Dynamike strojárstva prospieva vplyv domácich hráčov

Dynamike strojárstva prospieva vplyv domácich hráčov

Strojársky priemysel je na Slovensku silné odvetvie. Platí to dokonca aj v užšom zmysle slova, teda mimo automobilovej výroby. Neautomobilové strojárstvo tvorí, merané tržbami, zhruba desať percent slovenskej priemyselnej výroby. V minulom roku v ňom dosiahli tržby firmy s 20 a viac zamestnancami takmer 7,7 miliardy eur, čo značí vyše osempercentný medziročný nárast. Pokles celkových výkonov priemyslu pribrzdili strojári rastom tržieb o 577,6 milióna eur, čo bol najlepší výsledok medzi odvetviami. O niečo prekonali aj slušne rastúcu elektrotechniku.

Silná štvrtina

Popri vyše dvadsaťmiliardových tržbách automobilovej výroby sa klasické strojárstvo môže zdať menej výraznou časťou širšie vnímaného strojárskeho priemyslu. Jeho podiel sa pohybuje niečo nad úrovňou jednej štvrtiny. Vlani sa zvýšil o vyše pol druha percentuálneho bodu na 26,6-percentnú úroveň. Jeho diverzifikovaná štruktúra a silné firmy však stoja aj za samostatnú analýzu, a to v niekoľkých silných podsektoroch.

Napokon, je to odvetvie, ktoré tvorí osminu slovenského exportu. Pritom sa z jeho produkcie vyváža 75 percent. Zvyšná štvrtina tvorí medziprodukty do výroby v iných odvetviach domáceho priemyslu, no predáva sa aj ako zariadenia, ktoré iné sektory využívajú vo svojej výrobe.

Životaschopnosť dokázalo strojárstvo i po kríze, aj keď sa priamo v nej nevyhlo poklesu. Z krízového pádu sa však okamžite odrazilo, v roku 2010 rastom o 16,5 percenta a rok neskôr o takmer 22 percent. Odvtedy rastie konzervatívnejšie, no tempom v rozmedzí päť až osem percent ročne. Tak, že v minulom roku dosiahlo odvetvie výkony o 26 percent vyššie než v predkrízovom roku 2008. Voči krízovému roku 2009 vyrástlo o tri štvrtiny.

Nerastie však len v objemových číslach. Oproti predkrízovým časom majú slovenskí strojári o tridsať percent vyššiu pridanú hodnotu – vlani tvorili sedminu pridanej hodnoty slovenského priemyslu. Že sa v odvetví rozvíja sofistikovaná produkcia, ukazuje podiel pridanej hodnoty na tržbách, ktorý dosiahol vyše 24 percent, šesť a pol percentuálneho bodu nad priemerom celého priemyslu. Je to spôsob, ako konkurovať výrobe v južnejších a východnejších krajinách, ktoré zaujali priemysel nižšími mzdami, upozornil prezident Zväzu strojárskeho priemyslu Alexej Beljajev, podľa ktorého sa brandža môže spoliehať len na inovácie a fortieľ. „Musí vyrábať produkty s čoraz vyššou pridanou hodnotou, ktoré jej noví konkurenti ešte nedokážu produkovať v požadovanej kvalite,“ doplnil.

S výnimkou krízového roku 2009 sa strojárske firmy ako celok dlhodobo držia v čiernych číslach. Vlaňajší čistý zisk viac než 242 miliónov eur značí ziskovosť tržieb mierne nad úrovňou troch percent. To nie sú ohromujúce čísla, no ukazujú okrem iného nemalú investičnú náročnosť odvetvia. Okrem toho, v strojárstve ako tradičnom odvetví pôsobí pomerne veľa firiem so slovenskými vlastníkmi. Mnohé prešli – z rôznych príčin: vlastného biznisu, cyklov odvetvia, vlastníckych zmien aj prístupov k riadeniu – pomerne krušnými časmi a ani ich stabilizácia nebola jednoduchá.

