Slovenská energetika sa zmenila na trhovisko

Slovenská energetika sa zmenila na trhovisko

Politici sľubujú domácnostiam budúci rok lacnejší plyn. Aké ceny čakajú priemysel a firemných zákazníkov?

Nie je dôvod, aby koncové ceny rástli. Svetová ekonomika výraznejšie nerastie, teda ani dopyt a trhy neočakávajú budúci rok zásadnú zmenu. Takže v prípade energetických komodít, plynu aj elektriny, by budúci rok nemali ceny výraznejšie rásť. A čo sa týka regulovaných poplatkov, uvidíme, s čím príde regulátor. Hlavný otáznik bude už tradične tarifa za prevádzkovanie systému.

Čiže opäť obnoviteľné zdroje?

Nie sú to len obnoviteľné zdroje, ale aj kogenerácia. Nové zdroje by vzhľadom na stop stav, teda nepripájanie, teoreticky nemali pribudnúť. Ale určite pribudne viac ako tisíc zdrojov, ktoré boli tento rok vyradené z výkupu, keďže minulý rok nestihli ohlasovaciu povinnosť podľa zákona o obnoviteľných zdrojoch energie. No a uvidíme, ako sa prejavia aj korekcie za výkup za rok 2014.

Myslíte si, že by mohli výrazne zvýšiť cenu energií?

Čo je to výrazne? Tarifa za prevádzkovanie systému je dnes pomerne významnou zložkou ceny. Ak stojí silová elektrina 36 eur/MWh a táto tarifa je tento rok na úrovni 22 eur/MWh, je každý jej pohyb citeľný. Najmä ak sa očakáva, že cena silovej elektriny by nemala až tak rásť.

Priemysel kritizuje ceny energií. Súhlasíte s touto kritikou?

Chápem pohľad odberateľov, ale aj výrobcov a prevádzkovateľov. Energetika sa v posledných rokoch stala trhoviskom. Ten, kto má práve lepšiu vyjednávaciu pozíciu s politikmi, vyhráva. Najprv to boli špekulatívni investori do projektov obnoviteľných zdrojov, potom túto hru prevzali veľké priemyselné podniky.

Ktoré konkrétne myslíte?

Myslím tým napríklad to, že jedno zlyhanie kompenzuje štát druhým. Keď zdvihol ceny energií povinný výkup obnoviteľných zdrojov, kompenzovala to vláda kvôli U.S. Steelu v 2013 zavedením výkupu takzvaného preferovaného paliva. Tým do balíka, na ktorý sa skladajú všetci odberatelia, pribudlo okolo 15 miliónov eur ročne. Vôbec to nie je kritika U.S. Steelu, ten sa zachoval prirodzene.

Čiže je to štandardné riešenie?

Ak zamestnávate priamo 14-tisíc ľudí v regióne, kam vláda nevie dostať investície, ste v pozícii vyjednávať. A aj to spravíte, ak roky vidíte, že vám - napriek vašim upozorneniam politikom - náklady na energie rastú kvôli záujmom špekulatívnych investorov. No najmä ak vidíte, že to nikto reálne nerieši, respektíve nevie riešiť. Problém je, že takúto váhu má pár veľkých firiem a potom pár menších, ktoré sa cez svojich vlastníkov vedia dostať k politikom.

Ako to riešiť plošne?

V prvom rade naozaj upratať. Nielen zákony, ale aj regulované zložky ceny. Po tom, čo sa bolestivo vyčistili kvôli liberalizácii v rokoch 1998 až 2002 krížové dotácie, máme ich asi späť. Hovorím asi, pretože k dátam, z ktorých by sa to dalo spočítať, nie je ľahké sa dostať. A to je ďalší problém. Dnes je pre odbornú, ale aj širokú verejnosť ťažké dostať sa už len k dátam. Nehovorím už o analýzach, na základe ktorých sa robia cenové rozhodnutia. Videl niekto analýzu, na základe ktorej sa stanovili v roku 2009 výkupné ceny pre obnoviteľné zdroje?

Nevidel?

Nie verejnosť. Pritom v prípade týchto cien by bolo omnoho lepšie, aby taká analýza bola zverejnená pred alebo zároveň s ich stanovením. Tam je počiatok mnohých dnešných problémov. Už v tom čase seriózni investori hovorili, že ak by sa spravila aukcia, cena by bola nižšia ako cena stanovená regulátorom. Nie o polovicu, ako sa zase neskôr snažili navodiť dojem opoziční politici. Ale desať percent v prípade 425 eur/MWh mohlo spraviť rozdiel v balíku na výkup, a teda aj koncovej cene. Rovnako aj ďalšie roky.

V čom by bol ten rozdiel?

Regulované poplatky, ktoré pociťujú domácnosti aj priemysel, mohli rásť menej. V kombinácii s poklesom cien silovej elektriny mohli byť náklady slovenského priemyslu nižšie. A nemuseli by sme tu riešiť také veci ako zavedenie G-komponentu, teda platby za rezerváciu výkonu výrobcu elektriny. Tá je v slovenských podmienkach akousi trestnou daňou pre výrobcov z obnoviteľných zdrojov energií. V konečnom dôsledku však túto daň platia aj priemyselné firmy s vlastným zdrojom. Ani jedna, ani druhá strana pritom nevedia, ako budú poplatky vyzerať budúci rok. Predvídateľnosť vývoja cien, a teda aj nákladov na energie je naozaj zlá.

