Lokálne distribučky pýtajú právo na elektrárne

Lokálne distribučky pýtajú právo na elektrárne

Miestne distribučné sústavy, ktoré majú podľa zákonnej definície pripojených do stotisíc odberných miest, sú významný spotrebiteľ elektriny. Tento rok by malo cez ich distribúciu prejsť dokopy takmer šesť terawatthodín elektriny. To predstavuje takmer štvrtinu koncovej spotreby na Slovensku za celý rok.

Pre ďalšiu liberalizáciu

Popri distribúcii elektrickej energie sa nemálo lokálnych distribučiek zaujíma aj o jej výrobu, hovorí hlavný analytik Inštitútu pre energetickú bezpečnosť Peter Marčan. Prípadne fungujú v skupinách, ktoré vlastné zdroje prevádzkujú. „Postaviť si - ako súčasť miestnej sústavy - vlastný zdroj však ide príliš komplikovane,“ tvrdí Roman Jurika, riaditeľ spoločnosti GEON, ktorá lokálne distribučnú sústavy stavia a prevádzkuje. Odberateľov elektriny limitujú podľa neho v investíciách do vlastných zdrojov legislatívne obmedzenia. „Odberateľ elektriny nemá inú možnosť, ako byť závislý od monopolného postavenia veľkých výrobcov elektriny a prenosovej a distribučnej sústavy vo vlastníctve monopolných spoločností,“ dodáva R. Jurika. Preto presadzuje uvoľnenie regulácie. „Decentralizácia výroby a distribúcie elektriny by priniesla ďalšie príležitosti na podnikanie v energetike a výrazné zníženie koncových cien elektriny,“ tvrdí.

Pečiatky a platby

Základom regulačných obmedzení je podľa neho nutnosť mať pre výstavbu zdroja s výkonom nad jeden megawatt štátny súhlas. Okrem toho bráni chýbajúca možnosť prepojiť lokálnu elektráreň priamo s miestnou sieťou. Pre povinnosť pripojiť zdroj zároveň aj k regionálnej distribučnej sústave tak musia firemné energetiky platiť za pripojenie niektorej z regionálnych distribučných firiem. Popritom sa na distribúciu v lokálnych sústavách viaže aj vplyv elektrizačnej prenosovej sústavy. Technicky vzaté, aj firemná elektráreň, spojená privátnym vedením s podnikovou energetikou, tak musí platiť tarify celoslovenského prenosu. Objavili sa prípady firiem, ktoré sa s vlastnými zdrojmi dostali do sporu so štátom. Ovplyvňuje ich štruktúra koncových cien, v ktorej má cena elektriny len štvrtinový podiel, distribúcia ešte menší a s viac než 50-percentným podielom dominujú platby elektrizačnej sústave.  V nich je sčasti rozpustená aj kritizovaná podpora pre výrobu elektriny z domáceho uhlia či obnoviteľných zdrojov energie ako súčasť štátnej energetickej politiky. No aj poplatok za udržanie stability systému, čo je tiež úloha prenosovej sústavy.

Práve stabilitou siete argumentuje štátna regulácia, aby vysvetlila svoj vplyv na výstavbu zdrojov. Cez prenosovú sústavu a v malej miere aj regionálnu distribúciu sa totiž udržiava rovnováha v sieti pri neočakávaných výkyvoch. „To znamená napríklad pri neplánovanom odpájaní elektrární či poruchách veľkých liniek v továrňach, ktoré skokovo znížia odber a môžu narušiť rovnováhu v sieti,“ vysvetľuje P. Marčan. Podľa P. Juriku lokálne zdroje možno pripájať do siete aj spôsobom, ktorý nemá žiadny vplyv na regionálnu distribučnú sústavu.

Silná súčasť

Čo sa týka objemov, ktoré prechádzajú továrenskými a inými lokálnymi sieťami, však miestne distribučné siete predstavujú veľkých odberateľov, čo vysvetľuje ich záujem o vlastnú výrobu elektriny. Podľa prieskumu, ktorý si nechalo urobiť Združenie miestnych distribučných sústav, dosahuje priemerný objem distribuovanej elektriny v jednej lokálnej sústave okolo 50 gigawatthodín ročne a mierne rastie. V súčasnosti je na Slovensku vydaných vyše 150 platných licencií na distribúciu elektriny. Informovanie o úradných povinnostiach lokálnych distribučiek vníma združenie s rovnakou dôležitosťou ako výmenu technických skúseností, poznamenáva predsedníčka dozornej rady Sylvia Beňová, ktorá riadi vzťahy s regulátormi v bratislavskej rafinérii Slovnaft. „Administratívna náročnosť pri plnení legislatívnych povinností často znemožňuje nákladovo efektívne prevádzkovanie,“ dodáva S. Beňová.

Úspory aj v spotrebe

Podľa odhadov združenia využívajú miestne distribučné sústavy dokopy vyše jedenásť a pol tisícky meradiel, no s využívaním nových typov sa veľmi neponáhľajú. V prieskume priznali, že vyše sedemdesiat percent z nich zatiaľ nevyužíva merače kvality elektriny, o akých hovorí vyhláška regulačného úradu.

Spolu s inteligentnými meracími systémami a s využitím odporúčaní z energetických auditov majú podľa Kristiána Slováka z oddelenia predaja a energetických služieb Slovenských elektrární firemné energetiky, ako aj lokálne distribučky možnosť ušetriť aj inde než len voľbou zdrojov. „Snaha firiem znižovať energetické náklady vlastnou výrobou je pochopiteľná. K dispozícii však majú aj jednoduchšie a neraz lacnejšie riešenia – v riadení vlastnej spotreby,“ dodáva K. Slovák. Ako príklad uvádza aj stav technológií v osvetlení, kúrení, chladení či výrobe stlačeného vzduchu, ktoré sú v nejednej firme na hrane alebo dokonca po technickej a morálnej životnosti zariadení. Výmena zastaraných zariadení, ktoré sú nielen neefektívne, ale môžu značiť aj bezpečnostné riziko, pritom podľa neho nemusí znamenať záťaž pre rozpočet firmy na investície. Môže ich totiž získať z úspor pri efektívnej prevádzke bez odstávok.

Foto Shutterstock

Odborník musí mať vedomosti aj vášeň

Odborník musí mať vedomosti aj vášeň

Vo sústrojí fungujú nielen ložiská a motory

Vo sústrojí fungujú nielen ložiská a motory