Slovensko nie je len autonomika

Slovensko nie je len autonomika

Tešíte sa na štvrtú automobilku?

Máme so spoločnosťou Jaguar Land Rover dohodnutú komunikačnú líniu, v rámci ktorej sa snažíme byť vo vyjadreniach korektní a veľmi opatrní. Platí džentlmenská dohoda, ktorá nám veľmi pomohla dostať sa v rokovaniach tam, kde dnes sme. Rokovania pokračujú a ja budem, samozrejme, rád, keď bude výsledkom definitívny príchod tohto investora na Slovensko.

Je začiatok októbra. Aké je štádium týchto rokovaní?

Môžem len zopakovať známe fakty. Premiér podpísal za Slovensko letter of intent, teda dohodu, v rámci ktorej sme dostali exkluzivitu pri rokovaní o tejto dôležitej investícii. Je to veľmi dôležitý krok, pretože dovtedy Jaguar Land Rover rokoval s viacerými krajinami. Dnes už sa diskutuje o konkrétnych aspektoch investičného zámeru a detailoch investičnej zmluvy. To je dokument, ktorý dáva investícii definitívu.

Aký môže byť konkrétny efekt vzniku ďalšieho centra automobilovej výroby?

Na jednej strane ide o hmatateľné výsledky, teda že by sme tu mali štvrtú automobilku svetového významu a vytvorenie zhruba štyroch tisíc priamych zamestnaneckých miest. No nemenej dôležitý je fakt, že je to príležitosť pre dodávateľov, kde sa očakáva v sekundárnom procese vytvorenie až 150-tisíc nových pracovných miest. A to je pre Slovensko, ktoré bojuje s nezamestnanosťou, veľmi dôležité. Zároveň je Jaguar Land Rover vnímaný ako butiková značka, ktorá si zakladá na svojej kvalite. A je pre ňu dôležité, aby vo svojom prvom závode mimo Veľkej Británie produkovala kvalitné autá. Ak je pre investora Slovensko krajina, kde to považuje za samozrejmosť, tak je to pre našu krajinu významná správa.

Môže to zohrať rolu aj pri rozhodovaní ďalších investorov?

Je to signalizačný pozitívny efekt, ktorý ukazuje Slovensko ako krajinu, ktorá je dobrá pre investície a ktorá má pracovnú silu schopnú poskytovať svoje znalosti aj štvrtej automobilke. Zároveň ukazuje Slovensko ako krajinu, ktorá dokáže pritiahnuť aj ďalších dodávateľov spojených s Jaguar Land Roverom. Samozrejme, môže to byť aj signál pre investorov z iných odvetví, že sme schopní vytvoriť podmienky pre významné firmy, aby sem prišli a dali prácu našim ľuďom a domácim firmám.

Keď hovoríte o kvalifikovaných ľuďoch, čo od nás Briti očakávajú?

Otázka kvalifikovanej pracovnej sily pre tento potenciálny závod je veľmi dôležitá. Je to aj téma ďalších rokovaní s investorom, lebo otázka, či Slovensko dokáže naplniť kvalifikovanou pracovnou silou aj štvrtú veľkú automobilku, už zaznela. My argumentujeme, že máme veľmi dobrý základ pre tento typ priemyslu, keďže skúsenosti s automobilovým priemyslom sú u nás bohaté. Myslíme si, že aj britská strana to prijala veľmi pozitívne.

Rátate už aj s prínosom duálneho vzdelávania?

Iste. Na duálne vzdelávanie, ktoré má prepojiť vzdelávanie s potrebami automobilového priemyslu, kladieme dôraz. Veľmi pozitívne sú prijímané projekty typu Volkswagen akadémie. Aj v samotnom projekte Jaguar Land Rover sa ráta s vytvorením tréningového centra pre ľudí, ktorí by tam pracovali. Je to súčasť rokovaní, dôležitá téma. Projekt duálneho vzdelávania je jeden z argumentov, ktorým sme dokázali presvedčiť protistranu, že dokážeme naplniť jej potreby z hľadiska pracovnej sily.

Lokalitu si vyberá investor. No výber Nitry znamená ešte väčšiu koncentráciu priemyslu na západe krajiny.

Samozrejme, že by sme boli radšej, keby investori prichádzali aj do iných častí Slovenska, kde je potrebný impulz pre rozvoj a zamestnanosť. Teda najmä na východ ajuhovýchod. Realita je však taká, že celá produkcia investora, ako je Jaguar Land Rover, smeruje na export. Fabrika teda musí byť napojená na dopravnú infraštruktúru, čiže diaľnicu, železnicu a prístavy v Jadranskom mori. Preto firmy pozerajú na tie časti Slovenska, ktoré majú infraštruktúrne zabezpečenie. Ťažko sme mohli v tomto argumentovať a tlačiť ich do inej lokality.

Existuje spôsob, ako aspoň časť výroby, napríklad prostredníctvom dodávateľskej siete, presunúť aj ďalej na stred a východ Slovenska?