Regulátor predsa nemôže zverejňovať dáta. Mohol by porušiť obchodné tajomstvo distribučných spoločností či iných účastníkov trhu.

Nikto nehovorí o dátach spĺňajúcich charakter obchodného tajomstva. Ale dnes sa dopátrate pomaly viac údajov na Eurostate ako na stránke slovenského regulátora. Rozporové konania k legislatíve, najmä výnosom, sa dnes dejú za zatvorenými dverami.

Vyhodnotenia sú však na webe. Ako inak by sa mohli robiť?

Určite by k predvídateľnosti a transparentnosti niektorých rozhodnutí prospeli verejné zasadnutia regulátora. Ak by sa riešili údaje spĺňajúce charakter obchodného tajomstva, mohli by sa tieto otázky vyriešiť osobitne. Ale ak je štandardné, že regulátor v Kalifornii robí verejné zasadnutia, kde sa bavíme o omnoho väčšom trhu, prečo by to nemalo ísť na Slovensku?

Vláda kritizuje spustenie projektu Nord Stream II, tranzitného plynovodu cez Baltické more. Čo bude znamenať pre Slovensko?

V prvom rade pokles objemu prepraveného plynu cez Slovensko. To znamená nižšie príjmy štátneho rozpočtu a zníženie významu Slovenska ako tranzitnej krajiny pre EÚ. Je správne, že sa vláda vyjadrila na adresu tohto projektu kriticky. Nejde totiž len o ekonomické záujmy Slovenska. Nord Stream II oslabí aj význam Ukrajiny ako tranzitnej krajiny, takže Rusko bude môcť spraviť rozhodnutie o zastavení dodávok cez Ukrajinu omnoho jednoduchšie. Logicky bude aj tlak zo strany EÚ nižší, ak bude plyn do Európy prúdiť cez Nord Stream.

Myslíte, že EÚ nechá Ukrajinu v štichu len kvôli dostatku plynu?

Verím, že nie, pretože by bolo dobré, aby sa Ukrajina posúvala smerom k EÚ. Aj ekonomicky, pretože rekonštrukcia krajiny by mala byť príležitosť pre európske a verím, že aj slovenské firmy. Ale ak zastavenie dodávok plynu cez Ukrajinu spravilo v 2012 problémy v členských krajinách EÚ, mal Brusel väčší záujem na vyriešení situácie. Takto mu to bude v podstate jedno, keďže plyn potečie a navyše zisk z tranzitu tohto plynu pôjde aj nemeckým firmám, ktoré sú akcionárom Nord Streamu.

Aké má možnosti Slovensko?

To je dobrá otázka, keďže ani fakt, že komisár pre energetickú úniu je slovenský diplomat [Maroš Šefčovič], nezabránil a ani nijako neotvoril diskusiu o Nord Streame II. Sme malá členská krajina, preto musíme skôr manévrovať v politike tých väčších. Slovensko by malo tlačiť na finančnú podporu budovania infraštruktúry, tak ako to bolo v prípade severo-južného prepojenia plynovodov z Poľska do Maďarska cez územie SR.

Kam sa bude uberať slovenská energetika?

To bude závisieť od toho, či sa tu podarí štandardizovať vznik, prijímanie legislatívy a vykonávanie regulácie. Veľký otáznik je dostavba Mochoviec 3&4, najmä ich spustenie. Druhá vec je, či a akým spôsobom sa reálne na Slovensku rozbehnú nástroje ako EPC (Energy Performance Contracting). A tretia vec bude decentralizovaná výroba v mieste spotreby plus inteligentné systémy. Slovensko nemôže ísť proti prúdu, hoci veľakrát sa snažia politici vytvoriť dojem, že sa to dá.

Hovoríte o EPC, oplatí sa firmám investovať do efektívnosti či vlastného zdroja?

Samozrejme, že návratnosť by pri cenách elektriny okolo predkrízových 80 eur/MWh silovej elektriny bola úplne inde. Ale dole išli nielen ceny elektriny, ale aj ceny technológií, keďže klesol dopyt aj po zatepľovaní či výrobných zdrojoch. Takže investovať teraz znamená nižšie investičné náklady. Navyše aj náklady na financovanie sú vďaka úrokovým sadzbám nižšie. Pre mnohé priemyselné firmy to môže byť aj odpoveď na dáta, ktoré im vypadnú z energetických auditov, ktoré musia povinne do konca roka mať. A to je ďalšia téma, sám som zvedavý, ako to slovenský priemysel reálne zvládne.

Peter Marčan je predseda Správnej rady a Hlavný analytik Inštitútu pre energetickú bezpečnosť. V minulosti pracoval ako ekonomický novinár a analytik v týždenníku TREND a tlačovej agentúre SITA či konzultant v agentúre Neuropea. V súčasnosti pôsobí aj ako konzultant vo oblasti public affiars a strategickej komunikácie.

Foro Miro Nôta

 

Pevné spoje pod kapotou

Pevné spoje pod kapotou

Súčiatsky elektrotechniky sa premontovali

Súčiatsky elektrotechniky sa premontovali