy v modernom priemysle vezmú ľuďom prácu, hovorí Martin Morháč, riaditeľ spoločnosti SOVA Digital, ktorá implementuje vo firmách systémy inteligentného riadenia vývoja a výroby. „Úlohou bude umiestniť nezamestnaných na nové pracovné miesta. Tie vzniknú v ohromnom množstve služieb pre priemysel, čo bude riešenie,“ dodáva. Zároveň je podľa neho jasné, ako sa má spoločnosť na také zmeny prispôsobiť – cez vzdelávanie. No aj tým, že priemysel bude ľudí informovať o tom, v akých oblastiach si budú môcť nájsť prácu – a spájať to s informáciami o technológiách, ktoré budú obsluhovať. To vytvorí dopyt po priestore, kde môžu ľudia prísť do kontaktu s novými technológiami. Môže to zmeniť aj význam špecializovaných podujatí, ako sú napríklad odborné konferencie či veľtrhy. Brniansky elektrotechnický veľtrh Amper bol priam demonštrácia praktických prvkov budúceho systému. I keď aj ľudia z vystavujúcich firiem vo veľkom diskutovali, ako triafať do princípov Industry 4.0, no zároveň mali v stánkoch množstvo príkladov. Pretože práve konkrétne produkty a technológie na automatizáciu, riadenie, reguláciu, meranie či testovanie, budú náplňou budúceho konceptu priemyslu. „Návštevník, ktorý sa zaujíma o automatizačnú techniku, má jedinečnú možnosť vidieť trendy v tejto pokrokovej disciplíne a diskutovať o nich s odborníkmi,“ vyhlásil hlavný manažér veľtrhu Richard Malina. Bolo pritom zjavné, že nemyslí iba technikov, ktorí spolu s nákupcami prišli zisťovať, čo by sa oplatilo prikúpiť do firmy. Na – pre laika - nezrozumiteľné detaily techniky sa pýtali návštevníci, ktorí sa zaujímajú o novinky vo svojej profesii. Je zjavné, že to je cesta, ako sa budú novinky dostávať do praxe. Že sa priamo súčasťou veľtrhu stane aj burza nových pracovných miest, je logickým pokračovaním vývoja.

Za čím idú investori do priemyslu

Za čím idú investori do priemyslu

Inováciám neujdú ani pivovarníci

Inováciám neujdú ani pivovarníci