Považujeme to za dôležité. Preto sa chceme sústrediť na dodávateľov a posúvať ich do oblastí s vyššou intenzitou štátnej pomoci, teda do tých chudobnejších oblastí. Presne tu vidíme synergický efekt, ktorý môžu podobné investície priniesť aj ďalším regiónom Slovenska, ktoré to potrebujú.

Ako?

Myslím si, že niektoré oblasti investícií, najmä v tých inovatívnych sektoroch, v podstate nie sú až tak závislé napríklad od diaľničnej infraštruktúry. Skôr je dôležitá soft infraštruktúra, teda napojenie na internet. Príklad košického IT Valley dokazuje, že aj v regiónoch relatívne vzdialených od centra krajiny sa môže vyvinúť veľmi inovatívna aktivita. Preto je kľúčové, aby tieto oblasti boli prepojené, hlavne čo sa týka internetu a moderných komunikačných technológií. Pomôcť by tu mal aj nedávno prijatý zákon na podporu regiónov so zvýšenou nezamestnanosťou, ktorý umožňuje, aby investície nad stotisíc eur, alebo ktoré vytvoria najmenej desať nových pracovných miest, dostávali veľmi významnú pomoc od štátu. Chceme podobné nástroje využívať na to, aby sme investície posúvali do týchto regiónov.

Akú stratégiu ste zvolili na prilákanie ďalších veľkých investorov?

Rád by som zopakoval, že dotiahnutie investície štvrtej automobilky považujem za zásadný krok k tomu, aby prišli aj ďalšie veľké firmy zo zahraničia. Veľká Británia doteraz nebola príliš aktívny investor v regióne strednej Európy. Ak rodinné striebro ostrovnej monarchie príde na Slovensko, vplyv bude okamžitý. Jednak pôjde o spomínaných dodávateľov, ktorí už s britským výrobcom spolupracujú. No správa zvýšila kredit Slovenska aj u iných investorov. Môžem potvrdiť záujem niekoľkých amerických investorov o našu krajinu, hoci zatiaľ nemôžem zverejniť ich mená.

Ani odvetvia?

Môžem povedať, že ide o inovatívne firmy. Lebo takú ekonomiku chceme na Slovensku budovať. Máme veľmi vyvinutý priemysel a zahraniční investori to vedia. Na tom sa dá stavať. Napokon, aj Jaguar Land Rover je známy tým, že sa orientuje na inovácie a prepájanie priemyslu a vývoja. V tejto oblasti má dobre vyvinutú spoluprácu s univerzitami na ostrovoch, napríklad s Oxfordom. Verím, že po dotiahnutí investície sa zapojí do podobných projektov aj u nás.

Aká je kondícia slovenského priemyslu, najmä z pohľadu štruktúry odvetví?

Je pravda, že veľkú časť nášho priemyslu predstavuje automobilový priemysel. No pre mňa je dôležité to, že popri veľkých automobilkách sa vytvoril veľmi silný segment malých a stredných podnikov, ktoré sa postupne stali súčasťou globálnej dodávateľskej siete. Nedodávajú iba pre automobilky na Slovensku, ale v celom regióne alebo v rámci Európy. Automobilový segment cez veľké automobilky pomohol vytvoriť segment malých a stredných podnikov, ktoré sú naň napojené, a teraz nám pôjde o to, aby došlo k ešte väčšej diverzifikácii. Práve preto by ďalšie investície, ktoré sem potenciálne prídu, mali byť zamerané hlavne na odvetvia s vyššou pridanou hodnotou. Slovensko nie je len autonomika.

Aké odvetvia na Slovensku sú zaujímavé pre zahraničných investorov?

Celý automotive sektor je oblasť, kde sme konkurencieschopní. Slovensko má svoju tradíciu v strojárstve i elektrotechnickom priemysle. Sme taká výrobná dielňa v strednej Európe, kde sa produkovalo od skrutiek až po tanky. Ja by som sa skôr sústredil na podporu investícií v tých oblastiach, ktoré pomôžu nastaviť ekonomiku Slovenska inovatívnym smerom. Nové technológie a ich reálne využitie v priemyselnej praxi, prepojenie na domáce podniky a univerzity. Na Slovensku je viacero zaujímavých a úspešných firiem s domácim vlastníckym zázemím, máme tu šikovných ľudí so skúsenosťami s rizikovým kapitálom. Pre investorov sme zaujímavá krajina.

Pre investorov odkiaľ? Spomínali ste Britov a Američanov. Hlásia sa vám aj exotickejšie krajiny ako Čína či India?

Keďže vlastníkom Jaguar Land Roveru je indická spoločnosť Tata Group, predpokladám, že to zvýši záujem. India má viacero firiem, ktoré sú globálne známe. Často fungujú ako veľké rodinné firmy. Plánujem sa zúčastniť tento mesiac rokovaní európskych ministrov s indickými predstaviteľmi na najvyššej úrovni, kde budú aj zástupcovia spoločnosti Tata. Nie je to len automobilka, ale má napríklad aj silnú IT skupinu, ktorá pracuje pre veľké medzinárodné spoločnosti, napríklad banky. Vidím veľký potenciál v tom, že v nadväznosti na Jaguar Land Rover sa o Slovensko začne zaujímať aj kapitál nielen z Indie, ale aj z ďalších krajín z Ázie, ktoré sú v tejto oblasti v súčasnosti veľmi aktívne. Vidíme aktívny záujem čínskych firiem v stredoeurópskom regióne, napríklad v Česku. Myslím, že Slovensko bude súčasťou tohto procesu.