Nielen významný zamestnávateľ

Vyšší podiel lokálnych vlastníkov, než je obvyklé v iných odvetviach, má vplyv aj na vyššiu mieru pridanej hodnoty. No nielen to. Tieto firmy si na domácej pôde zabezpečujú aj všetky funkcie centrály. Je pozitívne, koľko strojárskych spoločností už na Slovensku rozvíja vývojové aktivity. Konkurencieschopnosť tuzemskej výroby to zvyšuje nielen podnikom s domácimi vlastníkmi, ktorým to pomáha budovať silné slovenské firmy, ale aj dcéram nadnárodných koncernov, lebo pracoviská s tunajšími vývojármi im dvíhajú vplyv v skupinách.

Pozíciu na trhu pomohla strojárom udržať aj výrazná optimalizácia, ktorú si vynútila kríza. Po páde tržieb v roku 2009 to odvetvie stálo vyše 17-tisíc zamestnancov, takmer štvrtinu celkového počtu. Rezalo sa ešte aj v roku 2010, aj keď oveľa menej. V roku 2011 prinieslo oživenie odvetvia vyše sedemtisíc nových pracovných miest. Posledné tri roky pribúdalo strojárom viac ako pol druha tisícky ľudí ročne. Že si však dávajú pozor a fungujú efektívne,  dokazuje to, že napriek rastu výkonov majú stále o deväť percent menej ľudí než v predkrízovom roku 2008. Aj tak je vyše sedemdesiattisíc ľudí v neautomobilovom strojárstve skoro pätina pracovných miest v priemysle – a je zjavné, že ide o odvetvia, kde práca pribúda.

To je pozitívne nielen vzhľadom na to, že nezamestnanosť je stále veľký problém slovenskej ekonomiky. Ale azda ešte viac preto, že strojárske firmy fungujú v podstate vo všetkých kútoch krajiny. Pozostatok socialistického konglomerátu Závody ťažkého strojárstva, no aj ďalších skupín ako TOS či Škoda spolu s veľkým podielom výroby pre takzvaný špeciálny priemysel – teda armádu spred roku 1989 zanechali vo všetkých regiónoch množstvo skúsených odborníkov. No keďže veľká časť z nich je už v dôchodku, patrí strojárstvo medzi sektory s najväčším tlakom na rozvoj technického vzdelávania. Navyše mnoho strojárskych firiem rozvíjalo nejakú formu priamej spolupráce so strednými odbornými školami aj pred oficiálnym zavedením duálneho systému.

Mzdové náklady na uzde

Podobne ako iné výrobné odvetvia má aj strojárstvo ako jednu z hlavných úloh v oblasti ľudských zdrojov lákanie mladých ľudí pre štúdium a prácu v odvetví. Neláka ohromujúcimi mzdami, priemerná mzda v odvetví síce dlhodobo rastie, no s malým odstupom za priemernou mzdou v celom priemysle. Na jej výšku, vlani tesne pod hranicou tisíc eur, majú vplyv aj regionálne rozdiely – a fungovanie strojárskych podnikov po celej krajine. Od priemernej mzdy sa zvlášť nevzďaľuje žiadne z pododvetví. Ich priemery sa pohybujú medzi deviatimi stovkami a úrovňou 1 100 eur. Z vývoja miezd cítiť, že podniky v strojárstve musia držať mzdové náklady na uzde. Ich produktivita práce, meraná pridanou hodnotou na zamestnanca, je niečo pod priemerom celého priemyslu. Zároveň sa však zvyšuje, a keďže rastie rýchlejšie než mzdy, značí to, že strojári si na seba vedia zarobiť.

Na druhej strane, rozmanitosť firiem a miery sofistikovanosti v brandži dáva možnosť zaujímavej kariéry. Tak na postoch technologicky náročných a dobre platených pozícii v malých sofistikovaných výrobách, napríklad nástrojov či rôznych prototypov, a rovnako vo vývoji. V tom budú zjavne pokračovať. „Rozširujeme pôsobenie vo vývoji, výskume a skúšobníctve, takže hľadať záujemcov budeme aj v týchto odboroch,“ ohlásil pred časom Jaroslav Patka, generálny riaditeľ výrobcu ložísk INA Kysuce. Strojárske firmy netaja, že po strednom technickom školstve chcú prvky praxe v čo najväčšej miere dostať do náplne štúdia aj na vysokých školách.

Foto Shutterstock, Miro Nôta

Vo sústrojí fungujú nielen ložiská a motory

Vo sústrojí fungujú nielen ložiská a motory

Potrebujeme jednotný priemysel

Potrebujeme jednotný priemysel