Majú investori, zahraniční či domáci, pripomienky ku kvalite podnikateľského prostredia?

Zlepšenie podnikateľského prostredia je beh na dlhú trať, nekonečný proces. Pozícia Slovenska však nie je až taká zlá. V rebríčku Svetovej banky sme poskočili o pár priečok vyššie, v rámci regiónu sme na tom lepšie ako napríklad Poľsko. Ale stále je čo zlepšovať. Ja vidím hlavné úlohy v tom, aby sa viac znižovala záťaž kapitálu a zamestnávateľov. Čiže nižšie odvody, nižšie dane. Odvodové zaťaženie je vysoké.

Čo na tento váš názor hovorí minister financií?

S ním o tom veľmi často diskutujeme. Aj z jeho strany je záujem, aby po dosiahnutí vyrovnaného rozpočtu, ktorý sa očakáva v roku 2017, išli prebytky rozpočtu primárne na znižovania odvodového zaťaženia. Zároveň je pre Slovensko kľúčové, aby malo kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá vytvorí prostredie na zvyšovanie platov. A aby sme mali vyššiu konkurencieschopnosť, ktorá pomôže, aby sme boli atraktívnejší pre celý svet.

Dokáže naše školstvo produkovať kvalifikovanú pracovnú silu pre potreby veľkých investorov?

Prepojenie vzdelávania, výskumu a ekonomiky nie je jednoduchý proces. S ministrom školstva sme mali niekoľko rokovaní, na ktorých sme nastavovali parametre tohto procesu, aby umožnil prepojenie vzdelávania na výskum a výskum potom ďalej do aplikácií v reálnej ekonomike aj prostredníctvom podpory z európskych fondov. Chceme využiť vytváranie národných inovačných klastrov v oblastiach, kde má Slovensko potenciál byť konkurencieschopné, minimálne v európskom alebo globálnom rozmere. Teda hlavne ide o automotive, biotechnológie a oblasť informačných a komunikačných technológií, prípadne robotiku.

Čo budú takéto klastre robiť?

V inovačných klastroch sa chceme snažiť o úzke prepojenie vzdelávania, výskumu a firiem, ktoré pôsobia v tomto prostredí. Zároveň je dôležité spolupracovať so susednými krajinami a vytvárať regionálne nadnárodné združenia, ktoré dokážu nové myšlienky a objavy na medzinárodnej úrovni. Pracujeme na stratégii využitia takýchto národných aj nadnárodných klastrov. Bude potrebné do procesu zapojiť všetkých, ktorí sú k úspechu potrební. Od vzdelávacích inštitúcií až po hospodárske subjekty.

Prečo to ešte nefunguje?

Doteraz sa správali všetci veľmi fragmentovo. Tu je totiž naozaj kľúčový dialóg, koordinácia medzi vzdelávacími, výskumnými inštitúciami, ako aj skúsenými aktérmi slovenskej ekonomiky. To je tradičná Achillova päta slovenského prostredia. Máme tu veľa inštitúcií i schopných ľudí, ale každý má sklony hrať sa na svojom piesočku. Ide teraz naozaj o to prepojiť tieto inštitúcie, ľudí, aby sme dosiahli spoločný efekt. Malá ekonomika dokáže prežiť v globálnom prostredí jedine vtedy, ak dokážeme zmobilizovať naozaj všetky aktíva, ktoré máme.

Majoritný ENEL už ohlásil, že rokuje o vstupe do Slovenských elektrární s českým Energetickým a průmyslovým holdingom. Uvažujete o rozdelení elektrární na jadrovú časť a zvyšok?

Pre nás je kľúčové, aby boli dokončené Mochovce 3. a 4. Ako si ENEL nastaví predaj svojho podielu, s kým komunikuje a s kým sa dohodne, je v podstate jeho záležitosť. Pre nás je dôležité, aby ENEL dodržal, že zodpovedá za dostavbu týchto dvoch blokov, a predpokladáme, že rovnaký záujem bude mať aj tretí partner. Že bude v tomto snažení skôr naším spolubojovníkom. O rozdelení elektrární na jadrovú a ostatnú časť neuvažujeme. Je to jedna firma, a tak sa musí aj manažovať. 

Vazil Hudák (51) je ministrom hospodárstva od júna 2015, predtým bol viac než tri roky štátnym tajomníkom ministerstva financií. Vyštudoval Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov (MGIMO) a Harvard Business School. Začínal ako diplomat na československom ministerstve zahraničných vecí, neskôr pôsobil v bankovníctve (Citibank, J.P. Morgan Chase) v Prahe a v Londýne. Je druhýkrát ženatý, má tri deti.

Foto Miro Nôta

Súčiatsky elektrotechniky sa premontovali

Súčiatsky elektrotechniky sa premontovali

Pevná noha priemyslu

Pevná noha priemyslu